5. Futurgónia alebo čo môže spôsobiť zle namiešaný elixír

6. prosince 2011 v 22:52 | Nienna |  Čo nezariadi osud
V tejto kapitole sa dozviete, ako dopadne nečakané Siriusove dobrodružstvo s nepodareným elixírom a zistíte, že všetko zlé môže byť nakoniec na niečo dobré... Mrkající


Do okna nakúkali dotieravé slnečné lúče a šteklili ho po tvári. Sirius bol prinútený otvoriť oči. Porozhliadal sa okolo seba, no okamžite sa zarazil.
Toto nebola rokfortská izba.
Žeby sa to tam za štrnásť dní až tak zmenilo? Nie. Niečo sa muselo prihodiť. Niečo s čím sme ja ani James nepočítali.
Pomaly vstal z postele a rozhodol sa preskúmať okolie. Miestnosť bola síce malá, no za to útulná a zariadená luxusným nábytkom. Otvoril najbližšie dvere s mohutnou mosadznou kľučkou. Ocitol sa v kúpeľni. Zastal presne oproti umývadlu, nad ktorým sa vynímalo veľké zrkadlo s nádherným lesklým rámom. Nesmelo zodvihol zrak. Tušil, čo bude nasledovať.
Bolo to na neuverenie. Pozeral na seba, no odraz v zrkadle takmer nespoznával.
Podišiel teda bližšie. Nedalo by sa povedať, že sa mu jeho nová podoba nepozdávala. Ba naopak. Na rozdiel od osemnásťročného Siriusa, bol tento už skutočným mužom. Vlasy mal o niečo kratšie, než býval zvyknutý, no stále vyzerali perfektne. Tmavé lesklé pramene mu ako vždy padali do očí a dodávali neodolateľný vzhľad. Telo bolo mužnejšie a jeho tvár tiež nadobudla príťažlivé mužské rysy.
Tak toto bude najlepší deň môjho života...
Usmial sa na svoje budúce "ja" a pobral sa prezrieť si zvyšok bytu. Po menšom prieskume sa mohol pokojne usadiť na stoličke vo svojej veľkej priestrannej kuchyni. Mal radosť. Vidina jeho budúceho života sa mu zdala viac než uspokojivá.
Náhle sa mu pohľad zastavil na kalendári, visiacom na dverách. Pomaly si pretrel dlaňami oči, aby sa presvedčil, že vidí správne.
Až takýto veľký posun naozaj nečakal. Pozitívne však na tom bolo jedno. Práve boli Vianoce.
Z myšlienok ho vyrušilo až hlasné ostré zvonenie. Porozhliadal sa okolo seba. Zvuk vychádzal z malej, podozrivo vyzerajúcej škatuľky, ktorá bola umiestnená na kuchynskej linke. Predtým si ju vôbec nevšimol. Opatrne sa k nej priblížil a zvedavo ju skúmal. Mala dlhý, smiešne poskrúcaný povrázok a zopár čudných tlačidiel s malinkými číslicami.
Rinčanie neustávalo, a tak sa po dlhom váhaní predsa len odvážil pristúpiť ešte bližšie a uchopiť do ruky malú obdĺžnikovú časť prístroja. Vôbec netušil, prečo tak urobil. Bolo to viac - menej automatické.
O to viac prekvapený zostal, keď začul známy hlas.
"Haló, Sirius, počuješ ma?" volal dotyčný.
Sirius ho okamžite spoznal. Nemohol to byť nik iný ako James. Jeho hlas len znel o čosi hrubšie a zrelšie.
Priložil si teda to čudo bližšie k uchu a ako zmyslov zbavený kričal: "JAMES! HEJ, JAMES, KDE SI?!"
"No tak, Tichošľap, kde by som bol? Som predsa doma. A nemusíš tak ziapať. Predsa som ti minule vysvetľoval, na akom princípe feletón funguje..." ozvalo sa okamžite z druhého konca.
Sirius sa pozorne započúval. Odniekiaľ z diaľky začul ďalšie zvuky.
"Jamie, koľkokrát ti mám opakovať, že sa to volá TE - LE - FÓN," ozval sa hlas v pozadí. Tento bol však tenší a jemnejší. Určite musel patriť nejakej žene. Siriusovi sa zdalo, že ho už niekde počul, no nemohol si spomenúť kde.
Vtom sa znovu ozval James: "Tieto muklovské vynálezy ma raz zabijú... Každopádne, chceli sme ti len pripomenúť dnešný večer. Nie že sa zase niekde zatáraš. Čakáme ťa okolo šiestej."
Sirius bol zmätený.
"Kamže to mám ísť?"
"Naozaj veľmi smiešne. Veď sme sa už pred mesiacom dohodli, že Štedrý večer strávime všetci spolu. Prestaň už vtipkovať," dokončil Jamesov hlas.
Sirius začul už len nejaký tlmený zvuk a tak to napokon, po päť - minútovom bezvýslednom kričaní do tej pekelnej mašiny, radšej vzdal.
Takže muklovský vynález...
Zdalo sa mu neuveriteľné, že vlastní niečo vyrobené muklami. Okamžite si predstavil výraz svojej matky, keby sa dozvedela, že Black sa znížil k niečomu podobnému. Nemohol si pomôcť. Ak to bolo možné, cítil sa ešte lepšie než predtým.
Tak teda som pozvaný na Vianoce k Jamesovi. Nemalo by to byť až také zlé...
Jedno však netušil. Ako sa k nemu dostane. S premiestňovaním síce problémy nemal, no nevedel, kam presne sa má premiestniť.
Stačil mu jediný pohľad z okna aby dokázal odhadnúť, že sa nachádza v Londýne. No nájsť tu Jamesa, bolo ako hľadať ihlu v kope sena.
Čas rýchlo pokročil a hodiny pomaly odbíjali päť. Sirius nervózne prešľapoval z nohy na nohu. Stále neprišiel na žiadny rozumný nápad, ktorý by mu pomohol dostať sa k svojmu najlepšiemu priateľovi.
Práve sa zadumane pozeral von oknom, keď sa ozvalo povedomé "PUK". Zvuk prichádzal od vchodových dverí.
Zvedavo k nim podišiel a naklonil sa bližšie. Ozvalo sa tiché zaklopanie. Sirius bezmyšlienkovite otvoril.
Pri pohľade na nového návštevníka sa mu na tvári objavil úsmev. Okamžite ho spoznal.
"Remus? Si to ty, Námesačník, kamarát môj zlatý?" ozval sa s úprimnou radosťou v hlase.
Remus Lupin naňho prekvapene pozrel a ustarostene sa spýtal: "Sirius, si v poriadku? Nie si chorý? A kde máš prútik?"
Trochu stíšil hlas a pokračoval: "Predsa vieš, že musíme byť všetci v strehu, najmä teraz, keď druhá strana tak silnie."
"Ach, áno, pravdaže. Dám si pozor," predstieral Sirius obavy, hoci vôbec netušil, o čom bola vlastne reč. Prútik si zabudol ráno v kúpeľni, tak ako sa mu to stalo už aspoň tisíckrát.
"Tak teda, môžeme vyraziť? Darčeky zabalené?" zaujímal sa, teraz už o čosi bezstarostnejším tónom, Remus.
"Ach, darčeky. Skoro by som bol na ne aj zabudol," poznamenal Sirius pyšne a na chvíľu sa vzdialil.
Aspoň v tejto záležitosti mal istotu. Hneď po prebudení si totiž v spálni všimol štyri úhľadne zabalené škatule, previazané širokými farebnými mašľami. Rýchlo ich strčil do tašky a pobral sa za Remusom do kuchyne.
Tesne pri dverách však na chvíľu zastal a chvíľku ho mlčky pozoroval. Vyzeral neuveriteľne strhane a ošumelo. Pomyslel si, že ešte horšie, ako tomu bývalo za školských čias pred príchodom splnu.
Keby som len vedel, ako ti pomôcť.
Náhle pocítil silné nutkanie povypytovať sa ho na všetko, čo mu vŕtalo hlavou, no rýchlo ho potlačil. Vedel, že najlepšie bude, ak sa bude správať úplne prirodzene. Teda aspoň tak prirodzene, ako sa len v tejto zvláštnej situácii dalo.
"Už som pripravený," vyhlásil a vkročil do miestnosti.
Remus vstal zo stoličky a prehodil si cez plece svoju tašku.
"Takže na tri, OK?" zavelil.
"Jeden, dva, tri.." Sirius využil príležitosť a v poslednej chvíli sa zľahka dotkol Remusovej ruky. Stačilo to na to, aby ho naviedla tým správnym smerom.
Onedlho sa ozvalo dvojité "PUK". Sirius sa pozorne porozhliadal po okolí. Stáli pred malým sympatickým domčekom uprostred kľudnej predmestskej štvrte. Remus ho potiahol za rukáv a viedol smerom k na zeleno natretým dreveným dverám, ktoré boli ozdobené veľkou vianočnou dekoráciou. Skôr než vôbec stihli zaklopať, sa otvorili a objavila sa v nich známa strapatá hlava a pár orieškovohnedých očí, skrytých za okuliarmi.
James Potter sa skoro vôbec nezmenil. Stále pôsobil dojmom veľkého, neposlušného dieťaťa.
"ŠŤASTNÉ A VESELÉ!" vybafol na nich okamžite.
"No tak, poďte ďalej, nestojte pred dverami," pobádal ich.
Siriusa zaplavil príjemný pocit. Konečne naberal pocit istoty. Nachádzal sa medzi priateľmi.
Keď sa v predsieni zbavili hrubých kabátov, pobrali sa do haly. Nachádzal sa tam veľký kozub, v ktorom si veselo pukotal ohník a celým domom sa šírila lákavá vôňa, ktorá nepochybne prichádzala z kuchyne.
Sirius sa posadil na pohodlnú mäkkú pohovku a zvedavo si prezeral miestnosť. Zrazu za sebou začul kroky. Vstal a obrátil sa. Nemohol uveriť vlastným očiam.
"Preboha, Evansová, čo ty tu robíš?"
Lily sa rozosmiala.
"Jedna - nula pre teba, Sirius. To bolo vážne dobré," uškrnula sa pobavene.
Sirius na ňu len vyjavene hľadel, až kým mu pohľad nezablúdil na fotografie, ležiace na stolíku za jej chrbtom.
Z jednej z nich naňho veselo mávali dvaja ľudia. Až vtedy konečne pochopil.
To je predsa svadobná fotografia. Sú manželia... Takže teraz je to už pani Potterová.
"Musím sa vrátiť späť do kuchyne. Nechceme predsa, aby nám zhorela večera," prerušila napokon Lily trápne ticho.
Sirius asi musel pôsobiť čudne, ako tam len tak stál s ústami dokorán, pretože James mu začal mávať rukou pred očami.
"Haló, Zem volá pána Blacka!"
Sirius sa striasol a klesol späť na gauč.
Bolo príjemné počúvať rozhovor jeho najlepších priateľov. Niektorým veciam príliš nerozumel, no usúdil, že pýtať sa, by mohlo pôsobiť príliš podozrivo. Z ich rečí vyrozumel, že Peter dnes nemohol prísť, lebo sviatky trávi s mamou.
"Dnes si nejaký tichý, Tichošľap," drgol doňho James.
"Ach, to vieš..." nemohol nájsť Sirius vhodné slová na vyjdrenie svojho aktuálneho stavu.
Zachránila ho až Lily.
"Chlapci, večera je už hotová," zakričala na nich.
Sirius musel uznať, že Lily je skvelá kuchárka. Nikdy by to o nej nebol povedal.
Možno o tom zatiaľ nevie ani ona sama...
Po večeri sa opäť presunuli pred krb. Sirius si so záujmom prezeral zvyšné fotografie.
Všetko sa zdalo také neuveriteľné...
Zrazu k nemu pristúpila Lily a do ruky mu vtisla pohár punču.
"Sirius, si v pohode? Celý večer sa správaš zvláštne. Si ako vymenený. Môžem ti nejako pomôcť? Vieš, že svojej najlepšej priateľke sa môžeš so všetkým zveriť," štuchla ho pod rebrá.
Najlepšej priateľke?
Vyprskol na ňu trochu punču.
"Naozaj mi nič nie je. Možno len dnes nie som úplne vo svojej koži," povedal po pravde.
"Ale Sirius, ja viem rozpoznať, keď ťa niečo trápi. Ide o Elu? Ako vám to spolu ide?" spýtala sa ustarostene.
"Elu?" vyštekol.
"Takže áno. Myslela som si," skonštatovala Lily, akoby prepočula poslednú Siriusovu otázku.
Sirius nemal poňatia, čo na to povedať.
"Vieš, aj mňa prekvapilo, keď mi oznámila, že Vianoce bude tráviť so svojou sestrou. Nikdy spolu moc dobre nevychádzali. Ale neboj sa, akonáhle sa vráti, porozprávam sa s ňou. Nemusíš mať obavy, ste spolu predsa už tak dlho..." vychrlila naňho Lily, letmo sa dotkla jeho ruky a odišla za Jamesom a Remusom.
Sirius bol trochu zmätený. Vlastne, bol poriadne zmätený.
Napokon sa však predsa len pridal k ostatným.
"Tak tu si, čakali sme na teba. Práve spomíname na rokfortské časy," privítal ho James.
"Ach, áno, Rokfort," zamrmlal nesúvisle.
Siriusovi sa zdali tieto chvíle nesmierne zvláštne. Jeho priatelia sa bavili o udalostiach uplynulých dní ako o starých zlatých časoch.
"Nikdy nezabudnem, ako ste si zo mňa v siedmom ročníku vystrelili," ujala sa slova Lily.
"Máš na mysli niečo konkrétne?" zatváril sa James naoko nechápavo.
"Áno, mám na mysli ten večer, keď som sa po hrade premávala s tým hlúpym nápisom na chrbte," povedala Lily, no skôr pobaveným než nahnevaným tónom.
"Ale nebolo to úplne na škodu," zapojil sa Remus.
Sirius zbystril pozornosť a pozorne sa započúval.
"Áno, to je pravda. Lily si konečne uvedomila, ako veľmi po mne celé tie roky túžila," predniesol dramaticky James. Lily naňho škaredo zazrela a hodila mu do hlavy okrúhly vankúšik.
"Au, to bolo za čo?"
"Za to, ako si ma potom celé týždne trápil. Ani si na mňa nepozrel. Vieš ako som sa cítila?"
"Myslím, že áno. Rovnako som sa cítil aj ja."
Všetci sa rozosmiali.
"A nepozýval si ma ani ples. Vieš koľkých som musela odmietnuť, pretože som stále čakala len na teba?"
"A nestálo to čakanie za to?" povedal James a našpúlil pery.
,,Všetkým tam od úžasu padla sánka. Pamätám si na to, akoby to bolo iba včera. Evansová s Potterom - spolu..." zaspomínal Remus.
"Pozval si ma len týždeň pred plesom. Presne na Vianoce. Bol to jeden z najkrajších dní môjho života," povedala Lily zasnene. "Prišiel si s kytičkou snežienok," pozrela na Jamesa, "a vyznal mi lásku. Snežienky uprostred zimy. Moje obľúbené kvety. Dodnes vlastne netuším, odkiaľ si to vedel a ako sa ti ich podarilo zohnať."
James nadvihol obočie.
"To je moje malé tajomstvo," povedal a nenápadne žmurkol na Siriusa.
Návšteva sa chýlila k svojmu koncu. Lúčenie malo pre Siriusa zvláštnu príchuť. Vedel, že kým týchto ľudí znovu stretne, bude si musieť ešte pár rokov počkať...
****
"Čože si mu dal vypiť?" neveriacky sa pýtal sedemnásťročný Remus Lupin svojho rovnako starého priateľa.
"Dobre. Viem, pokašľal som to. Spokojný?" oboril sa naňho James.
"Nie, nie som. Vieš vôbec aké môže mať nepodarený elixír katastrofálne následky? Mali by sme okamžite vyhľadať profesorku McGonagallovú alebo samotného Dumbledora!"
"To nemyslíš vážne?! Veď nás všetkých vylúčia zo školy. Toto je zakázaný elixír. Zakázaný, Remus!"
"Tak teda," horúčkovito uvažoval Remus, "mali by sme aspoň nájsť niekoho, kto sa vyzná do elixírov."
"No určite. Vyber si. Lily alebo Snape." pokrútil hlavou James.
Remus len bezmocne hľadel striedavo na Jamesa a na spiaceho Siriusa.
"No tak... Už len hodina a mal by sa prebudiť," presviedčal ho James.
"Hodina? Počkať, chceš povedať, že tu už takto leží dvadsaťtri hodín?! Ako to, že som si ho nevšimol?"
"No vieš, ja... Prikryl som ho plášťom," zamumlal zahanbene James.
Remus už nemal síl na hádku.
Unavene si sadol vedľa priateľa a teraz už bez výčitiek povedal: "Neboj sa. Určite to bude v poriadku. Jednoducho tu pri ňom počkáme, kým sa neprebudí."
Pre Jamesa to bola najdlhšia hodina v jeho živote. No nečakali márne. Takmer presne na sekundu sa Sirius začal prebúdzať.
Akonáhle rozlepil oči, uvidel nad sebou rozradostené tváre svojich priateľov. Až vtedy si uvedomil, čo sa vlastne stalo.Vyskočil na rovné nohy a bez slova uháňal preč.
Chlapci zostali šokovane stáť. Vôbec si nevedeli jeho správanie vysvetliť.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 seleneblack seleneblack | E-mail | Web | 24. prosince 2011 v 18:17 | Reagovat

boha,čo sa mu stalo?? idem to zistiť

2 Mish Mish | 28. srpna 2012 v 20:36 | Reagovat

Vau, taký elixír, ktorý  by ma preniesol do budúcnosti by sa mi zišiel... hlavne pred písomkami v škole.. :P
idem rýchlo dočítať :D

3 Irra Irra | 21. února 2015 v 21:15 | Reagovat

JEŽIŠIKRISTE! OKAMŽITE ČÍTAM ĎALEJ!
A ešte stále neviem, ako znel celý nápis na Lilynom chrbte. :D

4 Vani Vani | 8. července 2016 v 15:02 | Reagovat

Teda taký elixír by nebol na škodu pred skúškami a písomkami...
Len by som ho musela správne namiešať a je dosť nepravdepodobné že by sa mi to podarilo. Vážne super kapitola, rýchlo idem ďalej!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.