9. Hľadá sa Sirius Black!

10. února 2012 v 9:04 | Nienna |  Tajomstvo
Nech sa páči, pokračovanie k Tajomstvu je na svete Usmívající se Pomaly ale isto sa blížime k záveru, budúca kapitola bude poslednou, aj keď... O tom až na budúce Mlčící


Inak, veľmi ma baví čítať Vaše tipy a úvahy - ohľadne toho, ako sa bude vyvíjať dej, a hoci ja to už samozrejme viem, pripravila som v závere kapitoly anketu, zahlasujte prosím, som zvedavá na výsledky. Prajem Vám príjemné čítanie a budem sa tešiť na komentáre MrkajícíUsmívající se


"Môžem ďalej?" opýtal sa nesmelo a ustráchane sa obzeral okolo seba, hoci nikde na ulici nebolo ani živej duše. V čisto muklovskej oblasti asi nikdy predtým nebol.
Lily bez slova trochu poodchýlila dvere a vpustila ho dovnútra.
"Čo tu chceš?" prehovorila konečne a pozorovala ho, ako sa zvedavo rozhliada po miestnosti. Ešte nikdy nemala príležitosť obzrieť si Regulusa Blacka tak detailne. O čosi nižší a menej statnej postavy než Sirius, avšak s rovnako tmavými havraními vlasmi a perfektnými črtami tváre, mal všetky predpoklady na to, aby bol rovnako ako jeho brat, idolom rokfortských dievčat. No nebol ním. Chýbalo mu niečo, čím Sirius priam oplýval. Lilina spolubývajúca to raz nazvala "šmrnc", a ako tak Lily teraz na neho hľadela, uprostred ich vstupnej haly, musela uznať, že Ema mala pravdu. Áno, Regulusovi chýbal šmrnc a určitá dávka šarmu, z ktorých sa pri Siriusovi Blackovi dievčatám podlamovali kolená.
"Je tu?" vyrušil ju z myšlienok Regulus.
"Kto?"
"Môj brat, prirodzene."
"Nie, nie je," povedala Lily popravde.
"Určite?" nadvihol podozrievavo obočie a pohľad mu padol na horné poschodie.
"Ak chceš, prehľadaj dom," uškrnula sa.
"Pozri Evansová, nemám čas na rečičky. Ak sa moji rodičia dozvedia, kam som šiel..."
"Oni to nevedia?" prekvapene mu skočila do reči.
"To nie je tvoja starosť," odvrkol Regulus a v tej chvíli pôsobil takmer ako jeho matka.
Lily si nahnevane založila ruky na hrudi.
"Pozri, len som mu chcel povedať, že... Musí sa vrátiť domov. Rodičia zúria, hlavne mama."
"Včera to tak nevyzeralo," skonštatovala Lily ľadovým hlasom.
"Jedna vec je, ako vystupuje pred ľuďmi, druhá ako v súkromí," krútil hlavou. "Ak sa nevráti, mama splní svoje vyhrážky. Načisto ho odvrhne, vydedí ho."
"Človek by povedal, že ti na tvojom bratovi nakoniec aj záleží, Regulus..."
Pri vyslovení jeho mena mu trochu trhlo obočím.
"Hlúposť, len chcem, aby bol doma pokoj. Kto to má vkuse počúvať..." oponoval jej.
"Mňa neoklameš," prižmúrila Lily oči. "Keby sa Sirius vrátil, bolo by u vás doma všeličo možné, len nie pokoj. Záleží ti na ňom."
Regulus sa zamračil. "Tak dosť! Povieš mu, že sa má vrátiť domov alebo nie?"
Lily pokrčila plecami.
"Pozri sa, myslím, že aj keby som mu tvoj odkaz odovzdala, neposlúchol by ťa. A ja sa mu ani nečudujem. Urobil správnu vec, keď odišiel. Ale veci sa majú tak, že Sirius tu nie je a ja sa s ním nemám ako skontaktovať."
Regulus ju zaujato pozoroval, odhadoval zrejme či jej veriť alebo nie.
"Fajn," odsekol napokon. "Keby sa náhodou ukázal, daj mu vedieť, že najlepšie pre neho bude, ak sa vráti."
Lily stála s kamennou tvárou oproti nemu a sledovala ho, ako sa vybral ku dverám. Keď stláčal kľučku, pohľad mu padol opäť na schodisko, Lily mala na chvíľu pocit, že sa neovládne a vybehne hore. Pravdepodobne si myslel, že mu klamala a Sirius sa skrýva niekde na poschodí. Lily musela pokrútiť hlavou, Regulus len málo poznal svojho staršieho brata - posledná vec, ktorú by Sirius spravil, by bolo schovávať sa pred ním.
"Hej, Black," oslovila ho ešte pred odchodom. "Ako si vedel, kde bývam?"
"Náš škriatok je dobrý v zisťovaní informácií," vysvetlil stručne. "A neboj sa, prikázal som mu, aby matke tvoju adresu neprezradil," uškrnul sa.
"Vďaka," zamrmlala Lily a v duchu si predstavila Walburgu Blackovú, ako vo svojom starosvetskom oblečení kráča ich zelenou ulicou, všetci susedia sa za ňou obzerajú a Petunia pritom omdlieva od hanby.
"A Evansová? Sprav mi jednu láskavosť."
Lily prekvapene zodvihla obočie.
"Choď už konečne s Potterom na to rande. Tie vaše "akože" hádky vo Veľkej sieni ma už ozaj nebavia. Človek sa nemôže v pokoji ani najesť," povedal s kamenným výrazom na tvári Regulus a nechal šokovanú Lily Evansovú stáť v otvorených dverách.

***

"Tak, kde si bol?" naliehal James Potter na svojho kamaráta.
"U uja," zamrmlal napokon.
"U ktorého?" prekvapene zodvihol hlavu James.
"Alpharda," rýchlo zo seba vysúkal Sirius a tajne dúfal, že sa pred Jamesom niekedy nezmienil, že o ňom už takmer päť rokov nič nepočul. "Veľa cestuje, ale akurát sa mi ho podarilo zastihnúť doma," dodal ešte.
"On používa muklovský papier?"
"Čože?" nechápal Sirius, no vtom mu to došlo. "Aha, áno, je veľkým fanúšikom muklovského spôsobu života."
James chápavo prikývol.
"Takže to s Evansovou ťa ešte stále neprešlo?" snažil sa rýchlo zahovoriť Sirius a ukázal na Lilinu fotku, položenú na stole.
"Tichošľap, koľkokrát ti mám vysvetľovať, že ma to nemôže len tak prejsť. To nie je žiadne pobláznenie, to je jednoducho..."
"Láska," doplnil za neho Sirius zamysleným hlasom.
James prekvapene nadvihol obočie.
"Si nejaký zvláštny, kamoško. Ktorá je za touto zmenou tento krát?"
"Ktorá čo?"
James pobavene pokrútil hlavou.
"Ktoré dievča. Je to čarodejnica?"
Sirius prikývol.
"Je pekná?"
"Veľmi," zaškeril sa Sirius pri pohľade na Lilinu fotografiu a vo vnútri sa udúšal smiechom.
"A jej ctené meno mi neprezradíš?"
"Môžeš hádať, ale pochybujem, že sa ti to podarí," zamrmlal s úškrnom na tvári Sirius.
"U teba človek nikdy nevie," zasmial sa James.
"Čo je toto?" prehliadal si Sirius so záujmom zväzok pergamenov, položený na stole vedľa Lilinej podobizne.
James si povzdychol. "Školský poriadok."
"Čo?" rozosmial sa Sirius.
"No čo sa smeješ, ako dobre vieš, budem primusom. Musím ho ovládať."
"Paroháč, ale veď ty ho ovládaš. Za tie roky si porušil hádam všetky jeho ustanovenia."
James sa zamračil. "Musím na Lily spraviť dobrý dojem."
"Určite to ocení," uškrnul sa Sirius. "Čo povedal Remus na to, že budeš hlavným prefektom?"
"Nevie to. Vlastne to nevie nikto okrem teba."
Sirius na neho nechápavo pozrel.
"Chcem vidieť ich tváre, keď sa to dozvedia," zasmial sa James. "Ideme si zalietať?" opýtal sa s nadšeným výrazom na tvári.
"Hneď si bežím po metlu!" radostne zvolal Sirius.
"Fajn, počkám ťa za domom," usmial sa James a nasledoval Siriusa von z izby.

***

Ledva sa otrasená Lily posadila späť na pohovku, niekto sa opäť hlásil pri vchodových dverách. Sama nevedela prečo, no okamžite jej preblesklo hlavou, že to určite bude Walburga Blacková.
"Lily, okamžite mi otvor! Videla som ťa!" ozval sa spoza dverí vysoko položený dievčenský hlas a Lily si s úľavou vydýchla.
"Petunia?" pootvorila dvere.
"Čo sa tak pozeráš? Snáď tu ešte stále bývam," osopila sa na ňu sestra a striasala pritom vodu z krikľavo ružového dáždnika, ktorý držala v ruke.
"Prečo zvoníš?"
"Zabudla som si kľúče," fľochla nahnevane a drzo sa vtlačila dovnútra.
Lily si ju zvedavo obzerala. Nemohla uveriť tomu, že by jej sestra dobrovoľne vkročila do domu, kde sa nachádzali dvaja, podľa jej vlastných slov blázni, a ešte k tomu úplne sama, bez Vernona ako muklovskej podpory najvyššej kvality. Pre istotu teda ešte nazrela pred dom, ale keď sa ani po chvíli nikto iný neukázal, zavrela za sebou dvere. Petúnia ešte stále stála v chodbičke a sústredene hľadela do okrúhleho zrkadla, zaveseného na stene. Jednou rukou si opatrne upravovala vlasy, trochu zmáčané od dažďa a mračila sa pritom na svoj odraz.
Lily podozrievavo nadvihla obočie.
"Kde máš veci?"
"U Vernona, predsa. Prišla som len na skok..."
"Niečo si si azda zabudla?"
"Moja vec," odvrkla a akosi podozrivo pomaly sa pobrala do haly. Lilinmu pohľadu neušlo, že vlasy si dnes upravila do neobyčajne zložitého uzla a nalíčená bola tiež akosi výraznejšie než inokedy.
"Niečo hľadáš?" opýtala sa Lily, keď videla ako Petunia zvedavo nahliada za každý roh. "Alebo niekoho?" opravila sa Lily a mykalo jej pritom kútikmi úst.
"Kde ho máš?"
"Koho?" Lily sa hrala na hlúpu.
"No toho... Blacka, alebo ako sa to volá."
"Á, Siriusa..." usmiala sa Lily. "Nie je tu."
"Akože nie je?"
"Vravela som ti predsa, že tu bude len pár dní."
"Takže už odišiel?" Petuniin tón hlasu sa zmenil z panovačného na sklamaný.
"Tebe to vadí?" zachichotala sa Lily.
"Čo to trepeš za somariny!" oborila sa na ňu Petunia. "Konečne vypadol."
"Keď myslíš..." pokrčila Lily plecami a na tvári jej kraľoval pobavený úškrn. Takže Petunia by bola pri určitých osobách ochotná prehliadnuť ich "šialenosť". Blackovské kúzlo zrejme zabralo aj na ňu.
"Budem u seba, neruš ma!" zavelila Petunia a skleslou chôdzou sa vybrala hore schodmi.
"Fajn," pošepkala Lily, keď vtom začula za chrbtom povedomý zvuk.
"Avenia?" Lily podišla k oknu a vpustila čiernu sovu dovnútra. Bola celá premočená a podľa namosúreného výrazu v jej očiach zrejme aj nespokojná. "Tvoj majiteľ je strelený. Nechať ťa letieť v takomto počasí..." šepkala jej Lily, kým si od nej brala pergamen. Na tom sa tiež podpísali dažďové kvapky, takže vylúštiť jednotlivé rozmazané písmenká jej trvalo istý čas.

Milá L.,

len som Ti chcel oznámiť, že som bez problémov dorazil ku Potterovcom. Snáď sa aj u vás už počasie umúdrilo, tak ako tu u nás. S Jamesom to patrične využívame, chystáme sa von, trochu si zalietať na metlách.
Ešte raz Ti za všetko ďakujem, snáď Ti to budem môcť niekedy oplatiť...

P. S. Prichystal som pre tvoju sestru malé, ehm, nazvime to prekvapenie. Nehnevaj sa, jednoducho som si nevedel pomôcť.

Tvoj verný psí kamarát S.

Lily ešte raz prebehla očami poslednú vetu. Aké prekvapenie mal Sirius na mysli?

"Áááááá!" ozval sa z poschodia Petuniin hlas a Lily sa okamžite rozbehla hore schodmi. Dvere do jej izby boli odchýlené, Lily sa teda s klopaním neobťažovala. Petunia stála ako prikovaná a hľadela pred seba, na drevenú poličku pri šatníku.
"Petunia?" oslovila ju opatrne Lily.
"ČO to má znamenať?" Petunia sa doslova triasla od zúrivosti a rukou ukazovala smerom k polici.
Lily zvedavo nakukla ponad jej plece.
Na poličke boli úhľadne poukladané sestrine rámiky s fotografiami. Lily najprv nechápala o čo jej ide, no napokon jej to došlo. To predsa boli muklovské obrázky, nie čarodejnícke. Ruku si dala na ústa, aby zakryla úškrn, ktorý sa jej okamžite objavil na tvári a pozerala ako sa ľudia na fotkách hýbu a vtipne gestikulujú. Vernon si na jednej z fotografií v ružovom srdiečkovom ráme dokonca vŕtal ukazovákom v nose a Petunia sa zase na ďalšej fotke škrabkala rukou na hlave.
"Okamžite to daj do poriadku!" vrieskala Petunia ako zmyslov zbavená cestou na prízemie.
Lily si ešte raz v pokoji prezrela všetky obrázky a jediným mávnutím prútika sa v okamihu zo všetkých stali pôvodné, nudné muklovské fotky.
Ešte stále s úškrnom na tvári schádzala na prízemie a v duchu sa pripravovala na nahnevaný sestrin monológ.
"Prečo je celý koberec od psích chlpov?!" začula zrazu Petuniin krik, prichádzajúci z haly.
Lily sa pobavene zasmiala.
"No počkaj, keď sa vrátia rodičia! Poviem im, aký si tu mala zverinec a že..." Na chvíľu sa rozhostilo ticho, no vzápätí nasledoval ďalší výbuch.
"Ááá, čo tu robí ten vták?! Ihneď ho vyhoď!"
Lily práve zišla dole a naskytol sa jej zaujímavý pohľad. Avenia sedela na stolíku pri okne, pokojne hľadela svojimi veľkými okrúhlymi očami pred seba a po izbe vystrašene pobehovala Petunia a snažila sa sovu odplašiť zrolovanými novinami.
"Pokoj, Petunia, to je len..." snažila sa ju upokojiť, no opäť ju prerušil Petuniin vyľakaný hlas.
"Preboha! Čo to je?" Petunia si neveriacky obzerala noviny, ktoré držala v rukách.
"Do šľaka," pomyslela si Lily. Bol to čerstvý výtlačok Denného proroka, ktorý deň predtým priniesli zo Šikmej uličky a ona ho zabudla schovať do svojej izby.
Kým sa Lily spamätala, jej sestra už stláčala kľučku na vchodových dverách.
"Lily Evansová! Toto ti len tak ľahko neprejde!" zvolala ešte na celý dom a zabuchla za sebou.
Lily si smutne povzdychla a podišla k sove. "Tak poď, dáme ti vodu a niečo pod zub."
Avenia spokojne zahúkala a nechala sa odniesť do kuchyne.

Kým sova pila vodu, Lily si sadla v ponurej nálade za kuchynský stôl. Prečo len bola jej sestra taká tvrdohlavá? Smutne si povzdychla a pobrala sa ku chladničke. Vybrala mlieko, trochu odliala do hrnčeka a položila ho na sporák. Potom sa postavila na špičky a otvorila jednu zo skriniek. Poslepiačky lovila rukou dózu s kakaom, no namiesto toho narazila na niečo iné. Kúsok papiera. Zvedavo ho rozprestrela, rukopis ihneď spoznala.

Lily Evansová pije každé ráno bielu kávu. Ale niekedy večer, keď si myslí, že celá fakulta už spí, potajomky sedí v chrabromilskej klubovni so šálkou horúceho kakaa - aby nikto nevedel, že majú s Jamesom Potterom predsa len niečo spoločné...

Lily sa uškrnula a pri spomienke na Siriusa sa hneď cítila o čosi lepšie. Potom si predstavila, ako by sa asi tak tváril, keby videl ako dopadlo jeho "malé" prekvapenie a okamžite ho napodobnila. S úsmevom na tvári si pripravila šálku sladkého kakaa a spokojne sa posadila za stôl.
"Avenia, myslím, že by sa patrilo odpísať," zašepkala a pustila sa do písania. V úvode rýchlo spomenula Regulusovu návštevu a potom do detailov opísala zážitok s Petuniou. Keď písala o tom, ako Petunia hystericky odhodila Denného proroka na zem a utiekla z domu, musela sa nahlas rozosmiať.
Potom si ešte raz prečítala list od Siriusa a zrak sa jej stále mimovoľne vracal k Jamesovmu menu. Tak rada by teraz bola s nimi. Sedela by v tráve a pozorovala ich, ako lietajú...
Nakoniec potriasla hlavou a pohľad jej padol ku oknu. Prestalo pršať a na oblohe sa dokonca začali ukazovať prvé slnečné lúče.
"Zvládneš dnes doručiť ešte toto, Avenia?" obrátila sa s úškrnom na tvári k sove a zamávala s obálkou, ktorú držala v ruke. Jemné zahúkanie si Lily vysvetlila ako kladnú odpoveď a o pár minút už sova rozprestierala krídla. Vtedy ešte Lily o Avenii ani len netušila, že sa bude k Evansovcom vracať takmer každý deň, až do konca letných prázdnin.
Mesiac ubehol ako voda a prišiel, na anglické pomery nezvyčajne teplý a slnečný, september.

(A/N Mia, zase si uhádla - ty by si to snáď mohla písať za mňa Smějící se Vidím, že rozmýšľame na rovnakej vlnovej dĺžke Usmívající se)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mia Mia | 10. února 2012 v 13:09 | Reagovat

Jééj :)) Ani neviem, ja si len myslím no, tipujem :D ale som rada, že mi to opäť vyšlo, a inak ku kapitolke. Je úžasná, skvelá, vtipná, proste dokonalá :))) Teším na ďalšiu :))

2 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 10. února 2012 v 15:59 | Reagovat

Skvelá kapitola :D Naozaj ma nenapadlo, že príde Regulus :D Sirius je proste dokonalý...v tvojich poviedkach sa mi páči najviac :) teším sa na pokračovanie

[1]: Ako je možné, že stále uhádneš? Nepochopím :D

3 Mia Mia | 10. února 2012 v 18:16 | Reagovat

[2]: Ani ja to nepochopím :D  :D  to len tak, si myslím no :D  :-)

4 Nienna Nienna | E-mail | Web | 10. února 2012 v 19:16 | Reagovat

[1]:Ďakujem za pochvalu, Mia :-)

[2]: Jéj, ďakujem, som rada, že sa ti páči "môj" Sirius, rada o ňom píšem :-)

[3]: No Mia, proste ti ide to hádanie :-)

5 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 10. února 2012 v 21:07 | Reagovat

[4]: jasné, že sa mi páči "tvoj" Sirius :D skvelý, je to všeobecne moja obľúbená postava a u teba je, ako som už raz písala, taký siriusovský :-D

6 Peťa Peťa | Web | 10. února 2012 v 21:08 | Reagovat

Spokojnosť.. ;-) Ako vždy,keď si prečítam nieo od teba :-) Starosvetská Walburga... :-D  :-D Som unesená...

7 Nienna Nienna | E-mail | Web | 10. února 2012 v 22:29 | Reagovat

[5]: Ďakujem ;-)

[6]: Vďaka Peti, som rada, že sa páčilo :-)

8 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 18. února 2012 v 17:22 | Reagovat

Ó! To nemyslíš vážne! Už bude koniec? Ale nó, veď som sa do toho iba teraz začítala... Škoda...
Čo dodať? Ako inak, úchvatné. Pekný nápad, originálne podanie... Prečítala som to všetko behom pol hodinky a ani nevieš, ako by som teraz chcela pokračovanie. Mám dve, nepodložené teórie ako by to mohlo nakoniec celé vypáliť, ale ja si to radšej enchám pre seba, a nechám sa prekvapiť :-)
Tak, dovoľ mi aby som ešte raz vzdala holt tvojmu umeniu slova a popohnala ťa k pokračovaniu ;)

9 Nienna Nienna | E-mail | Web | 18. února 2012 v 20:11 | Reagovat

[8]: Tak, ono to pôvodne mala byť jednorázovka, takže je malý zázrak, že sa natiahla na toľko kapitol :D Ďakujem za pochvalu a škoda, tie teórie by ma celkom zaujímali :-)

10 Hagginka Hagginka | E-mail | Web | 19. února 2012 v 17:44 | Reagovat

Fíha, no toto nemá chybu :-) Už som zhltla celú túto poviedku, neskutočne sa mi páči juchúú :-D  ... A podľa mňa to ešte bude zaujímavé, aj keď už končíš :-?  ... Vždy sa mi páčila predstava veľkého priateľstva medzi Lily a Siriusom :-)

11 Nienna Nienna | E-mail | Web | 19. února 2012 v 20:32 | Reagovat

[10]: Ďakujem, som rada, že sa ti poviedka páči ;-)

12 Baruzz Baruzz | Web | 23. února 2012 v 17:12 | Reagovat

Páne jo. hrozně se mi to líbí. má to pořádně zapletenou zápletku :)

13 Nienna Nienna | E-mail | Web | 23. února 2012 v 18:51 | Reagovat

[12]: Ďakujem Baruzz ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.