Spomienky na Rokfort

5. prosince 2011 v 19:17 | Nienna |  Jednorázovky
Jednorázovka písaná z pohľadu Lily Evansovej. Ide o prierez jej spomienkami z dôb štúdia na Rokforte. Jednotlivé časti na seba priamo nenadväzujú, len chronologicky... Usmívající se Koniec možno na niekoho vkus príliš presladený, no pre moju romanticky ladenú dušu ani nie Úžasný



"Bojím sa," zašepkala som potichu a vrhla som zúfalý pohľad na Severusa, stojaceho vedľa mňa. Na ňom nebolo vidno žiadny strach. Ale tá stena bola predsa taká vysoká a z tvrdého kameňa...
"Lily, neboj sa, som tu predsa s tebou," povedal vľúdne a povzbudivo sa na mňa usmial. Neisto som pokývala hlavou na znak súhlasu.
"Tak na tri, dobre?" zavelil a chytil ma pevne za ruku.
"To bolo... úžasné!" vyjachtala som zo seba prvé čo mi napadlo, keď sme stáli na druhej strane nástupišťa. Cítila som ako mi telo zaplavuje adrenalín. Čarodejnícky svet bol pre mňa nový a zároveň taký vzrušujúci.
"Už ma môžeš pustiť," uškrnul sa môj spoločník a nasmeroval pohľad na naše ruky. Stále som kŕčovito zvierala tú jeho, až sa mu na koži začali objavovať drobné červené fliačiky.
"Ach, prepáč mi to, neuvedomila som si," zamumlala som zahanbene a rýchlo som si strčila ruku do vrecka. Znovu sa zasmial.

***

"Aj mne je ľúto, že sme sa nedostali do rovnakej fakulty," chlácholila som Severusa, keď sme sa ďalšie ráno stretli vo Veľkej sieni na raňajkách. Videla som na ňom, že ho to vzalo. A mňa samozrejme tiež. Nikoho zo svojej novej fakulty som nepoznala. Snažila som sa však svojho kamaráta nejakým spôsobom rozveseliť. "Musím však konštatovať, že zelená ti nesmierne pristane," zachichotala som sa schválne. Severus sa na mňa naoko zamračil a potom sa usmial i on. Hneď som sa cítila lepšie.
"No pozrimeže, Slizolinčan sa usmieva na Chrabromilčanku!" zarehotali sa nevľúdne dvaja starší študenti, ktorí práve prechádzali okolo. Ani som sa nemusela pozrieť na ich rovnošaty, aby som vedela, z ktorej sú fakulty. Severus mi už stihol čo to porozprávať o pomeroch na Rokforte a v čarodejníckom svete vôbec. Chvíľu sme tam len tak stáli a pozorovali chrbty tých dvoch, ako sa vzďaľovali.
"Mal by som ísť ku svojmu stolu," vyhlásil napokon pochmúrne Severus a vybral sa medzi svojich spolužiakov. Ja som sa lenivo odšuchtala ku chrabromilskému stolu.

***

"Naozaj sú tvoji rodičia muklovia?" neveriacky krútila hlavou moja spolubývajúca Lea, keď sme spoločne kráčali na prvú hodinu. Zľakla som sa. Podľa toho, čo vravel Severus, niektorí čistokrvní čarodejníci nemali tých "ostatných" príliš v láske. Ale rozhodne som nemienila nikomu klamať. "To je úžasné!" pokračovala Lea. S úľavou som si vydýchla. Ona nebola ten prípad.
"Vieš, ja toho vlastne o mukloch veľa neviem. Vyrastala som medzi samými čarodejníkmi a s muklovským svetom som prichádzala do kontaktu naozaj len minimálne," pokračovala vzápätí.
"Myslím, že si až tak o veľa neprišla," zasmiala som sa.
"Ó, to nie, musíš mi o všetkom rozprávať," protestovala Lea a ja som akosi vedela, že nadšenie v jej hlase je skutočné. Do učebne transfigurácie som vstúpila s pocitom, že som získala svoju prvú priateľku na Rokforte.

***

"Preboha, slečna Evansová, kto vám to urobil?" pýtal sa ma ľútostivým hlasom profesor Slughorn a ja som cítila ako mi od hanby horia líca a do očí sa tlačia prvé slzy. Bola som od hlavy po päty pokrytá slizkou hmotou jasno oranžovej farby a stála som uprostred školskej chodby. Všetci okoloidúci na mňa pobavene hľadeli. Ľutovala som, že som len druháčka a nepoznám žiadne kúzlo, ktorým by som si pomohla.
"To boli oni dvaja!" povedala rázne Lea a ukázala smerom na Pottera s Blackom.
Profesor mávol prútikom a všetok sliz razom zmizol. Milovala som čary. Potom sa obrátil na vinníkov: "Pán Potter, pán Black, nasledujte ma prosím," zavelil Slughorn a obidvaja sa poslušne vybrali za ním.
Potter na mňa ešte stihol zavolať: "Lily, to je omyl! To nebolo nachystané pre teba, ale pre Snapea!"
Nemohla som uveriť vlastným ušiam. Chcel robiť zle môjmu najlepšiemu priateľovi a ešte si myslel, že ho to ospravedlní! Bezočivec.
V ten deň som si uvedomila, že nenávidím Jamesa Pottera a jeho kumpána Siriusa Blacka.

***

"Počul som, čo ti spravili tí dvaja idioti, Lil. Ľutujem, že som nebol pri tom..." začal Severus hneď ako sme sa podvečer stretli pri jazere.
"Nechaj to tak, nechcem sa o tom rozprávať," zahriakla som ho. Ešte stále som sa pri myšlienke na dnešné popoludnie necítila najlepšie. Všetci Slizolinčania, čo ma potom stretli na večeri vo Veľkej sieni sa mi posmievali a hovorili: " To je tá oranžová.." Akoby moje vlasy samy o sebe neboli dosť oranžové, pomyslela som si v duchu.
"Ale tým dvom to predsa nemôže len tak ľahko prejsť." Severus mal na tvári nahnevaný výraz.
"Severus, prosím, nepleť sa do toho," povedala som čo najjemnejším tónom a vzala ho za ruku, "poďme sa radšej prejsť k Hagridovi." Ani náhodou som nemala v úmysle mu prezradiť, že tá slizká pasca bola pôvodne určená preňho. Vzduch už voňal letom a my sme sa s ľahkosťou rozbehli dole kopcom.

***

"Výborne, slečna Evansová! Skutočne vydarený elixír lásky!" rozplýval sa profesor Slughorn nad mojím kotlíkom. Bola som jeho veľkou obľúbenkyňou.
"Naozaj skvelá práca, ste pozoruhodne talentovaná na študentku tretieho ročníka. Myslím, že ste dnes o chlp predbehli aj pána Snapa!"
Pozrela som na Severusa, sediaceho pri vedľajšom stole. Žmurkol na mňa a z jeho pohľadu sa dalo prečítať len jediné: "Som na teba pyšný, Lily."
Venovala som mu vďačný vrúcny úsmev. Všimla som si, že Potter na mňa zagánil. Idiot.

***

"Evansováááá," ozývalo sa Veľkou sieňou, hneď ako som prišla na raňajky, "pôjdeš so mnou von?" Za tie tri roky strávené na Rokforte som sa naučila Pottera ako tak ignorovať, ale jeho správanie v poslednom čase prekračovalo všetky medze. Pri každej príležitosti na mňa hulákal a svoje správanie vysvetľoval tým, že mi chce nejako odčiniť incident s oranžovým slizom z druhého ročníka. Úbožiak.
"Potter, ak sa mi chceš ospravedlniť, proste mi kúp bonboniéru alebo kvety," zahulákala som aj ja namiesto pozdravu, keď som okolo neho prechádzala. Nechápavo na mňa pozrel.
"Tak to totiž robia normálni ľudia," odvrkla som protivne. Všimla som si, že nás pozoruje Severus zo svojho miesta pri slizolinskom stole. Kývla som mu na pozdrav. Síce odzdravil, no úsmev mi neopätoval. Na tvári mal zvláštny výraz.

***

"Madam Pomfreyová," nesiem vám odkaz od profesora Sluhgorna." Podala som jej drobnú bielu obálku a porozhliadla som sa po ošetrovni. Bola prázdna. Teda až na jednu posteľ. Ležal v nej Remus Lupin. Remus bol síce Potterovým kamarátom, no priatelila som sa s ním. Vyzeral otrasne.
"Remus, myslela som si, že si šiel navštíviť mamu," pristúpila som k jeho posteli.
Pod očami mal veľké fialové kruhy a na tvári zopár dlhých škrabancov. Nepozrel na mňa, len sústredene sledoval vzor na posteľnej plachte.
"Vieš, Lily, ja..." No dopovedať nestihol. Začula som hlasy.
"Tak tu si, Námesačník. Si v poriadku, si celý?"
Boli to Potter, Black a Pettigrew. Keď som sa pozrela na Pottera, bola by som prisahala, že v jeho tvári vidím skutočné obavy o jeho kamaráta.
Potom si však všimol mňa a ruka mu vyletela do vlasov. Ak sa dalo, postrapatil si ich ešte viac než boli predtým. Tieto jeho samoľúbe prejavy som neznášala.
"Ešte prídem," povedala som Remusovi a otočila som sa na odchod. Cítila som Potterov pohľad na mojom chrbte.

***

"Myslím, že by si nemala tráviť toľko času s Lupinom," vyhlásil z ničoho nič Severus, keď sme večer stáli na Astronomickej veži. Od prekvapenia som zabudla zatvoriť ústa.
Zmohla som sa len na: "A to už prečo?"
"Niečo sa mi na ňom nepozdáva. Bojím sa o teba, keď si s ním sama." Úzkostlivo na mňa pozrel. Nechápala som.
"Niekto by povedal, že naňho žiarliš," podpichla som ho schválne a nahla som sa nad zábradlie, aby som lepšie videla. Zazdalo sa mi, že v diaľke vidím jeleňa.... s veľkým čiernym psom.
"Možno žiarlim," povedal takmer nečujne, "ale nie na neho." Posledným slovám som celkom nerozumela, no potom sme obaja zostali do konca večera ticho.

***

"Severus, Severus, si v poriadku? Nič sa ti nestalo?" vychrlila som naňho, hneď ako som ho zbadala. Bola som taká šťastná, že je živý a zdravý. Jediné čo som sa dozvedela bolo, že mal nejakú nehodu. Vyzeral byť v poriadku a tak som sa mu z celej sily hodila do náručia. Po tvári sa mi začali kotúľať slzy šťastia.
"Au," zajachtal. Zľakla som sa. Ublížila som mu?
"To nič, len pár modrín," pošepkal a pritisol si ma k sebe ešte bližšie.
"Čo sa vlastne stalo?" odtiahla som sa po dlhej chvíli.
"To Black, oklamal ma... Ale Lily, je tu niečo dôležitejšie, čo ti musím povedať," začal opatrne. Netušila som, kam tým mieri.
"Už sa ďalej nesmieš stretávať s Lupinom."
"Čo tým myslíš, že nesmiem?" Nemohla som uveriť vlastným ušiam.
Severus sa ku mne znova priblížil, už nás delilo len pár centimetrov. Sklonil sa nado mňa a zašepkal: "Je to vlkolak."
Ach, to bolo to, čo mi chcel povedať. Vydýchla som si úľavou a mimovoľne som sa zasmiala.
Zamračil sa a odtiahol sa do rozumnej vzdialenosti. "Čo ti je na tom také smiešne?"
"Viem, že Remus je vlkolak," odvetila som prosto.
"Vieš? Ako dlho? Lily, zbláznila si sa? Je nebezpečný!" kričal na mňa ako zmyslov zbavený.
"Nie, nie je, vôbec ho nepoznáš! Je to dobrý človek a okrem toho je to môj priateľ. Nemôže za to čím je," bránila som rozhorčene Remusa, "tak ako ani ja nemôžem za môj pôvod!"
"Lily, to je niečo iné," povedal teraz už nežným hlasom. Znovu pristúpil bližšie a objal ma. Jemne ma pohladil po líci.
"Ach Lily, keby si len vedela..." Áno, tušila som kam tým mieri. V kútiku duše som však dúfala, že tento moment nikdy nepríde. Vedela som, že inak ho budem musieť sklamať. Necítila som k nemu to, čo on ku mne. Rázne som sa odtiahla a sklopila pohľad do zeme. "Prosím, nekaz naše priateľstvo," zašepkala som prosebným tónom.
Severus sa otočil a bez slova odpochodoval preč. Moju tvár znovu zaplavili slzy. Tento krát to však neboli slzy šťastia.

***

"Evansováááá!" začula som z konca chodby. Do čerta, ten Potter bol všade. "Pôjdeš so mnou na rande?" Neotočila som sa, len som pridala do kroku. Oči som mala stále uplakané, nechcela som, aby ma takto niekto videl. A už vôbec nie Potter. Zabočila som za roh. Pred vchodom do klubovne stál on. Netušila som, odkiaľ sa tam vzal, veď bol predsa za mnou. Ruka mu automaticky vybehla do vlasov, no v tom sa zarazil. Asi si všimol moje slzy. Videla som v jeho orieškovohnedých očiach nevypovedanú otázku.
"Čo sa ti stalo, Lily?" predbehla ho Lea, ktorá práve vyšla na chodbu. Chytila ma za ramená a viedla naspäť do klubovne. "Severus," zašepkala som medzi vzlykmi a myslela, že Potter to nepočul. Na druhý deň som však zistila, že som sa mýlila.

***

Vybrala som sa k jazeru. Tajne som dúfala, že tam nájdem Severusa a budem sa s ním môcť pozhovárať. "Kto chce vidieť ako dám Ufňukancovi dole gate?" ozývalo sa pod naším stromom. Pod tým, kde sme spolu trávili toľko voľného času. Rozbehla som sa.
"Potter, okamžite prestaň a daj ho dole!" zrevala som z plných pľúc a postavila som sa rovno pred neho.
"Ako si slečna praje," uškrnul sa a mávol prútikom. Severus dopadol s hlasným buchotom na zem. Rozbehla som sa k nemu, aby som mu pomohla vstať. Videla som, že sa na mňa nechce pozrieť, v tvári sa mu zračilo zahanbenie. Dotkla som sa jeho ramena, no zháčil sa. Znovu som sa teda postavila, nechcela som ho ešte viac trápiť. Vtom som však začula jeho ľadový hlas: "Nikdy by som sa neprosil o pomoc humusáčke!" Mala som pocit, že moje srdce vypovedalo službu a zastavil sa mi dych. Potterom myklo a znovu vytiahol z habitu svoj prútik. Zľakla som sa. Zasiahol však Black a nasilu ho ťahal smerom k hradu.
Ja som zostala len tak stáť, nevnímala som čas ani ľudí stojacich okolo. Po nejakej chvíli, ktorá mohla byť kľudne aj hodinou, ma niekto opatrne chytil za ruku. "Poďme do klubovne, Lily." Bol to Remus.

***

Severusove ospravedlnenia ma nechávali chladnou. Prichádzali pravidelne počas leta i celého šiesteho ročníka. Ubehlo od vtedy už veľa času, no jeho slová ma boleli stále rovnako. Okrem toho sa po škole začali šíriť temné správy. O istom čarodejníkovi so záľubou v čiernej mágii a s nenávisťou k nečistokrvným. O tom, že niektorí slizolinskí s ním sympatizujú. O tom, že k nim patrí i môj kedysi drahý Severus. Zaborila som hlavu hlbšie do vankúša. V noci sa mi sníval krásny sen. Bola som v Zakázanom lese, ale vôbec som sa nebála. Začula som za sebou šuchot popadaného lístia. "Kentaur?" pomyslela som si v duchu. Nebol to však kentaur. Otočila som sa a uvidela som krásneho jeleňa s majestátnym parožím. Podišiel ku mne bližšie, vôbec nebol plachý, a dovolil mi pohladiť ho po jeho srsti zafarbenej do príjemnej orieškovohnedej farby.

***

"Lily, tu sme!" kývali na mňa Remus spolu s Leou, ktorí už sedeli pri chrabromilskom stole vo Veľkej sieni. Potešilo ma, že Remus už vyzerá lepšie, posledný spln mu dal zabrať. Posadila som sa oproti nim a vzala do ruky hrnček s kávou. "Dobré ránko," začula som za sebou veselý hlas. Patril Potterovi. Uvoľnene si sadol priamo ku mne a venoval mi žiarivý úsmev. Pristihla som sa, že sa červenám, tak som si tvár zakryla čerstvým vydaním Denného proroka. Potter sa v poslednom čase veľmi zmenil. Už som si ani nevedela spomenúť, kedy ma naposledy pozval na rande. A či som už chcela alebo nie, musela som si priznať, že mi je tým jeho vtipkovaním aj trochu smutno. Proste som si na to za tie roky zvykla. "Hej, Paroháč, tak tu si!" zaburácal Sirius Black a zasadol vedľa Pottera.
"Ako si mu to povedal?" vykukla som šokovane spoza novín. Potter s Blackom si vymenili začudované pohľady. "Nijak, kráska," snažil sa situáciu zachrániť Black. Všimla som si, ako Potterovým obočím myklo pri slove "kráska". A potom som mu pozrela do očí. Ponorila som sa do orieškovohnedej farby, presne takej istej akú mal "môj" jeleň zo sna. Vtom som sa zháčila. Stále som totiž čumela na Pottera a on na mňa. A všetci ostatní čumeli na nás. Neohrabane som vstala, udrela som sa pri tom do kolena, a bez slova som doslova utiekla zo siene.

***

"Sústreďte sa slečna Evansová, nechajte vašu najšťastnejšiu spomienku, aby vás zaplavila..." Nadýchla som sa. Nadišiel môj prvý pokus v živote o vyčarovanie skutočného patronusa. "Expecto patronum!" vyslovila som zreteľne a na moje počudovanie z prútika vyšla strieborná žiara, ktorá sa čoraz viac zväčšovala a postupne formovala do svojho tvaru. O chvíľu sa už predo mnou vznášala krásna strieborná laň. "Výborne, slečna Evansová!" zvolal profesor.
"No to ma podrž," začula som za sebou Blackov hlas. Otočila som sa. Stál spolu s Remusom tesne za mnou, obaja vyjavene hľadeli na moju laň, a okolo nich pobehoval Blackov patronus - veľký chlpatý pes. Nechápala som o čo im ide. Zjavne sme obaja stratili potrebné sústredenie, pretože naše patronusy z ničoho nič zmizli.
"Ešteže tu nie je James," zašepkal Remus potichu. Myslel, že som ho nepočula. Pri spomienke na Jamesa som zrazu zosmutnela. Teraz ležal niekde v nemocničnom krídle so zranením zo sobotňajšieho metlobalového zápasu. Potriasla som hlavou, chytila do ruky pevne svoj prútik a nechala som svoju laň, aby naháňala Blackovho psa.

***

"Ale, ale, koho to tu máme. Malá oranžová humusáčka!" ozval sa úlisným tónom jeden z mojich slizolinských rovesníkov. Bola som práve na večernej obhliadke hradu, ktorá patrila medzi moje každodenné povinnosti rokfortskej primusky. A bola som samučičká sama. James Potter totiž meškal. Premohol ma strach. Nevedela som, či by som si dokázala poradiť s takouto presilou. Vtom sa objavil Severus. Uľavilo sa mi. "Čo sa tu deje?" opýtal sa opatrne a uprel na mňa svoj pohľad.
"Aha čo sme našli Severus, tvoja malá muklovská kamarátka," začal jeden zo Slizolinčanov a ukázal na mňa prstom, akoby okrem mňa bol na chodbe ešte aj niekto iný.
"Nie je to moja kamarátka, už dlho nie," prehovoril Severus chladným hlasom, no ja na som videla v jeho očiach náznak smútku.
"V tom prípade ti nebude vadiť, ak sa s ňou troška pohráme," zasmial sa ďalší zo slizolinských. Vyslala som po Severusovi prosebný pohľad, no zdalo sa, že si ma vôbec nevšíma. Zvádzal vnútorný boj sám so sebou. Bola som taká zaneprázdnená sledovaním jeho tváre, že mi uniklo čo sa deje okolo.
Jeden z jeho spolužiakov medzitým vytiahol prútik a chystal sa na mňa zaútočiť. Cítila som, že som stratená, moja reakcia by určite nebola dostatočne rýchla. Úkosom som videla Severusa, tiež už mal namierený prútik proti svojmu priateľovi, no ani on nebol dostatočne rýchly. Zavrela som oči, pripravená na to najhoršie.
"Protego!" ozvalo sa odniekiaľ. Stále som sa bála otvoriť oči. Niekoho ruka ma posunula o pár krokov vzad a uvedomila som si, že teraz predo mnou niekto stojí. Vzduchom svišťali kliatby, niektoré z nich som vôbec nepoznala, akiste išlo o čiernu mágiu. Po chvíli zvuky utíchli. Odvážila som sa otvoriť oči. Bola som zvedavá komu vďačím za svoju záchranu. Prvé čo som videla boli chrbty Slizolinčanov, utekajúcich smerom na schodisko. Severus už medzi nimi nebol. Dodnes neviem kedy zmizol. Stále som bola v šoku, podlomili sa mi kolená a padla som na tvrdú dlážku. "Lily, Lily, si v poriadku? No tak láska, povedz niečo, prosím..." Posledné čo som počula predtým než som omdlela bol ustarostený hlas Jamesa Pottera.

***

Keď som sa prebudila, bol už deň. Ležala som v posteli v nemocničnom krídle. Prvé čo som si všimla bola moja obviazaná pravá ruka. Až vtedy som si uvedomila bolesť, ktorá mi ňou pulzovala. "Au," zastonala som mimovoľne.
Potom som pozrela na opačnú stranu postele. Niekto ma držal za druhú ruku a hlavu mal položenú blízko mojich kolien.
"James?" opýtala som sa neveriacky. Zodvihol hlavu a zo široka sa usmial.
"Lily, už si sa prebrala," povedal radostným tónom a začal šmátrať vo vreckách habitu. Netušila som čo hľadá, až kým odtiaľ nevytiahol zložené okuliare. Len vtedy som si uvedomila, že ich nemá na očiach. Ale inak vyzeral rovnako ako zvyčajne, len vlasy mu trčali na všetky strany ešte bláznivejšie než inokedy. Zo srdca som sa zasmiala. Prekvapene na mňa pozrel, ale vzápätí sa tiež usmial.
"Slečna Evansová, som rád, že vám už je lepšie," ozvalo sa z dverí. Dumbledore podišiel ku posteli a pokračoval: "Ak by ste boli taká láskavá, potreboval by som vedieť mená študentov, ktorí na vás zaútočili."
Začala som rozmýšľať. Poznala som mená dvoch z nich, ďalších dvoch poznal zase James. "To sú všetci?" opýtal sa riaditeľ. Zamrazilo ma. Ešte tam chýbala jedna osoba. Severus. Vystrašene som pozrela na Jamesa a stisla mu ruku, ktorou po celý čas držal tú moju. Našťastie pochopil. "Áno, všetci," pritakal James. Dumbledore sa usmial, zaželal mi skoré uzdravenie a pobral sa preč. Zostali sme znovu sami dvaja. Chcela som Jamesovi toho toľko povedať, no najrozumnejšie sa mi zdalo jediné: "Ďakujem, James."
"Bola to moja chyba, Lily, nemala si tam byť sama. Včera sa nám predĺžil tréning, preto som neprišiel na čas," ospravedlňoval sa rozrušeným tónom. Videla som, že to skutočne ľutuje. Chytila som mu ruku ešte pevnejšie a zodvihla ju až ku svojim perám. Ani nemukol. Jemne som mu ju pobozkala a znovu zopakovala prosté: "Ďakujem, James."
"Á, tu sú naše hrdličky!" Do miestnosti vošiel Black a v závese za ním aj Remus s Leou. Cítila som, ako sa červenám. James sa však na mňa povzbudivo usmial, ruku mi stále nepustil.
Potom som zachytila Lein pohľad. Hovoril veľavravné: "Há, ja som to vedela!"

***

Stála som na vopred dohodnutom mieste a nervózne prešľapovala z nohy na nohu. V ľahkých šatách mi bola trochu zima a ľutovala som, že štólu som nechala v izbe. Začala som šmátrať v malej kabelke, ktorú som držala v rukách, hľadajúc prútik. Našla som však niečo iné. Ruka sa mi zastavila pri maličkom lístočku papiera preloženom napoly. Bodlo ma pri srdci. Ráno mi ho pri raňajkách doručila jedna zo školských sov, našťastie ešte predtým, kým do Veľkej siene dorazil James.

Lily, nechcel som, aby si bola mojou priateľkou, pretože len priateľstvo mi nestačilo. Bol som hlupák. Je to naša posledná noc na Rokforte, prosím, príď po zotmení na naše staré miesto a ja ti všetko vysvetlím.
Tvoj S.

"Tak tu si," ozvalo sa mi za chrbtom a známe ruky ma objali okolo pása.
"James," zašepkala som a otočila som sa k nemu, aby sme si boli tvárou v tvár. Venoval mi dlhý nežný bozk na privítanie. "Takže si zobrala moje reči o slávnostnom oblečení nakoniec vážne," usmial sa a premeral si ma od hlavy až po päty. Páčila som sa mu. On sám mal na sebe elegantný tmavý muklovský oblek a bielu košeľu. Pristalo mu to.
"Kde je to sľúbené prekvapenie?" začala som vyzvedať.
"Hneď to bude, ty nedočkavec," žmurkol na mňa.
Začal prechádzať tam a späť a zrazu sa pred nami objavili dvere do núdzovej miestnosti. Začudovala som sa. Myslela som, že ma vezme niekam von z hradu pod neviditeľným plášťom, tak ako to už niekoľkokrát spravil.
Ponúkol mi svoju ruku a spoločne sme vstúpili dovnútra. Mala som pocit, že snívam. A podľa všetkého to bol ten najromantickejší sen, aký som kedy mala. Bola to jednoducho nádhera. Viditeľne ho potešilo, keď zbadal ako sa tvárim. Doviedol ma až ku stolu uprostred miestnosti a galantne ma usadil.
Poobzerala som sa okolo seba. Nešlo mi do hlavy, že miestnosť bola príjemne osvetlená, aj keď jediným zdrojom svetla bol oheň v neďalekom krbe a sviečka na stole. James akoby čítal moje myšlienky a pozrel sa smerom hore. Nasledovala som ho. Úžasné. Namiesto stropu som nad nami videla jasnú nočnú oblohu posiatu hviezdami. Pripadala som si ako nejaká princezná. Mlčky sme zjedli večeru a potom som sa konečne osmelila: "Povieš mi už, čo vlastne oslavujeme?"
"Zatiaľ nič. Teda dúfam, že len zatiaľ," odpovedal tajomne, "ideme pozorovať hviezdy?"
Prikývla som a počkala kým mi odsunie stoličku, aby som mohla vstať.
Ležali sme na mäkkej pohovke a držiac sa za ruky sme sledovali oblohu.
"James, pozri, tam padá hviezda, želaj si niečo," zajasala som.
"Ja už jedno prianie mám," povedal nezvyčajne nesmelým hlasom.
Neviem opísať ako presne som sa cítila keď si predo mnou kľakol na koleno alebo keď mi na prst nastokol krásny ligotavý prsteň, ktorý podľa jeho slov patril starej mame Potterovej. Jediné čo viem je, že som bez rozmýšľania odpovedala "Áno" a cítila som sa pri tom ako najšťastnejšie dievča na svete. Nevnímala som nič iné len Jamesove krásne orieškovohnedé oči, ktoré boli plné nehy, lásky a šťastia. Pobozkali sme sa.
Moju poslednú noc na Rokforte som strávila pod hviezdnatou oblohou v náručí osoby, ktorú som nadovšetko milovala.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 pimpinela pimpinela | Web | 21. prosince 2011 v 18:42 | Reagovat

ahojky, rada sa spriatelím. Hneď si ťa pridám medzi spriatelené blogy. :)

2 pimpinela pimpinela | Web | 21. prosince 2011 v 22:05 | Reagovat

Hm, zaujímavé. Toto obdobie moc nemusím, čítam z neho poviedky len veľmi ojedinele. Inač píšeš veľmi obstojne. :)

3 Nienna Nienna | E-mail | Web | 22. prosince 2011 v 16:29 | Reagovat

[2]: Ďakujem, cením si, že si si ju prečítala, aj keď je mimo tvojho "záberu" :-)

4 Peťa Peťa | Web | 26. prosince 2011 v 22:27 | Reagovat

Ja som jedna z tých romantických duší,ktorá sa už len pri náznaku romantiky roztápa :-D Krááásne..:-) a časti s Jamesom...ááách :-)

5 Nienna Nienna | E-mail | Web | 26. prosince 2011 v 22:46 | Reagovat

[4]: Tak to potom máme niečo spoločné ;-)Ďakujem, som rada, že sa páčilo... :-)

6 Evanska Evanska | Web | 29. prosince 2011 v 13:00 | Reagovat

Krásne :):) Akurát hľadám nejaké potrebnú dávku romantiky a tam-ta-da-dá? :D Skvelé :) Ešte mi toho Jamesa tak zosobni a budem tá najšťastnejšia baba na svete ja :) Pekne si to podelila do odsekov, ukázala Jamesovu premenu aj Lilino priateľstvo so Severusom. Len mi trochu chýbalo napísané to, ako sa Lily rozhodla na konci - že za Severusom teda nejde. Ale inak to bolo krásne a nemusím ani písať ktorá časť najkrajšia :D :):)

7 Nienna Nienna | E-mail | Web | 29. prosince 2011 v 15:58 | Reagovat

[6]: Evanska, moc ďakujem, som rada, že sa Ti poviedka páčila ;-) Ha ha, a zosobnený James by nás asi viaceré potešil :-D Inak k tomu Lilynmu rozhodnutiu, dobrá poznámka - nechcela som poslednú časť "zaťažovať" týmto rozhodovaním, aby som nepokazila romantický charakter, ale zase zdalo sa mi fér voči Severusovi ho aspoň takto spomenúť... :-)

8 Moni Moni | E-mail | Web | 5. února 2012 v 17:01 | Reagovat

Wow! To je tak nádherně napsané. Nečekala jsem, že to budeš mít tak prpracované. Moc se ti to povedlo.

9 Nienna Nienna | E-mail | Web | 6. února 2012 v 10:18 | Reagovat

[8]: Ďakujem za pochvalu ;-)

10 Eňa Eňa | E-mail | Web | 5. března 2012 v 21:22 | Reagovat

Toto bolo krásne... normálne musím poľutovať Seva... mne je ho vždy tak ľúto!!! ???

11 Shirley Shirley | 13. března 2012 v 19:00 | Reagovat

ááááá..... :-) přečetla jsem všechny tvoje povídky.. jsou úplně úžasné :-) jsem závislá na povídkách James-Lily ....  doufám, že ještě něco napíšeš!!! :-)

12 Nienna Nienna | E-mail | Web | 13. března 2012 v 20:24 | Reagovat

[10]: Ďakujem ;-) Mne ako kedy :-D :-)

[11]: Ďakujem, som rada, že sa ti páčia moje poviedky, určite ešte nejaké budú ;-)  :-)

13 Martnka Martnka | Web | 5. dubna 2012 v 8:29 | Reagovat

Krásně popsaný, krásný příběh. Mám ráda pár Lily a James a povídky o nich se mi nikdy nepřejí, zvlášť, když jsou dobře napsané jako tato jednorázovka.

14 Nienna Nienna | E-mail | Web | 5. dubna 2012 v 9:43 | Reagovat

[13]: Ďakujem! :-)

15 Arya Arya | 27. května 2012 v 23:22 | Reagovat

krásne

16 Nienna Nienna | Web | 1. června 2012 v 22:10 | Reagovat

[15]: Ďakujem ;-)

17 Janka Janka | 31. srpna 2012 v 19:38 | Reagovat

Jenoducho nádhera... :)

18 Maysie Maysie | E-mail | Web | 20. prosince 2012 v 22:16 | Reagovat

Ach, jak já miluju romantické konce :)
Krása!

19 Nienna Nienna | E-mail | Web | 18. února 2013 v 14:47 | Reagovat

[17]:[18]: Obidvom veľmi pekne ďakujem :-)

20 taminka taminka | 13. července 2013 v 20:20 | Reagovat

Krásne a neskutočne romantické

21 Nienna Nienna | E-mail | Web | 14. července 2013 v 12:06 | Reagovat

[20]: Ďakujem ti za všetky krásne komentáre :-)

22 Lily Evans-Potter Lily Evans-Potter | E-mail | 22. září 2013 v 10:55 | Reagovat

Milujem poviedky LJ... :*
Veľmi pekne píšeš. Ten koniec bol veľmi pekný... ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.