4. Omyl

6. prosince 2011 v 22:49 | Nienna |  Čo nezariadi osud
Všetko nasvedčovalo tomu, že veci sa už konečne vyriešia tak ako treba. No to by nebol osud, aby nezamiešal svoje karty úplne iným spôsobom...


Lily Evansová sa zobudila do krásneho slnečného rána. Ležala na svojej veľkej pohodlnej posteli a v mysli si stále dookola prehrávala udalosti predošlej noci. Nechcelo sa jej veriť, že všetko je skutočné. Mala obavy, že je to len sen, z ktorého sa o chvíľu bude musieť prebudiť.
"Dobré ránko, ty naša tuláčka," prihovorila sa jej Ela, ktorá práve vošla do izby.
"Tuláčka?" zívla Lily.
"Vrátila si sa predsa až nad ránom," zapojila sa do rozhovoru Rose, ktorá sa medzitým tiež prebudila.
"Ach tak," usmiala sa na priateľky.
"Ale, pozrime že. Niekto tu má dobrú náladu," zaškerila sa Rose.
Lily vstala a podišla k toaletnému stolíku. Lišiacky sa usmiala na vlastný odraz v zrkadle.
"Možno mám na to vhodný dôvod."
Dievčatá si vymenili prekvapené pohľady. Lily zatiaľ doslova plachtila spálňou a niečo si pospevovala. Zatiaľ nemala v úmysle prezradiť kamarátkam podrobnosti o nočnom stretnutí so Siriusom Blackom.
"Tak teda, uvidíme sa na raňajkách," povedala zmätene Ela a spolu s Rose opustila izbu.
Lily podišla k oknu a zasnene pozorovala zasneženú krajinu. Slnečné lúče dopadali na drobné ľadové kryštáliky a vytvárali prekrásnu hru svetla a farieb.
Tak už je to tu. Dnes konečne poviem Jamesovi Potterovi, čo k nemu cítim.
Lily napäto kráčala chodbou a pozorne blúdila očami po tvárach oproti idúcich študentov. Už sa zdalo, že nebude mať šťastie, no vtom sa z opačného konca chodby ozval známy smiech. Bol to on. Veselo si vykračoval s úsmevom od ucha k uchu a očividne zabával svojich spoločníkov nejakou vtipnou príhodou.
Len Sirius nevyzeral šťastne. Vlastne vyzeral zničenejšie než kedykoľvek predtým. Aj to bolo dôvodom prečo si ho dievčatá, ktoré skupinka míňala, podozrievavo premeriavali.
Lily zastala. Srdce jej bilo ako opreteky. Boli čoraz bližšie. Už ich delilo len pár metrov. James Potter už bol na dosah...
Na tvári vyčarila okúzľujúci úsmev.
Ten si predsa musí všimnúť.
V prvej chvíli sa zdalo, že ruka mu okamžite vyletí do vlasov tak, ako to zvyčajne pri ich stretnutiach bývalo. Lenže nestalo sa. Zastavila sa v úrovni tváre a potom sa kŕčovito vrátila na pôvodné miesto.
Vlastne nestalo sa vôbec nič. Lily mala pocit, akoby bola neviditeľná. Chlapci pokojne prešli okolo nej a nevenovali jej ani len jediný pohľad. Šokovane sa obrátila a sledovala ich vzdaľujúce sa chrbáty. Sirius nenápadne pootočil hlavu a zachytil jej pohľad. Jeho oči boli naplnené niečím neidentifikovateľným. Bola to určitá zmes ľútosti a pocitu viny.
Lily teraz už naozaj nevedela, čo si má o tom všetkom myslieť. Do očí sa jej začali tlačiť slzy.
"Paroháč, to bolo skvelé. Vidíš ako ti to ide," potľapkal Remus povzbudzujúco svojho priateľa po pleci.
"Ja som to dokázal. Dokázal som bez slov prejsť popri Lily Evansovej. Nemôžem tomu uveriť."
"Ani ja," skonštatoval Sirius potichu. Stále netušil, ako túto popletenú situáciu vyriešiť. Mal pocit, že bude lepšie, keď sa Remus o ničom nedozvie. Sužoval by ho len zbytočný pocit viny za to, na čo Jamesa nahovoril. Sirius Black teda ostal na všetko úplne sám. Aj keď sa všemožne snažil, Jamesov prístup sa mu nepodarilo zmeniť. Mesiac sa prehupol do svojej druhej polovice a všetko zostalo po starom.
***
Lily sa v poslednom čase necítila veľmi dobre. Cez deň sa cítila vyčerpane, takže mávala na hodinách problémy so sústredením a v noci trpela nespavosťou. Keďže overené muklovské metódy navodenia spánku nezaberali, tak jedného večera už nemala veľmi na výber. Prestala počítať ovečky, vstala z postele a vybrala sa za madam Pomfreyovou, ktorá jej namiešala extra silný elixír spánku.
"Lily, čo sa deje? Robíme si o teba veľké starosti. Už pár dní sa správaš akoby si bola duchom neprítomná," začala Ela dlho plánovaný rozhovor.
Dievčatá sedeli pred krbom v spoločenskej miestnosti, ktorá bola plná študentov. Do Vianoc zostávali už len dva dni. Väčšina siedmeho ročníka sa rozhodla zostať počas prázdnin na Rokforte, pretože to bola ich posledná príležitosť stráviť sviatky so spolužiakmi.
"To nič nie je baby. Naozaj. Len teraz prechádzam takým zvláštnym obdobím. Sme v poslednom ročníku, čakajú nás záverečné skúšky, prišiel čas na dôležité rozhodnutia..."
"Lily, dobre vieš, že to nie je pravý dôvod," oponovala jej okamžite Rose.
"Čo tým chceš povedať?"
"Veď ty zvládneš skúšky ľavou zadnou a si predsa už dlho rozhodnutá, čo chceš po škole robiť," vysvetľovala Ela.
"To áno, ale... Už len pár mesiacov a je koniec. Odídem odtiaľto a už sa sem možno nikdy viac nevrátim. Už nikdy neuvidím tie tváre, ktoré deň čo deň stretávam na chodbách..."
"Ehm, myslíš tým nejakú konkrétnu tvár?"
Lily zaryto mlčala.
"No tak, nám to môžeš bez obáv prezradiť. Vlastne aj tak už niečo tušíme," prelomila napäté ticho Rose.
"Čakali sme, že nám to povieš sama, ale keďže sa to vyvinulo takto," pokračovala Ela.
"Stále nechápem, čo tým chcete naznačiť."
"Lily, nerob sa hlúpou. Všetci predsa vieme, že sa tu jedná oňho!" nevydržala už Rose obchádzať okolo horúcej kaše.
"Neblázni a posaď sa!" prosila Lily.
Rose sa totižto postavila a prstom mierila na mladíka, sediaceho v kruhu so svojimi priateľmi.
Všetci štyria zmĺkli a otočili hlavy smerom k dievčatám. Lily zahanbene sklopila zrak a po tvári sa jej začali kotúľať veľké slané slzy.
Po chvíli precedila pomedzi zuby: "Presne v tom to je. Ide o to ako sa správa. Ešte pred pár mesiacmi by v podobnej situácii neostal ticho. Nenechal by si ujsť príležitosť podpichnúť ma, zažartovať na môj účet alebo ma pozvať na rande.. A nepozval ma dokonca ani ples. Ani raz..."
"Ty ho.."
"Áno, ja ho... milujem," ledva počuteľne zo seba dostala Lily, pričom pri poslednom slove zavzlykala a prehltla riadny dúšok sĺz.
Rose s Elou ostali obe šokovane sedieť. Nečakali, že to z Lily dostanú tak rýchlo.
"Lily, prečo jednoducho nejdeš za ním a nepovieš mu to? Veď je to presne to, čo chceš."
"Zbláznili ste sa? To predsa nejde. Po tom všetkom, čo som mu urobila. Čo ak by sa mi vysmial rovno do očí?"
"To by James nikdy neurobil a ty to vieš," pokrútila Ela pochybovačne hlavou.
Lily zostala len ticho sedieť a hľadala uspokojivú odpoveď na jej slová.
Medzitým sa rozhovor v chlapčenskom kruhu zvrtol na tému "Evansová".
"Chalani, ja to už vážne nevydržím. Ešte jeden deň bez toho, aby som ju nepozval na rande a psychicky sa zrútim."
"No tak Proháč, vieš čo sme si povedali. Ak ju chceš získať, musíš sa ukľudniť. Garantujem ti, že to zaberie," reagoval Remus.
"Hej, James, vidíš Caulfieldovú? Ukazuje na teba prstom," zašepkal Sirius.
"Vôbec neviem, o čo jej ide. Pozrite chalani, Lily sa rozplakala. Nemal by som ísť za ňou? Musím zistiť, čo sa deje."
"Okamžite si sadni na miesto, James. Toto sa nezhoduje s naším plánom ignorovania."
"Ale, čo ak jej niekto ublížil?! Určite to bol ten trápny David Gellar z Bystrohlavu alebo Snape... Ja z nich vytrasiem dušu!"
"Možno by nebolo úplne od veci ísť za ňou. Čo ak potrebuje pomoc," snažil sa Sirius, no vzápätí zmĺkol, pretože si všimol Námesačníkov zamračený pohľad.
"Musíš sa premôcť. Aspoň do plesu," prebral znovu iniciatívu Remus.
"Dobre, vzdávam sa," povedal James rezignovane.
Sirius zvesil plecia a nahodil kyslý výraz.
"No tak, Tichošľap, netvár sa tak znechutene. Radšej sa priprav na náš zajtrajší plán," uškrnul sa James.
"O čom to vravíš?" zaujímal sa Remus.
"To je naše malé tajomstvo," žmurkol James na Siriusa.
***
"Sirius, ver mi. Nie je to nič nebezpečné. Kľudne to môžeš vypiť."
"Ehm, no, Paroháč, si si tým absolútne istý?" reagoval trochu zmätene Sirius, držiac v ruke veľkú sklenenú čašu plnú žiarivej svetlooranžovej tekutiny.
"Ale... Keby som ťa lepšie nepoznal, povedal by som, že sa bojíš," podpichoval ho ešte väčšmi James.
"Tak toto ale už naozaj preháňaš! Prečítaj mi to radšej ešte raz."
"Citujem: Vývar z koreňa futurgónie sa používa cielene a to za účelom dosiahnutia presunu do časov budúcich. Účinkuje po dobu dvadsiatich štyroch hodín, počas ktorých upadá telo požívateľa do hlbokého neškodného spánku, zatiaľčo sa jeho duša potuluje svetom vo vnútri svojho budúceho "ja"."
"Takže zhrňme si to. Vypijem tento príšerne zapáchajúci koktejl z akejsi futugóry, zaspím, ale v skutočnosti sa ocitnem v budúcnosti a zistím, aké otázky budú v teste z transfigurácie. Vydržím tam jeden deň a potom sa normálne vrátim späť. Správne?"
"Presne tak," nedočkavo pritakal druhý mladík a jeho hnedé oči nadobudli zasnený výraz. ,,Len si to predstav. Ak sa to podarí, môžeme to využívať stále. Uvedom si to. Už žiadne starosti so skúškami. Už nikdy."
"Chcel si povedať, že do vtedy, kým nám vystačí tá bylina. Nemôžeš ju predsa chodiť večne kradnúť Slughornovi do kabinetu," poopravil ho Sirius a podozrievavo skúmal obsah svojho pohára.
"Áno, áno... Jasné. Nezdržuj sa a vypi to."
Sirius sa zhlboka nadýchol a pozdvihol čašu pred seba.
"Tak teda, na naše zdravie," predniesol vážne a vylial si tekutinu do hrdla.
Pohár mu okamžite vyletel z ruky a rozbil sa o kamennú dlážku, na ktorú onedlho dopadlo aj bezvládne mladíkovo telo.
James k nemu rýchlo priskočil a vyteperil ho na najbližšiu posteľ. Vyzeralo to tak, že naozaj upadol do nejakého zvláštneho druhu spánku.
Sadol si teda vedľa neho. Na srdci ho hrial pocit spokojnosti. Až kým...
"Do čerta, do čerta! Ako som len mohol zabudnúť!" hromžil James nahlas a ako blázon poskakoval po celej izbe.
Sklonil sa pod stoličku a zodvihol spod nej malé vrecúško naplnené zeleným práškom.
Kde sa len teraz Sirius dostane, keď som zabudol do elixíru pridať prísadu na časovanie?! Stačili by štyri zrnká a bol by sa preniesol presne o dva týždne. Ale teraz...
Sadol si späť na posteľ a zaboril hlavu do dlaní. Neostávalo mu nič iné, len čakať.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 seleneblack seleneblack | E-mail | Web | 24. prosince 2011 v 18:10 | Reagovat

už som celá nedočkavá...už aj idem na ďalšiu kapitolu

2 Mish Mish | 28. srpna 2012 v 20:26 | Reagovat

som zvedavá, kam sa dostane Sirius :))) a prisahá, že keď ma u nás doma niekto z čítania vyruší, dostanem psychický záchvat- také je to napínavé ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.