1.Pod imelom

5. prosince 2011 v 20:23 | Nienna |  Čo nezariadi osud
Úvodná kapitolka, nech sa páči Mrkající


Snehovobiela perina pokrývajúca rozsiahle rokfortské pozemky, nadšení študenti zdobiaci vysoké husté jedličky vo Veľkej sieni, porozvešiavané vetvičky imela či chytľavé sviatočné melódie, šíriace sa celým hradom - to všetko mohlo znamenať len jedno. Do Rokfortu prichádzali Vianoce. A s nimi aj dlhoočakávaný Novoročný ples. Kamkoľvek sa človek v tom čase pohol, počul len o ňom. Pre starších študentov bol témou číslo jeden, pretože sa ho nevedeli dočkať a tí mladší si nenechali ujsť možnosť hromžiť na pravidlá, ktoré im zakazovali zúčastniť sa ho.

Lily Evansová však v tejto chvíli podobné problémy nemala. Zľahka si vykračovala po širokej chodbe na štvrtom poschodí a krátkymi mávnutiami prútikom rad za radom odstraňovala červené mikulášske čiapky z hláv starobylých brnení.

To by ma teda zaujímalo, ktorého inteligenta mohlo takéto niečo napadnúť. Teraz aby som to zaňho riešila ja...

Náhle ju však niečo vyrušilo. Pohľadom zablúdila až na koniec prázdnej chodby. Lily nemohla uveriť vlastným očiam. Niekto práve poslednému z brnení pričaroval rovnakú čiapku ako tým predchádzajúcim.

Takže tu si, prichytený priamo pri čine. Toto ti len tak ľahko neprejde!

Najtichšie ako len vedela sa začala k dotyčnému pomaly približovať. Keď bola dostatočne blízko, skryla sa za stenný výklenok a sústredene prižmurovala oči, aby čo najlepšie videla. Zrazu však postava z ničoho nič zmizla, akoby sa bola prepadla pod zem.
Lily už nemohla ďalej vyčkávať. Rozhodne vykročila a nahlas zvolala: ,,Ostaň kde si a ani sa nepohni!"
Vzápätí sa ozval hlasný dupot, prudký náraz a príšerný hrmot spôsobený padajúcim brnením.
"Au, Tichošľap, to bola moja noha!" zvískol neviditeľný.

To som si hneď mohla myslieť. Ten hlas by som spoznala aj so zapchatými ušami...

Lily sa rýchlo rozbehla na miesto a keď ta dorazila, ledva sa udržala, aby nevybuchla smiechom pri pohľade, ktorý sa jej naskytol. Spod ťažkého kovového brnenia trčala hlava Jamesa Pottera a , ak správne odhadovala, noha patriaca Siriusovi Blackovi. Obaja boli povytáčaní v zvláštnych uhloch a zjavne sčasti prikrytí neviditeľným plášťom.

Tak toto je ich tajomstvo! Neviditeľný plášť! A celých šesť rokov ho predo mnou úspešne skrývali...

"Tak čo Evansová, vyslobodíš nás odtiaľto alebo tu budeme takto trčať až do Vianoc?" ozval sa hlas Siriusa Blacka.
"Nóó... Úprimne povedané, zaslúžili by ste si tam zostať až do Nového roku, ale keďže nám idú tie Vianoce..." naťahovala ich Lily.
"Tak bude to?!" povedal ten istý hlas, len teraz o čosi naliehavejšie.
Lily sa usmiala a jemne kývla prútikom. Brnenie sa samo od seba postavilo a poslušne odpochodovalo na svoje pôvodné miesto. Stačilo druhé mávnutie a čarovný plášť letel vzduchom priamo do jej náruče. James chcel okamžite niečo namietnuť, no pokus mu nevyšiel, pretože ho na krku zvierala Siriusova noha. Rýchlo ju zo seba zosunul a začal pomaly vstávať.To isté následne spravil aj jeho priateľ.
"Evansová, prosím ťa, vráť mi to," ukázal James prstom na plášť, ktorý stále pevne zvierala v ruke.
"Ale Potter, nebuď smiešny. Myslíš si, že by som ti také niečo len tak vrátila a nechala ťa to ďalej beztrestne používať? Musel si snáď stratiť rozum, " reagovala Lily okamžite.
"Jediný, kto tu nemá rozum, si ty, Evansová. Dobre sa poobzeraj okolo seba. My sme tu dvaja, zatiaľčo ty si sama, " zapojil sa do rozhovoru Sirius.
"Áno, to je vaša taktika. Útočiť v presile. Je to vskutku odvážne, Black, " nedala sa Lily.
"Takže počty ti idú..." začal Sirius opäť.
Vtom ho však prerušil James: "Tichošľap, nechaj to už tak, nemá to cenu."
Lily nemohla uveriť vlastným očiam , keď uvidela, ako tí dvaja pokojne odchádzajú. Zastrčila si prútik do vrecka a pobrala sa opačným smerom. No sotva stihla urobiť krok, za chrbtom sa jej ozvalo: ,,Myslím, že som si u teba predsa len niečo zabudol, Evansová."
"Ehm, ja vôbec neviem o čom rozprávaš."
"Ale no tak, myslím. že vieš. Buď to pôjde podobrotky alebo pozlotky."
Lily začala pomaly cúvať smerom vzad. James ju nasledoval. Ani nevedela ako, o chvíľu za chrbtom ucítila studenú kamennú stenu. Bola v pasci. Zúfalo začala prehľadávať vrecká habitu a snažila sa nájsť prútik. Avšak neúspešne. Tvár Jamesa Pottera sa nebezpečne približovala. Zacítila jeho jemnú vôňu.
Stáli tesne oproti sebe, Lily sa po chvíli odvážila zdvihnúť zrak a pozrieť do jeho orieškovohnedých očí. Ako zvyčajne v nich blčali ohníky a hoci boli skryté za okuliarmi, pôsobili neuveriteľne nežne a mäkko.
"Tak ako sa dohodneme?" prelomil ticho James zvláštnym priškrteným hlasom, ktorý akoby mu ani nepatril. Lily sa musela rukami pridržiavať steny, aby vôbec dokázala udržať rovnováhu. Kolená jej vypovedali službu a nebezpečne sa podlamovali.
"Máš nejaký návrh?" rozhodla sa začať miernym tónom.
James sa naoko zamyslel a pohľadom zamieril k stropu.Lišiacky sa usmial a smelo vyhlásil: "Jeden by tu bol."
Rukou s prútikom pokynul smerom nahor a naznačil, aby sa ta Lily pozrela. Priamo nad ich hlavami sa pohojdávala vetvička imela.
"To si vyhoď z hlavy Potter!" vyletelo z Lily okamžite.
"Ale no tak... Jeden bozk a si voľná."
Lily začínala byť nervózna. Mozog jej pracoval na plné obrátky, no napriek tomu nedokázala nájsť žiadne prijateľné východisko z tejto nie práve príjemnej situácie.
"Vyber si, buď ma pobozkáš alebo mi vrátiš ten plášť," zopakoval James svoju požiadavku.
Srdce jej išlo vyskočiť z hrude. Zhlboka sa nadýchla a chystala sa na odpoveď, keď sa vtom z opačného konca chodby ozvalo: ,,Accio plášť!"
Ten vyletel z Lilyných rúk skôr, než tomu stihla zabrániť a zastavil sa až v náručí škeriaceho sa Siriusa Blacka. James naňho vrhol vražedný pohľad, na čo jeho priateľ len nahodil nechápavý výraz, očividne potešený svojím úlovkom
Keď sa však otočil späť, Lily už v ruke zvierala prútik. Namierila ním priamo naňho a víťazoslávnym tónom predniesla: "Takže tu máme Pottera v úzkych. Jeden nesprávny pohyb a odnesieš si to."
"A to isté platí aj pre teba, Black!" zakričala na Siriusa, ktorý už siahal po svojom prútiku.
"Výborne. A teraz odstúp Potter," zavelila.
James sa pomaly pohol a podišiel ďalej, smerom k priateľovi.
"Teraz obaja položte prútiky na zem."
"Evansová, to nemyslíš vážne," pozrel na ňu James pochybovačne.
"To si píš, že myslím," odvetila a uškrnula sa.
Mladíci na seba spýtavo pozreli. James pokynul hlavou na súhlas a napokon urobili tak, ako im nakázala.
"Accio prútiky!" zvolala Lily. Obom neostávalo nič iné, len sa bezmocne prizerať ako začaruváva ich vlastné prútiky. O pár minút sa už oba vznášali vysoko nad zemou, tak aby na ne nemohli dočiahnuť.
Spokojná s výsledkom svojho úsilia sa Lily pousmiala a otočila na chlapcov: ,,Takže toto by sme mali. Prajem vám pekný zvyšok dňa. Zbohom." Elegantne sa otočila na päte a pobrala sa preč.
"Ja by som tú Evansovú zabil," precedil pomedzi zuby Sirius, zatiaľčo s Jamesom vyskakovali do vzduchu, snažiac sa získať späť svoje prútiky.
"Pozor na jazyk, Tichošľap. Radšej sa predo mnou vyvaruj takýchto rečí."
"Ach áno. Prepáč, zabudol som, že ty Evansovú ešte stále miluješ," povedal Sirius posmešne.
"Áno, správne. A aby si vedel, hnevám sa na teba za to, čo si urobil," reagoval James, nevšímajúc si priateľov tón.
"Tak ty sa hneváš na mňa? Veď predsa ona ti vzala plášť. Ja som ho len chcel dostať späť."
"Lenže..." začal James, no vetu nestihol dokončiť, lebo sa na chodbe objavila ďalšia osoba.
"Námesačník, teba nám zosiela samo nebo!"
Remus Lupin sa pri pohľade na svojich najlepších priateľov rozosmial.
"Čo to tu stvárate? Nacvičujete si choreografiu na ples?"
"Ha - ha. Dnes naozaj sršíš humorom, kamarát," zaškeril sa Sirius.
"To musela byť istotne Lily," poznamenal Remus pri pohľade na vznášajúce sa prútiky.
"Ako to vieš?" spýtal sa James podozrievavo.
Remus len pokrčil plecami: "Je to presne jej štýl."
"Nechcem rušiť váš úžasný dialóg, ale rád by som sa ešte dnes dostal na večeru. Začína sa totižto ozývať môj prázdny žalúdok," podráždene vstúpil do rozhovoru Sirius.
Remus teda rýchlo zrušil Lilyne kúzlo a prútiky sa vrátili k svojim majiteľom. Potom sa už všetci traja mohli pokojne vydať do Veľkej siene. Po niekoľkých minútach sa Sirius ozval nezvyčajne nesmelým hlasom: ,,James, myslím, že by si mal niečo vedieť. Prichystal som pre Evansovú malé... dajme tomu, prekvapenie."
"O čom to vravíš?"
"Nerozčuľuj sa, Paroháč, ešte sa mi raz za to poďakuješ. Kým ste si tam vy dvaja hrkútali pod imelom, šikovným kúzlom som zabepečil, aby ju nikto nepozval na ples pred tebou."
"Áno? Nehovor. A to sa dá ako?"
"Jednoducho. Už to viac nie je Evansová."
"Prosím?" ozvali sa James aj Remus zároveň.
"Čoskoro uvidíte," povedal Sirius s triumfálnym výrazom na tvári.

Medzitým vo Veľkej sieni zavládol nezvyčajný ruch.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 seleneblack seleneblack | E-mail | Web | 24. prosince 2011 v 17:52 | Reagovat

tak som sa rozhodla že si prečítam túto poviedku a musím poznamenať, že tento začiatok nemá chybu :-)  :-)

2 Peťa Peťa | Web | 27. prosince 2011 v 21:23 | Reagovat

Takže začína to dobre ;-) Idem ďalej...

3 Lenuš Lenuš | 21. ledna 2012 v 22:01 | Reagovat

je to fajn, akurát jedna maličkosť: neviditeľný plášť sa nedá privolať kúzlom, ale inak je to  pekné :-)

4 Nienna Nienna | E-mail | Web | 21. ledna 2012 v 23:23 | Reagovat

[3]: Lenuš, keby si ma neupozornila na ten plášť, ani by som si nespomenula... Ale myslím, že to bolo prvý krát spomenuté až v HP 7 (sory, ak sa mýlim :-)) a táto poviedka bola napísaná dávno pred vydaním poslednej časti :-)

5 Mish Mish | 28. srpna 2012 v 16:49 | Reagovat

Ďalšia bezchybná poviedka od teba :DD Som naozaj neskutočne rada, že som (vlastne náhodou) našla tento blog :D obdivujem tvoj talent urobiť z obyčajných situácií úplne vtipné...dokážeš mi jedinou vetou spraviť oveľa lepší deň...
Takže začiatok je super, idem ďalej... a som zvedavá, čo za prekvapenie prichystal Sirius :DDDDD

6 Nienna Nienna | 28. srpna 2012 v 20:08 | Reagovat

[5]: Aj ja som rada, že si ku mne zavítala a že si nájdeš aj čas na okomentovanie, to je pre mňa najväčšia odmena ;-) Ďakujem :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.