4. kapitola

22. února 2012 v 22:07 | Nienna |  Ľúbi ma - neľúbi ma...
Štvrtá kapitolka na svete Mrkající Na začiatku na moje pomery trochu viac opisu než dialógov, ale chcela som sa trochu povenovať aj tejto postave Usmívající se Prajem pekné čítanie a samozrejme, neváhajte komentovať! Mrkající



O Poppy Pomfreyovej sa toho v škole veľa nevedelo. Možno len to, že to bola svedomitá ošetrovateľka, ktorá si ctila svoje povolanie a venovala sa mu telom aj dušou. Talent na liečiteľstvo sa u nej prejavoval už v ranných rokoch štúdia, a tak po úspešnom absolvovaní siedmeho ročníka Rokfortskej strednej školy čarodejníckej, ani minútu neuvažovala nad svojou možnou budúcnosťou. Okamžite sa zapísala na Kurz pre nádejných mladých liečiteľov a po zložení záverečných skúšok nastúpila ako mladé dievča na prax do Nemocnice sv. Munga na čarovné choroby a zranenia. Už po prvom týždni sa pýšila titulom najšikovnejšej absolventky a po nemocnici sa začalo šepkať, že istý veľmi významný zahraničný čarodejnícky liečiteľský ústav, umiestnený v malebnom prostredí švajčiarskych Álp, prejavil o jej neobyčajný talent záujem a ponúkol jej päťročnú, a na vtedajšie pomery aj štedro platenú, pracovnú stáž. Odmietla. Nikto netušil prečo. Teda nikto okrem nej, prirodzene. Možno to však malo čo dočinenia aj s istým mladým liečiteľom, tridsiatnikom, ktorý v rovnakej dobe pracoval takisto u sv. Munga. Vysoký, s jasnomodrými očami a plavými vlasmi. A s priemerným liečiteľským talentom. Mladú Poppy bolo čoraz častejšie možno vídať v jeho spoločnosti a v londýnskej čarodejníckej pospolitosti sa v súvislosti s touto dvojicou pomerne výdatne skloňovalo dokonca aj slovo zásnuby. Jedného dňa sa už však už mladý pán na svoje pracovisko nedostavil. Prijal totiž lukratívnu ponuku na stáž. Vo Švajčiarsku. Ponuku, ktorú Poppy predtým odmietla. Kvôli... Oficiálne sa nikdy nepotvrdilo kvôli... komu.
Jedno však bolo isté. Poppy Pomfreyová od toho osudného dňa chodila po nemocnici ako bez duše a hoci na pracovisku stále podávala svoje štandardne znamenité profesionálne výkony, aj slepý by si bol všimol, že s ňou nie je niečo v poriadku. Keď sa jedného dňa po rannej zmene vybrala do Šikmej uličky a rozmýšľala o tom, ako zvláštne sa v poslednom čase cíti, stretla jeho. Vyzeral presne rovnako, ako si ho pamätala zo školských čias.
"Pán profesor," veselo sa na neho usmiala. Rada spomínala na školské časy, najmä v poslednej dobe, a on do jej šťastných spomienok nepochybne patril.
"Poppy, ste to vy?" premeral si ju spoza polmesiačikovitých okuliarov. Bol jedným z jej obľúbených profesorov.
Pozval ju na ďatelinové pivo do Deravého kotlíka, a keď jej povedal o voľnom mieste ošetrovateľky na jej milovanom Rokforte, neváhala ani chvíľu. Hneď na druhý deň si vzala u sv. Munga voľno a vybrala na prijímací pohovor. Hoci mal vtedajší rokfortský riaditeľ spočiatku určité pochybnosti o zverení zdravia toľkých študentov do rúk takej mladej liečiteľky, po pár dňoch pochopil, že spravil dobre, keď ju prijal. Zdalo sa, že na túto prácu bola priam zrodená. Okrem iného nepochybne zavážilo aj vrelé odporúčanie zo sv. Munga a taktiež jedného z jeho najmladších kolegov - Albusa Dumbledora.

Poppy, ktorej od toho času pribudlo na tvári zopár vrások a ktorej tmavohnedé vlasy nadobudli striebristé odlesky, si práve zvedavo prezerala zvláštnu čiernu sovičku, ktorá jej priniesla záhadný list. Spokojne sedela na stole a zobákom ďobala do práve vymeneného snehobieleho obrusu.
"Toto nie je možné," šepkala rokfortská ošetrovateľka a čokoládovohnedé oči jej behali po pergamene. Kto jej len mohol poslať takéto niečo? Podpis chýbal. Zvláštne...


***

"Pre Merlina, čo sa jej stalo?" spytovali sa dve plavovlasé dievčatá Alice a ukazovali pritom na Lily. Ležala na svojej posteli a hľadela do prázdna.
"Netuším, nechce mi to povedať," pokrčila plecom Alice, "stále len melie čosi o jeleňoch."
"O jeleňoch?"
"Uhm," prikývla Alice. "Myslím, že to má niečo s Potterom."
"S Potterom?" nadvihla Ema obočie.
"Áno," pritakala Alice, "a ešte v tom bol zapletený aj akýsi kentaur."
"Kentaur?" začudovala sa tento raz Lea a sklonila sa nad Lilinu tvár.
"Hej, Lils, čo je s tebou?" zamávala jej rukou pred očami. Nereagovala. "Nemohol ju niekto začarovať?" obrátila sa na dievčatá.
"Blbosť," pokrútila Alice hlavou, ale pre istotu i ona vyliezla z postele a skúmavo sa na ňu zahľadela.
"No tak, Lil, povedz už konečne niečo."
"Už nikdy nevyjdem z tejto izby," ozval sa do ticha Lilin hlas.
Lea prekvapene pozrela na Alice, no tá len nechápavo pokrčila plecami.
"Čo sa stalo?" opatrne sa opýtala Ema.
"Trapas, trapas..." zašepkala Lily a stále odmietala čo i len pozrieť sa na svoje spolubývajúce.


***

"Hej, Červochvost, nie je tu Paroháč?" zaburácal Sirius, keď vošiel do spálne.
Peter sa zodvihol z postele.
"Je v kúpeľni."
"A v akej je nálade?" zašepkal Sirius, no ledva stihol dokončiť otázku, dvere z kúpeľne sa otvorili.
James mal na tvári široký úsmev a popiskoval si nejakú pieseň.
Sirius prekvapene nadvihol obočie.
"Á Tichošľap, tu si! Kde si nechal Remusa?" oslovil ho veselým hlasom.
"Išiel ešte do soviarne," zmätene hovoril Sirius a spýtavo hľadel na Petra v pozadí.
"Jáj, tak," potľapkal ho James po pleci, akoby sa medzi nimi pred pár minútami vôbec neodohrala žiadna výmena názorov.
"A čo zrazu taká dobrá nálada?" nadhodil Sirius nezáväzným tónom.
James sa však namiesto odpovede zahľadel z okna a vyhlásil: "Zbožňujem tú sochu kentaura na prízemí."
"Čo?" vyštekol Sirius. "Toho odporného kentaura, čo sa tvári akoby šiel vyvraždiť polku hradu?"
"Vôbec nie je odporný," ohradil sa okamžite James.
Sirius ho nechcel zbytočne provokovať. "Fajn, ako myslíš," pokrčil plecami.
Jamesovu náladu však dnes už nikto nemohol pokaziť. Všimol si, ako zvláštne sa Lily pred chvíľou správala. To mohlo znamenať len jednu vec. Dostala jeho list. Teraz už bolo treba len jediné - počkať si na jej odpoveď...

***

Moja drahá,

sám neviem ako vyjadriť slovami, čo práve cítim. Dobre vieš, akú mám pre teba slabosť. Poznáme sa už toľko rokov, videl som ťa rásť, sledoval som Ťa po všetky tie roky, ako sa stávaš takou úžasnou čarodejnicou... Našla si si svoje pevné miesto v čarodejníckom svete, nemôžem povedať iné, len že liečiteľstvo je tou pravou cestou, na ktorej môžeš uplatňovať svoje znamenité zručnosti v tejto oblasti.
A naše postavenie? Nie, rozhodne nemôže byť prekážkou mojich citov k Tebe. Nedovolím to, je mi jedno, čo si budú myslieť ostatní. Teraz záleží len na mne a na Tebe.

S láskou

Tvoj navždy oddaný obdivovateľ


Madam Pomfreyová si ešte raz dychtivo prečítala list. Bol pre ňu, o tom nemohlo byť pochýb...
"Našla si si svoje pevné miesto v čarodejníckom svete, nemôžem povedať iné, len že liečiteľstvo je tou pravou cestou, na ktorej môžeš uplatňovať svoje znamenité zručnosti v tejto oblasti."
Prečo by inak dotyčný spomínal jej profesiu?
Úporne premýšľala kto by to len mohol byť. Koho poznala dlhé roky? Kto ju videl rásť, kto ju poznal ešte zo študentských čias?
A najmä - čo mala znamenať tá poznámka o ich postavení? Ibaže by bol... riaditeľom?
Vtom pozrela na sovu a okamžite jej to došlo. Prekvapene si zakryla ústa rukou, akoby sa snažila zabrániť výkriku a priložila si pergamen k hrudi.
Je to on. Albus.
Porozhliadala sa okolo seba. Nemocničné krídlo bolo prázdne. Žiadni pacienti. Mohla by odpísať aj hneď...
Sova tlmene zahúkala a ona to pochopila ako povzbudenie. Posadila sa za stôl, a keď bola hotová, prihovorila sa čiernej sovičke. "Toto odnesieš riaditeľovi."
Sova znovu zahúkala a so žltou obálkou v zobáku vzlietla do vzduchu. Pristála až v soviarni a skúmavo sa zahľadela na chlapca v chrabromilskej uniforme, ktorý práve vyprevadil inú sovu do vzduchu. Nevšímal si ju. Prišla bližšie k nemu a k ruke mu spustila obálku. Remus Lupin sa prekvapene zadíval na zásielku. "To je pre mňa?"





 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 23. února 2012 v 10:54 | Reagovat

Pre Merlina!!! Chudák Remus :D :D tak toto sa stále viac a viac zamotáva...a Lily, tak tá stále trepe o jeleňoch a kentauroch :D :D James sa správa ako zaľúbený (síce, on vždy)
Som naozaj zvedavá, či odpíše aj Remus alebo bude mať dosť rozumu a vykašle sa na to....aj keď závisí od toho, čo bude v tom liste :D :D

2 Moni Moni | E-mail | Web | 23. února 2012 v 15:05 | Reagovat

Tak to se teda zaplétá docela hodně. Doufám, že si to potom nepopleteš, protože se ti to moc daří a ten nápad je naprosto úžasnej. ;-)  :-D

3 Nienna Nienna | E-mail | Web | 23. února 2012 v 16:31 | Reagovat

[1]:Tak tak, zamotáva sa nám to ;-) A Remus, nóó, necháme sa prekvapiť :-) Ďakujem za koment ;-)

[2]: Ďakujem Moni, a snáď sa mi to nepopletie, mám nakreslenú od začiatku aj schému :-D  :-)

4 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 23. února 2012 v 16:51 | Reagovat

Poppy a Albus? :D Aaaa, ja som TAK zvedavá koho do toho ešte zapletieš :D A náhodou... Mne sa ten začiatok páčil. Dala si nepríjemnej školskej sestričke nový rozmer ;) V každom prípade napäto čakám kedy to medzi Lilly a JAmesom exploduje a ako sa zachová náš Remus. Zostane ako vždy nad vecou alebo si si pre neho tiež niekoho pripravila? :-)

5 Nienna Nienna | E-mail | Web | 23. února 2012 v 20:41 | Reagovat

[4]: Som rada, že si tak vnímala ten začiatok :-) A čo sa týka Remusa, tak by asi predsa len nebolo fér, keby som jeho vynechala z rokfortských spletitých ľúbostných vzťahov :D ;-) Veľká vďaka za koment :-)

6 Peťa Peťa | Web | 23. února 2012 v 20:59 | Reagovat

Práveže niekedy trochu opis nezaškodí ;-) Pekne si priblížila jej možný život :-) Som zvedavá ako sa to ďalej zamotá,lebo ani vo sne by ma nenapadlo,kto všetko sa pridá do tejto milostnej korešpodencie :-D

7 Nienna Nienna | E-mail | Web | 23. února 2012 v 21:27 | Reagovat

[6]: Vďaka Peti, ja celkom rada píšem opisy, ale tak skôr ste u mňa zvyknutí na dialógy, preto to upozornenie :-) Juj, no zamotá sa to ešte, zamotá, nikto nie je v bezpečí :D  :-)

8 Miss Violet Miss Violet | Web | 24. února 2012 v 15:14 | Reagovat

:D :D :D : nemožem z toho.. :-D  :-D
super kapitola :-)

9 Nienna Nienna | E-mail | Web | 28. února 2012 v 16:08 | Reagovat

[8]: Ďakujem ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.