Modré z neba

30. ledna 2012 v 18:48 | Nienna |  Jednorázovky
Prajem krásny večer! Dnes je 30. januára, čo znamená, že narodeniny "oslavuje" jedna z mojich obľúbených HP postáv - Lily Evansová/Potterová Usmívající se Veľmi rada o nej píšem, a tak som si nemohla odpustiť túto jednorázovku.

Predstavte si, že sa blížia narodeniny osoby, ktorú veľmi ľúbite a vy neviete za nič svete prísť na to, aký darček by dostatočne vyjadril to, čo k nej cítite. A aby toho nebolo dosť, zatiahnete do toho aj takmer všetkých svojich priateľov...
Poviedka je písaná z pohľadu viacerých osôb, konkrétny rozprávač je vždy uvedený v zátvorke za dátumom Mrkající Samozrejme, je to oddychové a romanticko-sladké, ostatne ako vždy... Smějící se Prajem Vám príjemné čítanie a prosím, komentujte Usmívající se

15. december (Sirius Black)

"Tak čo myslíš?" štuchol do mňa nie práve najjemnejšie James, keď sme spolu kráčali na večeru. Okolo práve prechádzala Lucinda Maplesová z Bystrohlavu a provokatívne na mňa zamrkala.
"Hm? Čo si myslím o čom?"
"O darčeku pre Lily, predsa," prevrátil James očami, ako by to mala byť akási samozrejmosť.
Začal som horúčkovito premýšľať a potom mi pohľad padol na vetvičku imela zavesenú pri okne.
"Vianoce sú predsa ešte ďaleko, Paroháč," mávol som s úsmevom rukou.
James z ničoho nič zastavil a nahnevane odsekol: "Nie na Vianoce, Tichošľap. Ale na narodeniny. Počúvaš ma vôbec?!"
Mal som sto chutí povedať mu, že nepočúvam, pretože Lucinda má také krásne čokoládovohnedé vlasy a perfektnú postavu a že odkedy je James s Evansovou správa sa ako baba, ale pokorne som si zahryzol do jazyka.
"James?"
"No?"
"Ehm, nemá Lily tie narodeniny až na konci januára?" Mal som čo robiť, aby som nevybuchol smiechom.
"No a? Myslím, že je najvyšší čas niečo vymyslieť. A vianočný darček už pre ňu dávno mám. Ale to by si vedel, keby si ma aspoň chvíľu počúval!" rapotal rýchlo ako zmyslov zbavený.
No nevravel som? Ako baba...


9. január (Remus Lupin)

"Stále nič?" opýtal som sa Jamesa, keď sme si v izbe po návrate zo zimných prázdnin spoločne vybaľovali veci z kufrov. Bol akýsi bledý a vyčerpaný, takmer ako ja pred príchodom splnu.
"Nie," vzdychol unavene James a hodil mi na posteľ kus popísaného pergamenu.
Okamžite som ho spoznal. Bol to zoznam kníh, ktorý som spísal ešte pred Vianocami. Poväčšine diela o elixíroch a čarovaní, o ktorých Lily zvykla básniť v knižnici.
"To ich už naozaj všetky má?" neveriacky som pozrel na Jamesa.
Smutne prikývol. "Námesačník, cez sviatky som u Evansovcov prehľadal každučkú poličku s knihami."
Zadíval som sa na pergamen. "Aj Čarujte s kotlíkom od Poisona?" Zámerne som sa spýtal na túto, pretože už bola veľa rokov mimo predaja.
"Má, vraj od Snapa, darček k štrnástym narodeninám," precedil James pomedzi zuby.
Keby tu nebol Paroháč, bol by som uznanlivo zahvízdal.
"Neboj sa, niečo vymyslíme, ešte máme čas," snažil som sa ho upokojiť, hoci som tušil, že to bude ešte ťažký oriešok.


20. január (Sirius Black)

"Prišiel čas na krízové riešenia!" zvolal James, keď vbehol do izby.
Prekvapene sme na seba s Námesačníkom pozreli. Peter sa zase kdesi túlal.
"Čo tým myslíš?" opýtal sa opatrne Remus.
"Tichošľap, prišiel rad na teba," vyhlásil James vážnym hlasom a pozrel sa na mňa.
"O čom to hovoríš?" Pozrel som sa na Námesačníka, no on tiež len prekvapene pokrčil plecami.
"Pôjdeš za Jane," povedal James a z jeho hlasu sálalo nadšenie.
"Čo?" vyštekol som.
"Že mi to skôr nenapadlo," pokračoval James, akoby som bol vzduch. "S Lily sú najlepšie kamarátky, hovoria si všetko. Určite vie aj to, čo by si Lily želala k narodeninám."
"Ehm, Paroháč, nerád ti to hovorím, ale tuto Tichošľap nemôže ísť za Jane," zapojil sa Remus.
James na neho nechápavo pozrel.
"No, ona... nerozpráva sa s ním... Odkedy..."
"Odkedy som ju minulý rok ťapol po zadku. No je tam toho," dopovedal som za Remusa a zahodil som rukou.
"Pred plnou Veľkou sieňou," dodal Námesačník.
"No dobre, uznávam, že sa so mnou odvtedy nebaví," priznal som napokon.
James sa však stále nadšene usmieval. "V tom prípade, sa budeš musieť viac posnažiť. Spolieham sa na teba a na tvoj šarm," potľapkal ma po pleci. "Poslal by som Remusa, ale keď mám k dispozícii Blacka, musím to využiť," dodal pološeptom, zrejme aby ho nepočul Námesačník.
"Fajn," privolil som napokon. "Tento týždeň za ňou pôjdem."


25. január (Jane)

"Do čerta, Lily, kde si tak dlho?" zamrmlala som si sama pre seba a nervózne som sa otočila smerom k portrétovým dverám.
"Pozrime sa, taká krásna mladá slečna a sedí tu úplne sama," začula som za sebou známy zamatový hlas.
"Black?"
"Osobne, k vašim službám, slečna," zaškeril sa a bez opýtania sa posadil ku mne na pohovku.
"Čo chceš?" opýtala som sa podráždene. Ak si myslí, že mu niekedy odpustím, ako ma pred celou školou ponížil, tak je na veľkom omyle.
"Len sa trošku porozprávať," mäkko sa na mňa usmial. Musela som uznať, že dokáže byť veľmi príťažlivý. Keby som nebola naladená na to, že ho neznášam, asi by sa mi z jeho prítomnosti zatočila hlava.
"O čom?"
"O Evansovej," zašepkal mi do ucha.
"Čože?" vypúlila som na neho oči. "Myslela som si, že si Jamesov najlepší priateľ."
Sirius prevrátil očami. "Pokoj, posiela ma James. Ide o darček pre Evansovú. K narodeninám..."
Už mi to došlo. "Aha, tak ty chceš, aby som zistila, čo jej má dať James k narodeninám?"
"Presne tak," usmial sa na mňa.
"Zabudni," odsekla som nahnevane.
Chvíľu na mňa prekvapene hľadel. Asi mu už dávno žiadne dievča nepovedalo nie.
"Prečo vlastne za mnou neprišiel James?" opýtala som sa zamyslene do ticha. Jemu by som poradila skôr. Lily s ním bola šťastná.
Zdalo sa, že Sirius premýšľa. "Ja... vlastne ani neviem," vykoktal zo seba a tváril sa tak strápene až mi ho začínalo byť ľúto.
"Jane, môžeme ísť!" ozvalo sa od vchodu Lilin hlas. Obaja sme od ľaku poskočili na pohovke.
"Idem!" zakričala som a keď som vstávala, naklonila som sa nad Siriusa. "Zbožňuje čokoládové žabky," zašepkala som a vybrala som sa smerom k Lily.
"Nezdajú sa ti v poslednej dobe nejakí zvláštni?" opatrne sa ma opýtala Lily, keď sme vyšli z klubovne.
"Kto?" hrala som nechápavú.
"No, Sirius, Remus a... James." Lily sklonila hlavu.
"A kedy sa oni traja správali normálne?" snažila som sa ju rozveseliť, no jej silený úsmev ma ani zďaleka nepresvedčil o tom, že by som bola uspela.


26. január (Remus Lupin)

"Žabky? Čokoládové žabky?" vrieskal James a pobehoval pri tom nervózne po izbe.
Sirius sedel na posteli so zvesenou hlavou.
"To bolo jediné, čo mi prezradila," bránil sa slabým hlasom.
"Chceš povedať, že mám Lily k jej prvým narodeninám, ktoré budeme oslavovať spoločne, kúpiť vrece čokoládových žabiek?!" Jamesov hlas nebezpečne preskakoval.
Tichošľap bezradne pokrčil plecami.
"No tak, Paroháč," snažil som sa ho upokojiť. "Tichošľap to nemyslel zle. Išiel kvôli tebe dokonca aj za dievčaťom, ktoré ho neznáša."
Sirius horlivo prikyvoval.
"Poďme ešte raz prebrať všetky možnosti, možno na niečo prídeme," navrhol som a zdalo sa, že James súhlasí, pretože si poslušne sadol na posteľ.
"Sme spolu len dva mesiace. Musí to byť niečo výnimočné. Niečo romantické," povedal zastretým hlasom a my dvaja so Siriusom sme na seba len bezradne pozreli.


29. január (Peter Pettigrew)

"Tak tu je to!" ozval sa niečí hlas a zo vzduchoprázdna dopadlo na zem veľké tmavomodré vrece. Vystrašene som zoskočil z postele.
Paroháč s Námesačníkom sa na mňa pobavene pozreli.
"Bu-bu-bu," ozvalo sa mi pri uchu a mal som pocit, že srdce mi vynechalo zopár úderov.
"Nestraš ho, Tichošľap," zasmial sa James a neviditeľný vyprskol do hlasného smiechu.
Vtom mi to došlo.
"Nechápem, ako sa ešte stále necháš vždy nachytať, Červochvost," krútil hlavou Sirius, keď zo seba zvliekal Jamesov plášť.
"To nie je pravda," zamračil som sa, no nikto ma už nepočúval.
"Máš to?" opýtal sa James a ukázal na vrece.
"Jasné," prisvedčil Sirius a hodil Jamesovi malú striebornú mincu. Bez problémov ju chytil. Vždy som sa čudoval, prečo nie je stíhačom.
"Výdavok," uškrnul sa Sirius.
Nedalo mi to, musel som sa spýtať. "Čo je vo vnútri?"
"Pozri sa," povedal James a na tvári mu pohrával pobavený úsmev.
Trochu nedôverčivo som sa sklonil nad vrece a opatrne som ho otvoril. Čakal som, že každú chvíľu odtiaľ na mňa niečo vyskočí. Neveriacky som sa pozrel na Jamesa.
"Čokoládové žabky?"
"Nepozeraj na ne tak lačne," zasmial sa Sirius, "sú pre Evansovú."
Pre Evansovú? Vôbec ničomu som už nechápal, no prv než som sa stihol niečo opýtať, ozval sa James.
"A to som chcel pre ňu niečo romantické... A pozrite sa, mám 5 kíl čokolády."
"Čo máš stále s tou romantikou," otrávene prevrátil očami Tichošľap, "odkedy si sa vrátil od Evansovcov si nejaký čudný."
Jamesovi zrazu prebehol tvárou zvláštny výraz. "To je ono!" zvolal a priskočil k Siriusovi.
"Musíš mi s niečím pomôcť," ťahal ho za ruku a viedol von z izby.
Nechápavo som pozrel na Remusa. Zdalo sa, že výnimočne nie som jediný, kto je mimo.


30. január (Lily Evansová)

"Nevidela si dnes Jamesa?" zamyslene som sa opýtala Jane, keď sme šli do Veľkej siene na raňajky. Chrúmala som čokoládovú žabku a úporne som premýšľala, kedy som ho videla naposledy. V poslednom čase sa správal tak zvláštne, až ma to začínalo desiť.
"Ale Lils, sladkosti pred raňajkami?" opýtala sa ma s úsmevom Bifľomorčanka Linda, ktorá nás práve míňala.
"Dnes môže, má narodeniny!" zavolala za ňou Jane.
"Ešte raz ti ďakujem za skvelý darček," usmiala som sa na Jane a v duchu som si predstavila krabicu čokoládových žabiek, ktorá na mňa čakala na posteli v Chrabromilskej veži. Jane proste vedela, čím ma potešiť.
Raňajky prebehli vo veľkom zmätku, spolužiaci mi potriasali rukou a priali všetko dobré a tak napokon aj tí, ktorí dovtedy netušili o mojich narodeninách, už mali dôvod zastaviť sa pri nás. Zdvorilo som sa usmievala a ďakovala za gratulácie, no očami som stále hľadala Jamesa. Bez úspechu. Vyzeralo to tak, akoby sa spolu so Siriusom aj Remusom prepadli pod zem.
Z Veľkej siene sme sa lenivo odšuchtali do učebne transfigurácie a Jane počas celej cesty rapotala o tom, aké je to nespravodlivé a hlúpe, že človek musí isť na vyučovanie aj v deň svojich narodenín. S nádejou som sa rozhliadla po triede, no našla som len Remusa s Petrom. Chcela som sa ich opýtať na Jamesa, no zastavil ma hlas profesorky McGonagallovej. "Všetci sa usaďte na svoje miesta, prosím. Hodina začína," povedala prísne a očami prebehla miestnosť. Na chvíľu sa jej pohľad zastavil na dvoch prázdnych miestach a na čele sa jej objavila malá vráska, no vzápätí sa otočila smerom k tabuli a mávla prútikom.
"Dnes sa budeme venovať..." začala ako obvykle, no vtom sa zadívala smerom k oknu a zostala ticho stáť na mieste.
Snažila som sa nazrieť z okna, no z môjho miesta pri dverách to bolo takmer nemožné.
"Pre Merlina," zašepkala profesorka, priskočila smerom k parapete a rýchlo otvorila okno. Pozrela som sa na Jane, no tvárila sa rovnako nechápavo ako ja a koniec koncov aj zvyšok triedy.
"Slečna Evansová, mali by ste sa prísť pozrieť, pretože inak snaha pána Pottera, za ktorú mu strhnem prinajmenšom tridsať bodov, vyjde úplne nazmar."
Neverila som vlastným ušiam. Jane ma však postrčila a neochotne som sa vybrala smerom k profesorke.
"Ale čo...?" no dopovedať vetu som sa už nezmohla, lebo som s otvorenými ústami zostala hľadieť na výjav pred mnou.
Dlhý kus červenej látky povieval vzduchom a jasne sa na ňom črtal zlatý nápis: "Zniesol by som ti aj modré z neba, Lily!" Ťahala ho za sebou postava na metle, ktorá sa nápadne podobala na... môjho Jamesa. Keď som sa pozrela na trávnik pri hrade, už som nemala pochýb, že je to on. Stál tam Sirius a s prútikom v ruke zrejme koordinoval, aby sa transparent správne vlnil a vylietavali z neho drobné zlaté hviezdičky. Naprázdno som preglgla a pozrela sa na profesorku. To sa však už na mňa dovalila masa tiel a tlačila ma bližšie k oknu. Zvyšok triedy to už zrejme od zvedavosti nevydržal. Miestnosťou sa ozval vzrušený šum a povzdychy dievčat.
"Nad Zakázaný les nie!" zvolala profesorka McGonagallová z okna, no James bol už tak ďaleko, že nemal šancu ju počuť. Sirius len bezradne pokrčil plecami.
"To je také romantické," zapišťala priamo vedľa mňa Jane a ja som sa v tej chvíli pristihla, že sa usmievam.
"POZÓÓR!" začula som Siriusov vyľakaný hlas a rýchlo som hľadala na oblohe Jamesa. Nebol tam.


30. január (James Potter)

"Mohol sa zabiť, kvôli mne."
"Najromantickejšie gesto, aké som kedy videla."
"Mali ste sa poradiť so mnou, ja by som vám to bol vyhovoril."
"Naraziť do stromu pred zrakom celej školy... Trapas."
"Ešte že to nebola Zúrivá vŕba."
Hlasy sa mi miešali v hlave a len ťažko som rozoznával, ktorý patrí komu. S námahou som roztvoril oči a okamžite som spoznal strop nemocničného krídla. Ako hráč metlobalu som bol jeho pravidelným návštevníkom.
"Už sa prebral," začul som natešený hlas.
"Paroháč, kamoško, dobré ránko!" zaburácal nado mnou Sirius.
V hlave mi zahučalo.
"Sirius!" ozvala sa vyčítavým tónom Lily a on trochu odstúpil.
"Myslím, že nie je vhodné, aby sme tu boli všetci," ozval sa Námesačník a ja som mu v duchu ďakoval.
Začul som kroky a buchnutie dverí. Až potom som sa odvážil porozhliadať okolo seba.
Lily sedela na stoličke vedľa postele a uvedomil som si, že ma drží za ruku. Oči mala červené a líca celé mokré od sĺz. Chvíľu sme na seba len tak hľadeli, pokúsil som sa o úsmev. Každý kúsok tela ma pri tom zabolel.
"James," zašepkala. "Ako sa cítiš?"
"Bolo to už aj lepšie," uškrnul som sa, no ona sa neprestávala mračiť.
"Prečo si to urobil?"
"Pre teba predsa." Akoby to nebolo zrejmé.
"Ale ako ti vôbec také niečo napadlo?" opýtala sa plačlivo.
"Pamätáš sa, keď som bol u vás cez Vianoce?"
Nechápavo na mňa pozrela.
"Pozerali sme v televízii ten film, kde hlavný hrdina svoje dievča požiadal o ruku a..."
".. a urobil to pomocou transparentu na oblohe," dopovedala za mňa Lily. "Lenže on ho ťahal lietadlom, James! Nie na metle," dodala vyčítavo.
"Veď to bol muklovský film, nemohol letieť na metle," povedal som na svoju obranu, no Lily len nesúhlasne krútila hlavou. "A ty si vtedy povedala, že je to..."
"... že je to nesmierne romantické," opäť dokončila za mňa a povzdychla si.
"James, James, ty to stále nechápeš," zašepkala a pobozkala mi ruku. Nerozumel som, čo tým myslí. "Pre mňa je najväčším darom, že ťa mám. Že si pri mne, keď ťa potrebujem."
Naprázdno som preglgol a mal som pocit, že sa pod pohľadom jej smaragdovozelených očí za chvíľu roztopím.
"Ľúbim ťa," povedal som potichu.
"Pred tým ako poviem, že aj ja teba, musíš mi niečo sľúbiť," zasmiala sa. "Už nikdy, ale naozaj nikdy sa nesnaž napodobňovať scény z muklovských filmov."
"Sľubujem."
Lily vstala a opatrne sa nado mňa sklonila. "Aj ja ťa ľúbim," pošepkala mi do ucha a nežne ma pobozkala na pery.
"Ale musím uznať jedno, pripravil si mi naozaj nezabudnuteľné narodeniny," rozosmiala sa, keď si sadla späť na stoličku.
Ozvalo sa krátke zaklopanie a kým sme stihli zareagovať, dovnútra sa vovalila štvorica ľudí.
"Už ste skončili?" zaškeril sa Sirius a vliekol za sebou nejaké vrece.
"Dúfam, že to nie je moja metla," hlesol som.
"O metlu sa neboj, je celá," pohladila ma Lily po ruke, "vraj ju k Hagridovi priniesol nejaký pes. Divné, nie?"
Úkosom som pozrel na Siriusa a žmurkol na neho na znak vďaky.
"Tak čo je to?" ukázala Lily na vrece a v tej chvíli som si spomenul.
"Všetko najlepšie!" zvolali všetci zborovo a Sirius s pobaveným výrazom na tvári vysypal k Liliným nohám snáď tristo balení čokoládových žabiek.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mia Mia | 30. ledna 2012 v 20:39 | Reagovat

Je to úžasné :)) Bomba, krása, romantika, zábava,a proste všetko v jednom. Je to proste nádhera. Nechápem ako niekto môže mať taký dar :)) Proste úžasné :)

2 Peťa Peťa | Web | 30. ledna 2012 v 21:13 | Reagovat

Wow! Snažila som sa predstaviť si vrieskajúceho Jamesa a pri tej predstave som sa dosť pobavila :-D A keď povedal:"Chceš povedať, že mám Lily k jej prvým narodeninám, ktoré budeme oslavovať spoločne, kúpiť vrece čokoládových žabiek?!" som myslela,že umriem od smiechu :-D Vydarené..romantické..a keby som dostala vrece čokoládových žabiek,nemusel by byť ani James na metle :-D

3 Nienna Nienna | E-mail | Web | 30. ledna 2012 v 22:01 | Reagovat

[1]: Mia, ja ti proste veľmi pekne ďakujem, tvoj komentár ma strašne potešil :-)  ;-)

[2]: Ďakujem, Peti ;-) Som rada, že si sa pri tejto poviedke aj zasmiala, pretože ja vo všeobecnosti podľa mňa neviem písať veľmi vtipne... :-D No, čokoláda je čokoláda, ale zase James je James... :D  8-)

4 seleneblack seleneblack | E-mail | Web | 31. ledna 2012 v 10:26 | Reagovat

toto bolo neskutočne krásne :) Lily má naozaj šťastie, že má Jamesa...a má naozaj šťastie, že existuje taká osoba ako ty, čo spíše jej úžasné zážitky :D a prajem jej Všetko najlepšie

5 Nienna Nienna | E-mail | Web | 31. ledna 2012 v 14:45 | Reagovat

[4]: Ďakujem krásne za koment ;-) Ja mám zase šťastie, že sa niekomu moje poviedky páčia... :-)

6 Evanska Evanska | 4. února 2012 v 22:52 | Reagovat

Och! Moja kamoška na podobné veci vraví "ňuňu" a na mňa sa to tiež nalepilo. Krásne :) Pekne vystihnutá Jamesova zamilovanosť a to, čo je naozaj dôležité pre Lily :) ale tie čokoládové žabky - ja byť s ňou na izbe, zopár si šlohnem - však to by si nevšimla :D:D
Btw. všimla som si, že si Lily začala opisovať s tmavočervenými vlasmi. Prepáč, ja som ti nechcela narušiť predstavu, vtedy ma len napadlo, že v knihe bola opisovaná ako červenovláska, nie ryšavá, tak som to len chcela pripomenúť :-/ :-?

7 Nienna Nienna | E-mail | Web | 5. února 2012 v 8:40 | Reagovat

[6]: Ďakujem ;-) No, podľa mňa z tých žabiek mala hostinu celá Chrabromilská veža :D
No a s tými vlasmi, ja som ich niekde opisovala ako tmavočervené a niekde ako ohnivočervené - a tie som nejak automaticky brala, že môžu byť zároveň aj tmavočervené :D Takže som si ju v podstate vždy predstavovala s tmavými vlasmi ;-) Takže ďakujem za upozornenie :-)

8 Shin Shin | Web | 12. února 2012 v 15:07 | Reagovat

Jáj strašne na Lily žiarlim! Aj ja chcem takého Jamesa :)) krásne romantická poviedka, veľmi sa ti vydarila!!!

9 Nienna Nienna | E-mail | Web | 12. února 2012 v 15:54 | Reagovat

[8]: Ďakujem ;-) Aj ja by som chcela takého Jamesa, nielen na papieri :-)

10 Eňa Eňa | E-mail | Web | 5. března 2012 v 22:12 | Reagovat

Héj, aj ja chcém čokoládové žabky!!! :-D

11 Martnka Martnka | Web | 11. dubna 2012 v 16:57 | Reagovat

bože můj. to je tak boží. James je úplně kouzelný, jak chce vymyslet pro Lily nějáký úžasně romantický dárek, a jak se mu to povedlo. A jsem velice ráda, že nenarazil do naší známé vrby Mlátičky. Sice transparenty na nebi už tady byly několikrát, ale ve tvém podání to bylo tak skvělé, že mi to vůbec nevadí :)

12 Janka Janka | 1. září 2012 v 15:37 | Reagovat

ten záver je vždy najlepší :D

13 Maysie Maysie | E-mail | Web | 14. ledna 2013 v 15:36 | Reagovat

Vtipné, romantické, krásně napsané :)

14 Vani Vani | 12. května 2017 v 23:14 | Reagovat

1."Slečna Evansová, mali by ste sa prísť pozrieť, pretože inak snaha pána Pottera, za ktorú mu strhnem prinajmenšom tridsať bodov, vyjde úplne nazmar."
2."A to som chcel pre ňu niečo romantické... A pozrite sa, mám 5 kíl čokolády."
3. Snáď 300 balení čokoládových žabiek.

Ja som sa tak smiala! Najlepšia poviedka na svete!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.