2. kapitola

15. února 2012 v 13:00 | Nienna |  Ľúbi ma - neľúbi ma...
Priznávam, že túto kapitolu mám už dlhšie "na sklade", tak vás nejdem napínať. Len malé upozornenie, nepristupujte k tejto poviedke veľmi vážne, treba ju brať s rezervou (najmä teda tú ľúbostnú korešpodenciu Smějící se) Mrkající Prajem príjemné čítanie, komentáre ako vždy - veľmi potešia !Mrkající


"Paroháč!" ozval sa vstupnou halou hlas Siriusa Blacka.
James zodvihol pohľad zo zeme. Pri dverách do Veľkej siene ho čakali Tichošľap s Námesačníkom.
"Tak tu si! Poslal si ten list?" zaškeril sa Sirius.
"Čo, aký list?" strhol sa nervózne James.
"No rodičom," nadvihol Sirius podozrievavo obočie.
"Aha, jasné, poslal," rýchlo zachraňoval situáciu a rozmýšľal, kedy začal byť taký paranoidný.
"Tak ideme na ten obed?" netrpezlivo sa spýtal Remus a poháňal ich dovnútra.
Keď vstúpili do siene, James okamžite očami prečesal chrabromilský stôl. Pohľad sa mu automaticky zastavil na záplave červených vlasov. Bola tam. Lily Evansová sedela v celej svojej kráse za stolom a vidličkou sa unudene hrabala v tanieri.
"No tak poď, Paroháč," štuchol ho do pleca Sirius. "Dnes si nejaký čudný," krútil hlavou.
"Tichošľap má pravdu. Nie je ti niečo?" ustarosteným hlasom sa zapojil Remus.
"Nie, všetko v pohode," hovoril pomaly James a stále okato pozoroval Lily na opačnom konci fakultného stola.
Sirius ho napodobnil. "Evansová," zašepkal Remusovi a otrávene prevrátil očami.
"Nezdá sa vám dnes nejaká iná?" nadhodil zrazu James.
Remus na neho prekvapene pozrel.
"Aká iná?"
"No, iná než zvyčajne."
Sirius sa na ňu sústredene zadíval.
"Čo ja viem, podľa mňa vyzerá rovnako ako vždy. Žeby mala o čosi kratšie vlasy?"
"Nejde o to ako vyzerá. Ale ako sa správa," uviedol na správnu mieru svoju otázku James. Jediné na čo dokázal myslieť, bolo to, či si už prečítala jeho list. Takto by malo reagovať dievča, ktorému sa chlapec úprimne vyzná z jeho citov? Hm... sova ju možno ešte nezastihla... Nie možno, určite.
Lily si však v tom istom okamihu všimla, ako uprene na ňu všetci traja hľadia a ako na povel sa postavila.
"Hej, Evansová, ako sa dnes máme?" oslovil ju s úsmevom Sirius, keď prechádzala okolo nich.
"Staraj sa o seba, Black!" odvrkla a zmizla za dverami.
Sirius pokrčil plecami. "Vidíš Paroháč, rovnaká ako vždy," uškrnul sa.
Nikto z nich tak už nemal možnosť vidieť, ako sa jej na chodbe líca zafarbili do ružova. A to len vďaka jedinej skutočnosti - prítomnosti Jamesa Pottera.

***

Minerva McGonagallová sa pri obede ako zvyčajne posadila k učiteľskému stolu. Stále musela myslieť na onen prekvapivý list, ktorý nechala ležať na svojom písacom stole, hore vo veži. Od koho len mohol byť? Musel to byť niekto z jej kolegov - učiteľov... S inými mužmi mimo Rokfortu sa predsa nestýkala...
"Brusnice?" oslovil ju niekto, sediaci po jej pravici.
"Hm?"
"Minerva, podám vám brusnice?" znovu ju vyrušil známy hlas z myšlienok.
Neochotne sa vrátila do reality.
"Nie, ďakujem," odsekla rýchlo a profesor Slughorn sklamane položil ruku na stôl.
Niektorý z kolegov... preblesklo jej znovu hlavou a zamyslene sa pozrela na Horaca Slughorna. Sympatický muž. Schopný čarodejník, znalec vo svojom obore. A nevyzeral vôbec zle... vlastne, keď nad tým tak uvažovala, istým spôsobom ju priťahoval... A ako tak rozmýšľala, správal sa k nej v poslednom čase ako nezvyčajne. Tie podozrivé úsmevy a galantné gestá...
Pocítila, ako sa jej zapýrili líca. Pre Merlina len to nie. Veď nie je malá školáčka, ale dospelá žena.
Potriasla hlavou a započúvala sa do rozhovoru profesora Slughorna a profesorky Sproutovej.
"Predstavte si, stačilo vymeniť oleander za koreň asfodelu," vysvetľoval horlivo učiteľke herbológie a tá zdvorilo prikyvovala.
"Takže ste už obdržali patent na ten nový elixír?" zaujímala sa.
"Čakám na vyjadrenie ministerstva, dávajú si na čas," uškrnul sa profesor. "Ale kto by to povedal, že to bude práve asfodel, ktorý mi prinesie taký úspech..." dumal nahlas.
Viac už Minerve nebolo treba počuť. Asfodel, preblesklo jej hlavou (asfodel je rastlina z čeľade ľaliovitých, pozn. aut.). List od neznámeho predsa voňal po ľaliách! Musí to byť on...
"Ehm, Horace, môžem vás predsa len poprosiť o tie brusnice?" oslovila ho nesmelým hlasom a venovala mu žiarivý úsmev.
Z obedu kráčala Minerva McGonagallová ako vymenený človek. V mysli sa jej stále objavoval obraz profesora Slughorna a ten jeho láskavý pohľad, ktorým ju obdaroval, keď jej podával misku...
"Dobrý deň, pani profesorka!"
"Dobrý," omámeným hlasom odpovedala, ani dobre netušila komu.
Posledné dva schody vedúce do pracovne takmer prebehla. V rýchlosti za sebou zatvorila dvere a rozhliadla sa po miestnosti. Sova ju poslušne čakala pri okne a na stolíku sa skvel vzácny pergamen. Pohodlne sa usadila do kresla a ešte raz sa dychtivo pustila do jeho čítania.

Moja milovaná,

ako prvé by som mal asi vysvetliť to, prečo Ti toto všetko hovorím práve takýmto spôsobom. Tak veľmi by som Ti chcel o svojich citoch porozprávať osobne a pozerať sa pritom do tvojich nádherných očí, no sama vieš, že je to v našej situácii asi nemožné.
Bojím sa... Bojím sa sklamania z toho, že by si ma odmietla a vysmiala sa mi rovno do tváre.
Nazývaj to zbabelstvom, no ja to budem volať láskou. Ledva sa dokážem sústrediť na písanie týchto riadkov, keď všade kam sa pozriem vidím tvoju tvár. Tie oči, dokonale tvarovaný nos a hebké červené pery... Neviem čo iné na tomto svete okrem toho by si zaslúžilo prívlastok "dokonalé".
Podmanila si si ma celého a ja neviem či existuje nejaká úniková cesta z tohto bludiska citov.
Musíš ale vedieť, že moje city k Tebe sú pravé a nefalšované, že všetko myslím vážne. Nevidíš azda tú lásku v mojej tvári, keď sa na teba pozriem, nepočuješ tú lásku v mojom hlase, keď Ťa oslovím?
Musíš predsa vidieť ako veľmi Ťa obdivujem. Si azda najšikovnejšia čarodejnica na tomto hrade. Si ako zrodená pre mágiu. Celé tvoje bytie je magické...
Mohol by som písať donekonečna o tom ako Ťa zbožňujem, no srdce ma bolí pri pomyslení na to, že moje slová nebudú pre Teba nič znamenať. Prosím, napíš mi alebo aspoň daj najavo, či mám vôbec nejakú nádej na tvoju priazeň...

Tvoj navždy oddaný ctiteľ (verím, že meno ľahko uhádneš)


Minerva s roztrasenými rukami odložila pergamen nabok a na chvíľu sa zamyslela. Jedna pasáž jej stále nedávala zmysel.
"...no sama vieš, že je to v našej situácii asi nemožné," prečítala ešte raz, tento krát nahlas, hoci si pritom pripadala ako úplná hlupaňa. Sústredene prižmúrila oči a zahľadela sa na sovu.
"To je ono!" vyhŕkla napokon, akoby jej mohla rozumieť.
Že jej to skôr nenapadlo. Ona je vedúcou Chrabromilu a on rivalského Slizolinu, preto by to podľa neho nebolo možné. S úsmevom pokrútila hlavou. Prečo si len myslí, že by ho odmietla kvôli takej maličkosti...
Odpovie alebo nie? Koniec koncov, čo môže stratiť? Môže jedine získať...

Rozhodne sa postavila a vykročila späť ku stolu. Buď teraz alebo nikdy.
Keď dopísala posledný riadok, ešte raz si pozorne prečítala celý text a spokojne sa usmiala. Napokon preložila list pergamenu napoly a vložila ho do čistej obálky. Adresáta ani podpis nepripojila. Pristúpi na tú jeho hru, ak na tom trvá...
"Tak poď, máš prácu," usmiala sa na drobnú čiernu sovu a tá nadšene zahúkala. "Odnesieš list profesorovi Slughornovi," zašepkala jej a so stiahnutým žalúdkom otvorila okno, aby mohla odletieť.

***

Lily Evansová potichučky zavrela dvere na spálni a unavene sa zvalila do svojej postele.
"Lily?"
Strhla sa, mala by tu predsa byť sama.
Závesy na vedľajšej posteli sa rozdelili a objavila sa v nich strapatá čiernovlasá hlava.
"Pre Merlina, Alice, skoro som dostala infarkt. Čo tu robíš? Prečo nie si s ostatnými von?"
"Bolo mi akosi nevoľno, radšej som si šla ľahnúť," zívlo dievča.
"A už ti je lepšie?" starostlivým tónom sa opýtala Lily a rukou si podoprela hlavu.
"Uhm," prisvedčila Alice. "Počuj Lily, čo je s tebou?"
"Čo by bolo?" čudovala sa ľahostajným hlasom Lily a bezmyšlienkovito si pritom namotávala na prst tenký prameň svojich vlasov.
"V poslednom čase si nejaká zvláštna," skonštatovala Alice.
"Blbosť."
"Nie som jediná, kto si to všimol!" bránilo sa dievča. "Chodíš po hrade ako omámená!"
"To vôbec nie je pravda!" zvolala Lily podráždene a v okamihu stála na nohách. Zadívala sa von z okna a zrak jej ihneď padol na tri drobné škvrnky na trávniku.
"Koho tam sleduješ?" zvedavo sa opýtala Alice a ako raketa vyštartovala z postele.
"Nikoho," postavila sa jej Lily do cesty.
"Ale no tak," zasmiala sa Alice a jemne ju odsunula nabok. Lily nervózne postávala kúsok od nej.
"To som si mohla myslieť," zachichotala sa Alice. "Remus, Sirius a James," dala si záležať, aby posledné z mien vyslovila čo najzreteľnejšie.
"Alice!" zvýšila Lily hlas a založila si ruky na prsiach. "Nerozprávaj hlúposti a okrem toho..."
Alice pobavene nadvihla obočie.
"... nechodím po hrade ako omámená! Mala si dnes vidieť McGonagallovú, stretla som ju pred chvíľou na chodbe a vyzerala ako námesačná, ledva sa mi odzdravila!" dokončila spokojne Lily a prikyvovala pri tom hlavou, akoby sa snažila ubezpečiť samú seba, že všetko, čo hovorí, je pravda.
"Pochybujem, že aj ona je buchnutá do Pottera," provokačne sa zasmiala Alice.
"Čo?" Lily urazene odula líca a bez slova odpochodovala do spoločenskej miestnosti.
Alice sa znovu obrátila k oknu a sledovala trojicu chlapcov, ako bezstarostne kráčajú smerom k jazeru. "Ach, škoda, že s nimi nie je aj Frank," povzdychla si potichu a so zvláštnym úsmevom na tvári sa vrátila späť do svojej postele.

***

Čierna sovička radostne roztvorila krídla a vzlietla z parapety okna pracovne profesorky McGonagallovej. Plynulo obletela Chrabromilskú vežu a pokračovala smerom k jazeru. Pri veľkom košatom dube začala klesať a prekvapenému chlapcovi, sediacemu pod ním, vpustila na kolená bielu obálku.
Severus Snape sa zamyslene zadíval na sovu, ktorá sa spokojne uvelebila v tráve, len kúsok od neho, a potom zvedavo otvoril zásielku.
"To nie je možné," zašepkal šokovaným hlasom sove a ona namiesto odpovede tlmene zahúkala.



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 15. února 2012 v 14:18 | Reagovat

Oooo niee :D Tá sova... To tu všetko pekne zamotala! xD Skvelá kapitola, skvelej poviedky... Fakt sa neviem dočkať, komu ďalšiemu "spríjemní" náš Amor lásky všedný deň... No? Čo za nečakané priatľstvá, zvraty a páriky si si na nás ešte pripravila? :D

2 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 15. února 2012 v 16:00 | Reagovat

Pre Merlina, tá sova je riadne popletená..ako pod nejakým kúzlom....nie je predsa možné, aby nejaká sova bola takáto..alebo áno? Pripomína mi Elvíru :D :D :D ako v HP 2, keď sa Hagrid vrátil z Azkabanu, tak povedal: "Prepáčte, že meškám, ale sova, ktorá mala doručiť prepúšťacie papiere, zablúdila. Taký starý vták, tuším sa volá Elvíra" ..niečo také, už neviem presne :D :D :D

3 Shin Shin | E-mail | Web | 15. února 2012 v 18:40 | Reagovat

Juj xD takže Slughorn? xD strašne sa teším na ďaľšiu kapitolku, táto poviedka ma strašne baví :))

4 Nienna Nienna | E-mail | Web | 15. února 2012 v 18:59 | Reagovat

[1]: Ďakujem ;-) Amor lásky :D - už asi viem ako ju nazvem :-D Sova sa ešte nalieta, to jediné môžem garantovať... :-)

[2]: Ale veď ona za to predsa nemôže, asi jednoducho nemá na doručovanie talent :-)Za to možno má talent na niečo iné - napr. prevrátiť vzťahy na Rokforte hore nohami :D A to máš pravdu s tou Elvírou, presne tak nejak to bolo, si dobrá ;-)Ďakujem za koment :-)

[3]: Ďakujem, som rada, že sa ti páči :-)

5 Peťa Peťa | Web | 15. února 2012 v 20:58 | Reagovat

Zabávam sa na tom :-D Ako sa to všetko pekne zamotáva a zamotáva..som zvedavá,čo z toho bude :-D Inak počuj,čo je s poviedkou Amnézia? :-)

6 Nienna Nienna | E-mail | Web | 15. února 2012 v 21:11 | Reagovat

[5]: Peti, som rada, že sa bavíš :) A Amnézia je stále v hre, viem, že ju zanedbávam popri ostatných poviedkach, možno keď dokončím Tajomstvo, príde rad práve na ňu, teda ak nebude proti moja múza :-D  :-)

7 Miss Violet Miss Violet | Web | 15. února 2012 v 21:38 | Reagovat

som zvedavá, komu list odnesie sova tentoraz a či to vôbec popletie :-D
Ó MôJ BOŽE! :DD je to úúúžasnéé., som zvedavá na ďalšiee :) :-D  :-D

8 Nienna Nienna | E-mail | Web | 16. února 2012 v 17:23 | Reagovat

[7]: Ďakujem za koment ;-)

9 Lulu Lulu | 25. září 2012 v 22:36 | Reagovat

Ó, James aký romantik :D Ale pekne sa to zamotáva... A za to všetko môže jedna jediná sova :D
Skvelá kapča, idem sa vrhnúť na ďalšiu ;)

10 Soso177 Soso177 | 31. října 2012 v 21:24 | Reagovat

Idem rýchlo ďalej, inak nezaspím, preto sa ti nijako zvlášť nevyjadrým, lebo to chcem dočítať celé, :-D aj keď je to dosť napínavé. Len tak mimochodom, tá Lilynina priateľka Alice a jej vytúžený Frank... to sú rodičia Nevilla Longbottona, však?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.