Šťastie

23. prosince 2011 v 20:47 | Nienna |  Jednorázovky
Prajem všetkým krásne Vianoce a pri tejto príležitosti pridávam aspoň malý darček - kratučkú romantickú vianočnú L/J jednorázovku...



Porozhliadala som sa okolo seba a naplno som si užívala pohľad, ktorý sa mi naskytol. Rokfortské pozemky teraz vyzerali ešte krajšie než inokedy, zahalené do bieleho závoja, tiché a odpočívajúce. Sneh sa udržal aj na vežičkách hradu a všetko dokopy vytváralo nezameniteľnú atmosféru. Črtal sa predo mnou svet, aký som predtým poznala len z muklovských rozprávok. Smerom od Zakázaného lesa zavial studený vietor a ja som sa ešte starostlivejšie zababušila do teplého kabáta. Ľutovala som, že môj chrabromilský šál zostal v izbe. Niekde za mnou zahúkala sova.
"Čo sa deje, krásavica?" prihovorila som sa jej. Milovala som toto miesto. Bol tu pokoj a ja som sa mohla v kľude venovať výhradne svojim myšlienkam. Sova prižmúrila oči pod dotykom mojej ruky, pohladenie si zjavne užívala.
"Páči sa ti?" ozvalo sa mi zrazu za chrbtom.
"Potter?" nadvihla som obočie. To ma nenechá ani chvíľu na pokoji? "Čo tu robíš?"
"Idem poslať list," zamával mi pred tvárou kúskom pergamenu preloženým na polovicu.
Chvíľu sme tam len tak stáli a pozerali jeden na druhého. Vlasy mal plné snehových vločiek, vyzerali akosi upravenejšie než inokedy. Nechápala som však, prečo sa nepohne ďalej do vnútra soviarne. Vtom mi to došlo.
"Ach, je tvoja?" ukázala som na sovu, ktorú som ešte pred chvíľkou obdivovala.
S úsmevom prikývol a ja som ustúpila o krok dozadu, aby som mu neprekážala.
"Myslela som, že máš čiernu sovu," zamumlala som na ospravedlnenie.
"To mám, táto hnedá patrí mojim rodičom."
Začervenala som sa.
"Evansová, predstavujem ti Strixie," začula som ešte jeho hlas, no to som už bola jednou nohou na prvom schode. Potter si to všimol, náhlivo sa nahol nad sovu, aby jej pripevnil na nohu pergamen, niečo jej zašepkal, na čo rozprestrela krídla a hrdo sa vzniesla do mrazivého ovzdušia.
"No tak počkaj na mňa predsa!" ozýval sa schodiskom Potterov zadýchaný hlas.
Dobehol ma asi v polovici, na ramene som pocítila jeho teplú ruku. "Neutekaj predo mnou, Lily," zašepkal. Pozrela som mu priamo do očí. Žiarili ako vždy, ich hnedá farba mala taký sýty a hrejivý odtieň, že som mala pocit, že sa pod ich vplyvom každú chvíľu roztopím. Na sklách jeho okuliarov sa lesklo zopár drobných kvapiek, stál pri mne tak blízko, že som ich mohla poľahky spočítať. "Impervius," vyslovila som potichu s prútikom v ruke zaklínadlo a všetky kvapôčky vody razom zmizli. "Ďa -ďakujem," prekvapene zajachtal.
Sklonila som hlavu a náhlila som sa dole schodmi. Bol však neodbytný. "Takže máš rada sovy?"
"Áno," odvetila som popravde. "Ale žiadnu nemám, kvôli..." nedopovedala som.
"Kvôli čomu?" zaujímal sa. To ma už znovu dobehol a kráčali sme vedľa seba popri snehovom záveji smerom k hradu.
"Kvôli mojej sestre. Ona nemá rada veci, ktoré súvisia s naším svetom, nechcem ju provokovať." Nerozumela som sama sebe, prečo mu to všetko rozprávam. Bol to predsa Potter.
Zasmial sa. "Tvoja sestra sa bude musieť skôr či neskôr zmieriť s tým, aká si výnimočná."
Od prekvapenia som až zastala. Znovu zafúkal ostrý vietor a striaslo ma od zimy.
"Je ti chladno?" opýtal sa ustarostene a priskočil ku mne bližšie. Bez toho, aby počkal na odpoveď si pohotovo zložil z krku šál a začal ho obmotávať okolo môjho. Ihneď som ho spoznala, bol to ten istý, ktorý mal na sebe, keď jeho, teda náš tím vyhral prvý metlobalový pohár. Odvtedy ho nosil na každý zápas, veril, že mu prináša šťastie. Bol príjemne vyhriaty a pekne voňal.
"Ďakujem," hlesla som, "je mi fajn."
"Určite? Nemám použiť nejaké kúzlo, aby ti bolo teplejšie?" Jeho hlas znel naozaj znepokojene. Musela som sa pousmiať nad jeho prehnanými obavami.
"Naozaj to nič nie je a škola už nie je ďaleko," snažila som sa ho uistiť.
Zdalo sa, že zabralo, hoci som si všimla, že po mne po zvyšok cesty nenápadne poškuľoval, aby zistil, či som v poriadku.
Keď sme prešli cez portrét Tučnej panej, ihneď nás ovalila vlna teplého vzduchu. Spoločenská miestnosť bola príjemne vyhriata. V rohu sedelo pár študentov, väčšina fakulty už odišla domov na vianočné prázdniny. Až na pár výnimiek sme tu zostali len my, siedmaci.
Potter ma chytil za ruku a ťahal ma ku krbu.
"Si úplne studená," skonštatoval, keď sa mi chrbtom dlane dotkol líca. Stála som tam len tak bez slova ako obarená a vôbec som netušila, prečo mu to všetko len tak dovolím. Kým som sa stihla spamätať, už mi pomáhal s kabátom a vystieral ho spolu s tým svojím k ohňu. Páčilo sa mi, že to všetko robí pekne po muklovsky, stačilo by predsa jedno mávnutie prútikom a oba by boli v momente suché. Zvedavo som sa poobzerala okolo seba - kým sme boli von, miestnosť vyzdobili vo vianočnom duchu a pukajúci oheň dotváral atmosféru prichádzajúcich sviatkov. Odtrhla som pohľad od poskakujúcich plamienkov a pozrela na Pottera. Zaujato ma pozoroval. Takmer rovnako ako som ja sledovala oheň. Keď si všimol, že som ho pristihla, zahanbene sa na mňa usmial. Niekde vo vnútri som pocítila zvláštny pocit. Neznáme teplo sa mi rozlialo po celom tele a pomaly ale isto prenikalo až do končekov prstov. Stále sa mi nepodarilo odtrhnúť pohľad od jeho hnedých očí.
"Paroháč!" zakričal niekto zrazu. Potter neochotne otočil hlavu smerom ku chlapčenským spálňam.
"Teraz nie, Tichošľap!" zahriakol Blacka stojaceho na schodisku a čo najrýchlejšie sa otočil späť ku mne. Akoby nechcel prísť ani o jedinú sekundu navyše.
"Ale no tak, Paroháč, toto musíš vidieť! Peter práve..."
"Povedal som ti, že teraz NIE, Sirius!" zakričal znovu, tento krát však o čosi podráždenejšie, až som od ľaku nadskočila na pohovke. To ma akoby naštartovalo. Zrazu som mala som smiešny pocit, že mozog mi začal znovu pracovať po starom. Teda tak ako mal. Prekvapivo prudko som vstala a bez rozmyslu som podávala Potterovi jeho šál, ktorý som zo seba horko ťažko odmotala.
"Ešte raz ďakujem." Myslela som to naozaj úprimne.
"Ale Lily, nemusíš ešte ísť..." habkal, "a ten šál - pokojne si ho nechaj."
Neverila som vlastným ušiam. Potter sa musel pomiatnuť, inak by mi predsa nenúkal svoj metlobalový talizman. Nechápavo som naňho pozrela a vybrala som sa hore do izby. Bála som sa čo i len obzrieť späť. Keby som to urobila, určite by mi neušiel jeho sklamaný pohľad upretý na môj vzďaľujúci sa chrbát, či vyčítavý buchnát do pleca, ktorý vzápätí venoval Siriusovi Blackovi.
Keď som vošla do izby, ľahla som si na posteľ a v kútiku duše som si priala, aby sa dnešný deň vôbec nestal. Keby tomu tak bolo, nemusela by som totiž rozmýšľať nad tým, aký je to pocit byť zamilovaná do Jamesa Pottera.

"Lily, vstávaj," budil ma nadšený hlas, patriaci jednej z mojich spolubývajúcich, "dnes budú predsa darčeky!" S námahou som rozlepila oči a neochotne som sa vybrala do kúpeľne. To je hotové týranie, budiť ľudí takto zavčasu aj cez prázdniny. Keď som sa odtiaľ konečne vymotala, prekvapilo ma, že všade vládne úplne ticho. Zvedavo som nakukla do spoločenskej miestnosti, bola však úplne prázdna. Ako som schádzala dole schodmi, začula som známy zvuk. Tiché a pokojné húkanie prichádzalo smerom od jedného z okien. Stála pri ňom veľká klietka a v nej si spokojne hovela nádherná biela snežná sova. Prekvapene som pristúpila bližšie. Klietka bola obmotaná povedomým zlato-červeným šálom a na jeho konci, ktorý tvoril veľkú ozdobnú mašľu sa jasne črtali zlaté písmenká J. P.. Sova sa na mňa prenikavo zadívala a venovala mi ďalšie zahúkanie. S trasúcimi rukami som otvorila drobnú obálku opretú o sklo. Opatrne som prstami vyrovnala pergamen.

Lily, len po tom ako si ty sama uvedomíš aká si výnimočná,
to môže pochopiť aj tvoja sestra.


Čítala som tú krátku vetu stále dokola, akoby každú chvíľu mohla zmiznúť, či nadobudnúť iný význam.
"Páči sa ti?" Moje malé déja vu.
"Je nádherná, James," odvetila som jednoducho. Až potom som sa odvážila otočiť. "Ale ten šál..." ukazovala som zmätene na klietku. Stále sa mi zdalo nepravdepodobné, že by sa ho len tak ľahko vzdal.
"Hovoria, že ho vždy nosím so sebou, lebo mi nosí šťastie, však?" opýtal sa zamyslene a ja som len jemne prikývla.
"Dúfal som, že ho už nepotrebujem," vrhol na mňa šibalský pohľad, "pretože ja už som to svoje šťastie našiel."
Cítila som ako mi líca zalieva rumenec. Odhodlal sa pristúpiť bližšie a chytiť ma za ruku. V tom momente som si uvedomila, že ani mne ku šťastiu viac netreba.

"Lily?" opýtal sa opatrne keď som nadšene vyberala z klietky svoju vôbec prvú sovu.
"Áno?"
"Tak mi napadlo... Čo keby si ten šál nosila na moje zápasy..."
Nechápavo som naňho pozrela.
"Vieš, keby to bola náhodou predsa len pravda, že nosí šťastie..." rozosmial sa a ja som sa k nemu po chvíli pridala.


 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Weronika Weronika | Web | 24. prosince 2011 v 12:31 | Reagovat

Jéj, to bolo veľmi pekné a milé. Fakt taká super oddychovka. Krásne... mimo to chcem aj ja Tebe zaželať krásne prežitie vianočných sviatkov, veľa pohody, lásky, odpočinku a tiež nech ťa múza neopúšťa, aby si nás mohla často prekvapovať svojimi nádhernými príbehmi :-)

2 seleneblack seleneblack | E-mail | Web | 24. prosince 2011 v 16:29 | Reagovat

Krásna poviedka...naozaj sa mi to páčilo :) a aj ja sa pridávam k želaniu Veselých Vianoc :)

3 Nienna Nienna | E-mail | Web | 24. prosince 2011 v 20:48 | Reagovat

Obidvom Vám veľmi pekne ďakujem za milé reakcie. Potešili ma, pretože táto jednorázovka bola napísaná za rekordne krátky čas, len na základe momentálneho pocitu a nápadu :-) Ďakujem aj za vianočné želania, samozrejme aj ja Vám takto jednotlivo želám príjemné prežitie vianočných sviatkov a veľa tvorivých myšlienok ;-)

4 Evanska Evanska | 29. prosince 2011 v 13:12 | Reagovat

Akože toto ti neodpustím! Tak celý čas sa to krásne vyvíja, postupne sa to črtá len do jediného možné konca a nakoniec nič? NIČ? :D Prepáč, to len brat mi zjedol posledné koláče a ja mám teraz takú sladkú chvíľku. Je to krásne napísané, Liline myšlienkové pochody, to, ako sa jej James postupne dostal "pod kožu" a tá jedna veta "V tom momente som si uvedomila, že ani mne ku šťastiu viac netreba." Ách! Skvelé :) :) A Šťastné a veselé aj tebe :):) aj keď už je asi po vianociach :P

5 Nienna Nienna | E-mail | Web | 29. prosince 2011 v 15:44 | Reagovat

[4]: Ďakujem krásne a tiež prajem pekný zvyšok sviatkov ;-) A k tomu koncu - nechcela som to presladiť až na doraz :-D

6 Lilly Heathcliff Lilly Heathcliff | 30. prosince 2011 v 21:33 | Reagovat

to je nádherné, tá posledná Jamesova veta ma neskutočne pobavila <3 páči sa mi tvoj James, je taký ľudský, milý a pritom stále jamesovský :) ako to robíš? :-D

7 Nienna Nienna | E-mail | Web | 31. prosince 2011 v 11:54 | Reagovat

[6]: Ďakujem, pochvala od Teba ma nesmierne teší, pretože Lily&Jamesa v tvojom podaní zbožňujem ;-) A čo sa týka Jamesa, tak som rada, že ho tak vnímaš, tým pádom sa mi darí môj zámer :-)

8 Eňa Eňa | E-mail | Web | 5. března 2012 v 21:22 | Reagovat

To bolo peknučké dielko... taký dobrý pocit na duši to vo mne normálne, že vyvolalo! :-D

9 Nienna Nienna | E-mail | Web | 6. března 2012 v 7:30 | Reagovat

[8]: Ďakujem, presne to malo za úlohu :-)

10 Martnka Martnka | Web | 5. dubna 2012 v 10:47 | Reagovat

já se tu úplně roztápím, já úplně teču. To je tak krásňoučké, ty a tvoje povídky ve mně probouzejí chuť na sladké, jeto normální? asi ano. Holka myslím, že se stávám závislá na tvé tvorbě :)

11 Nienna Nienna | E-mail | Web | 5. dubna 2012 v 18:39 | Reagovat

[10]: Ďakujem, tomu sladkému pocitu sa ani veľmi nečudujem, pravdu povediac ;-) A tvoja posledná veta ma neskutočne potešila ♥ :-)

12 Janka Janka | 31. srpna 2012 v 19:43 | Reagovat

Nádherné :)

13 Nienna Nienna | Web | 4. září 2012 v 21:09 | Reagovat

[12]: Ďakujem :-)

14 Maysie Maysie | E-mail | Web | 20. prosince 2012 v 21:17 | Reagovat

Ach, to bylo krásně romantické :))

15 taminka taminka | 10. července 2013 v 21:51 | Reagovat

Nádhera krása fakt nemám čo dodať :-D  :-D  :-D.

16 Rebeka Rebeka | 18. listopadu 2013 v 20:21 | Reagovat

Mala by si napísať knihu. :-)  :-)

17 Nienna Nienna | E-mail | Web | 7. prosince 2014 v 20:44 | Reagovat

[14]: Ďakujem za komentár ;-)

[15]: Moc ti ďakujem :-)

[16]: Aj to sa možno raz podarí :-D Vďaka za komentár ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.