1. kapitola

3. února 2012 v 22:28 | Nienna |  Ľúbi ma - neľúbi ma...
Pekný piatkový večer!
Viem, že by som skôr mala písať asi tisíc iných vecí, ale dnes (počas učenia Smějící se) mi napadlo niečo nové a tak som to musela okamžite spísať. Došlo to až tak ďaleko, že som stvorila prvú kapitolu Smějící se


Poviedka sa opäť odohráva v dobe Záškodníkov (ako inak), ale bude to trošku odlišné... Usmívající se
Postavy nemôžem špecifikovať takto dopredu, ešte sa uvidí, ako to celé vypáli, no James a Lily tam budú uričte Usmívající se
Čo sa týka deja, možno to je už trochu otrepaný námet, ale budem sa ho snažiť spísať čo najoriginálejším spôsobom. Dopredu neprezradím, veď uvidíte, keď sa začítate Usmívající se
Nosným žánrom bude prekvapivo humor (snáď to bude aspoň trochu vtipné Smějící se), ale samozrejme aj romantika (veď ako inak)...
Dúfam teda, že Vás prvá kapitola aspoň trochu zaujme a Váš názor sa dočítam v komentoch Usmívající se


"Ďalej!" zakričal Bill Birton a ani sa pritom neunúval zodvihnúť hlavu od pergamenu, rozloženého na stole pred ním.
Vo dverách sa objavila hlava jeho podriadeného Johna Leeho.
"Čo je?" vyštekol naňho Bill.
"Máme tu reklamáciu, šéfe," pokrčil ospravedlňujúco plecami chlapec.
"Už zas?" povzdychol si muž a pomaly vstal od stola. "Len mi nepovedz, že je to zase tá istá."
"Bohužiaľ," zahundral John a poslušne, ako psík svojho pána, ho nasledoval dlhou chodbou.
Bill Birton zdedil podnikanie po otcovi. A ten zase po svojom otcovi. A ten po svojom otcovi. Veď to poznáte. Rodinný biznis. Lepšie povedané stabilný, dobre vynášajúci rodinný biznis. Sovy totiž v čarodejníckom svete snáď nikdy nevyjdú z módy.
Keď Bill prišiel dopredu do predajne, uvidel vysokú čarodejnicu v stredných rokoch. Na hlave mala nasadený špicatý krikľavo zelený klobúk a nespokojne sa obzerala po miestnosti. No to zase bude, pomyslel si v duchu a silene sa usmial.
"Dobrý deň, madam, som Bill Birton, majiteľ. Čím vám môžem poslúžiť?"
"Minulý týždeň som si u vás kúpila túto sovu," pokynula rukou ku klietke, položenej na pulte, "a je úplne na nič. Poslala som po nej list svojej matke do Shefieldu a viete kam ho namiesto toho odniesla?!"
Bill nešťastne pokrútil hlavou.
"Do Belfastu. Nejakému muklovi! Pristála mu vraj rovno na hlave! Viete aké mám teraz kvôli tomu opletačky s ministerstvom?!"
"Ste si istá, madam?" opýtal sa opatrne Bill.
"Chcete mi povedať, že si vymýšľam?" osopila sa na neho.
"Nie, samozrejme, že nie," rýchlo ju uisťoval Bill. Tak totiž znelo prvé pravidlo obchodníka. Urobiť na zákazníka dojem, že má vždy pravdu a že je mu maximálne vychádzané v ústrety.
"Chcem ju vrátiť," vyhlásila sebaisto žena a pozrela mu priamo do očí.
Bill rýchlo zvažoval svoje možnosti. V prípade je zapletené Ministerstvo mágie. Čo ak budú prípad vyšetrovať a zistia, že práve táto sova už bola predtým reklamovaná? Nemal veľmi na výber.
"V poriadku, madam. Okamžite vám vrátime peniaze," privolil napokon. "No tak John, obslúž pani."
John sa predral spoza jeho chrbta dopredu a horlivo otvoril pokladnicu.
"Je nám to naozaj veľmi ľúto, madam. Neviem, ako sa to mohlo stať, mám veľmi spoľahlivého dodávateľa. S výcvikom sov dosahuje naozaj veľké úspechy už desaťročia. Nemôžem vám ponúknuť nejakú inú? Čo napríklad táto?" ukázal na klietku vedľa seba, "Plamienky sú vo všeobecnosti považované za veľmi spoľahlivé."
Žena mu venovala kyslý úsmev. "Myslím, že sa istý čas zaobídem aj bez sovy. Nemusíte sa unúvať."
"V poriadku," reagoval s neutrálnym výrazom na tvári Bill a naznačil Johnovi, aby jej vrátil peniaze.
"Budeme sa tešiť na vašu ďalšiu návštevu!" stihol ešte zavolať za čarodejnicou, no jediná odozva ktorú počul predtým, než zabuchla dvere, bolo posmešné odfrknutie.
"Čo s ňou môže byť?" zamyslene si obzeral sovu John, keď zostali sami dvaja.
"Ktovie," povedal Bill, "ale jedno je isté. Musíme sa jej čím skôr zbaviť."
"Vrátime ju Geraldovi, keď príde s ďalším tovarom?"
Bill sa pobavene zasmial. "Pochybujem, že by ju vzal naspäť. Všivák jeden, dobre vedel, čo za nepodarok nám predáva. Už od začiatku musel tušiť, že s ňou nie je niečo v poriadku. Ale trikrát reklamovanú sovu, to som teda ešte nezažil."
"Čo je s tebou, maličká?" zabrnkal prstom po klietke John a sova tlmene zahúkala.
"No nič, skúsime to inak," vyhlásil napokon Bill. "Zníž jej cenu o polovicu."
John prekvapene pozrel na svojho šéfa.
"No tak, bude to?" zahriakol ho.
"Samozrejme, pane," spamätal sa chlapec a pustil sa do vyrábania novej ceduľky.
"Hlúpa sova," mrmlal Bill Birton cestou do svojej pracovne, umiestnenej v zadnej časti obchodu, a vôbec netušil, že budúci kupujúci onej nešťastnej sovy si už rezko vykračuje Šikmou uličkou.

***

Rubeus Hagrid považoval sám seba za veľmi šťastného človeka. Rokfort sa mu stal náhradným domovom a jeho obyvatelia rodinou, ktorá mu tak veľmi chýbala. Navyše mohol celé dni tráviť von, na čerstvom vzduchu a venovať sa činnostiam, ktoré miloval. Aj teraz bol v Londýne na príkaz samotného rokfortského riaditeľa, Albusa Dumbledora.
Nad dverami obchodíku Billa Birtona zazvonil zvonec, upozorňujúci na príchod nového zákazníka, čo bol zároveň signál pre predavača Johna, aby sa narovnal a s úsmevom privítal prichádzajúceho.
"Á, pán Hagrid!" ozval sa veselým hlasom a strojený úsmev vystriedal za ten úprimný. Hagrid bol ich stálym zákazníkom a za ten čas, čo pracoval u Birtona, si ho veľmi obľúbil.
"John, zdravíčko. Ako žiješ?" prihovoril sa mu Hagrid.
"Fajn, fajn," odvetil John, "čo vás k nám privádza?"
"Mám nakúpiť pár nových sov. Do Rokfortu," vysvetlil Hagrid a začal sa rozhliadať okolo seba. Sovy začali prenikavo húkať a šuchoriť perím. Nehanebne sa predvádzali.
Keď Hagrid ukázal na prvé tri klietky, ktoré mu John ochotne zvesil a postavil na pult, pohľad mu padol do kúta.
"Čo je s tam tou?" ukázal na medenú klietku.
"Máme na ňu akciu," vysvetlil John.
Hagrid prekvapene nadvihol obočie. Birton žiadne akcie jakživ nemal.
"Je trochu nepodarená," zašepkal John. "Nemal by som vám to hovoriť, ale nie je to dobrá sova."
"Jagže nepodarená," nedal sa odradiť Hagrid a vybral sa ku klietke. "Podľa mňa vyzerá v pohode," skúmavo sa zahľadel spoza mreží na drobnú čiernu sovu so smiešnym bielym fliačikom nad ľavým okom.
"Pán Hagrid, naozaj s ňou nie je niečo v poriadku. Ľudia, ktorí ju mali doma, tvrdia, že je zvláštna," šepkal horlivo John.
"Blbosť! Len preto, že má trochu divné sfarbenie..." odporoval Hagrid a láskyplne sa na ňu zadíval. "Beriem aj tú."
"Ako myslíte," pokrčil plecami John a zaúčtoval mu ju.
Hagrid s pocitom dobre odvedenej práce zašiel na chvíľu do Deravého kotlíka a potom sa vybral späť do Rokfortu, aby mohol do soviarne umiestniť jej nové obyvateľky.

***

"Paroháč, čo to tam toľko píšeš?" zamračil sa Sirius Black na svojho priateľa.
"List pre rodičov," zaklamal James Potter a trochu si posunul ruku, aby zakryla pergamen.
"Pozdravuj ich," reagoval znudene Sirius a porozhliadal sa po spoločenskej miestnosti.
"Jasné," pritakal a rýchlo dopísal posledný riadok. "Idem to hneď poslať," náhlivo sa postavil James a kým Sirius stihol niečo odvetiť, zmizol za portrétom.
James Potter bol vždy toho názoru, že posielanie anonymných zaľúbených listov je absolútne zúfalým riešením pre nešťastne zamilovaných jedincov. Lenže on bol nešťastne zamilovaný. Nech sa akokoľvek snažil, Lily Evansová mu jeho city neopätovala. A možno si to nepriznal nahlas, ale bol z toho poriadne zúfalý. A zúfalí ľudia pristupujú k ešte zúfalejším činom.
Presne nad týmto rozmýšľal, kým kráčal do soviarne a v ruke zvieral čistú bielu obálku s kúskom pergamenu, na ktorom si vylial celé svoje srdce. Podpis nebol nutný, Lily si určite domyslí, kto je odosielateľom. A keď zistí, že jeho láska ku nej je skutočná, že to nie je len hlúpy chlapčenský žart... Možno potom... mu dá šancu.
Stratégiu premyslel už dopredu. Nepoužije vlastnú sovu, ale jednu zo školských. Lebo čo keby Lily spoznala tú jeho a odmietla si list prečítať? To predsa nemohol riskovať...
"Tak, ktorá z vás si chce trošku zalietať?" prihovoril sa sovám, ktoré si spokojne hoveli na svojich bidlách. Jedna z nich okamžite zahúkala.
"Takže ty?" podišiel k nej James a skúmavo sa na ňu zadíval. Podobnú jakživ nevidel. Celá čierna, len nad ľavým okom sa jej skvel drobný biely fliačik.
"Toto doručíš Lily Evansovej, jasné?"
Sova znovu prenikavo zahúkala, rozprestrela krídla a zmizla za rohom.
James si vzdychol. "Teraz je to buď - alebo," zašepkal sám pre seba a vybral sa späť do Chrabromilskej veže.


***

Minerva McGonagallová práve sedela vo svojej pracovni a sústredene niečo písala na nekonečne dlhý pergamenový zvitok. Bežná administratíva, spojená s jej profesiou rokfortskej učiteľky. Za posledným riadkom si hlboko povzdychla a zadívala sa von oknom. Svoju prácu síce mala rada, no z času na čas mala pocit, že ju pohlcuje. Že jej život uniká pomedzi prsty a ona nemá okrem roboty čas na iné, oveľa príjemnejšie, veci.
Napokon však potriasla hlavou a vrátila sa späť k písaniu. Hneď za druhým slovom ju ale vyrušilo slabé ťukanie. Za sklom na parapete sedela drobná čierna sova a v zobáku držala bielu obálku.
"Pre mňa?" opýtala sa profesorka McGonagallová, keď ju vpustila dovnútra. "Akoby si mi vedela odpovedať," zamrmlala sama pre seba a začala otvárať zásielku. Pergamen vo vnútri bol úhľadne preložený napoly a vanula z neho zvláštna sladká aróma.
"Divné," pomyslela si profesorka a v duchu si predstavila ľalie, ktorých vôňa okamžite zaplavila celú miestnosť. Očami rýchlo prebehla list a prekvapene si položila ruku na ústa. Podpis na konci ale hľadala márne. Z tichého premýšľania ju však vyrušili hodiny na stene, ktoré odbili dvanásť a ona si uvedomila, že je čas obeda.
"Počkaj ma tu," prikázala sove a so zvláštnym pocitom v žalúdku sa vybrala do Veľkej siene.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Moni Moni | E-mail | Web | 3. února 2012 v 23:08 | Reagovat

Jej, chudák James a Minerva. Ta asi z toho je docela na prášky. Hmm, jsem zvědavá na další kapitolu, rychle piš!

2 Miss Violet Miss Violet | Web | 4. února 2012 v 11:03 | Reagovat

uááááááá :D :D :D ja z toho nemožem :D úžasný nápad, rýchlo ďalej :D som zvedavá čo z toho vyjde :D ;-)  :-)

3 Nienna Nienna | E-mail | Web | 4. února 2012 v 13:30 | Reagovat

Veľmi pekne ďakujem za obidva komentáre :-) No nápady aj múza sú, len keby toho času  bolo viac :-) Inak, aj ja som zvedavá čo z toho vyjde... :D

4 Moni Moni | E-mail | Web | 4. února 2012 v 13:41 | Reagovat

No tak snad druhá kapitola bude ještě vtipnější než tato. Přeju moc dalších úspěchů! :-)

5 seleneblack seleneblack | E-mail | Web | 4. února 2012 v 16:50 | Reagovat

Tak ten koniec ma poriadne prekvapil...síce hneď som si myslela, že to nedostane Lily, ale že McGonagallová...hm, to ma nenapadlo :D :D tak toto bude ešte zaujímavé

6 Nienna Nienna | E-mail | Web | 4. února 2012 v 20:52 | Reagovat

[4]: Snáď bude, ďakujem ;-)

[5]: Ďakujem za koment, zaujímavé to ešte rozhodne bude, teda aspoň dúfam :D

7 Evanska Evanska | 4. února 2012 v 22:45 | Reagovat

Zabité! Hah, chudák James a chúďa Lily, ale hádam sa to k nej nejako dostane :D Keby Hagrid vedel, čo spôsobil, tak by tú sovu asi radšej nechal v obchode :D Ale akcia je akcia :D
Btw. podľa mňa sa až tak veľmi netráp tým, či sa to bude čitateľom páčiť. Nepíšeš len pre nás (aj keď... ;-) :D) ale aj pre sebe a keď ťa niečo napadne, tak to proste napíš :)
Ale pokiaľ ide o to, či sa mi to páčilo, tak samozrejme, že áno :) Len tak ďalej nechaj svoju inšpiráciu pracovať :) Teším sa :)

8 Nienna Nienna | E-mail | Web | 5. února 2012 v 8:33 | Reagovat

[7]:Vďaka Evanska ;-) No takto to poviem, tá sova sa ešte nalieta, kým sa James s Lily dajú dokopy :-D
Ja sa tým nejak netrápim, píšem hlavne pretože ma to baví (inak by som nemala po zápisníkoch toľko vecí, ktoré nikdy nezverejním :D), ale tak keď to už sem dám, tak dúfam, že si to niekto aj prečíta s radosťou :-)
Takže... som rada, že sa páčilo ;-)

9 Mia Mia | 5. února 2012 v 14:48 | Reagovat

Úžasné, veľmi dobrý nápad. Zasmiala som sa riadne... James a Minerva... celkom dobrý párik.. aspoň by mal Potter pár privilégii u nej xD som zvedavá  ako to dopadne keď zisti Minerva, že to jej poslal James, aj keď to nebola jeho vina xDDD No rýchlo píš. som nedočkavá :DD

10 Nienna Nienna | E-mail | Web | 6. února 2012 v 10:17 | Reagovat

[9]: Ďakujem krásne, Mia :-) A myslíš, že to Minerva zistí? :-x  :-D

11 Peťa Peťa | Web | 10. února 2012 v 18:25 | Reagovat

Nenormálne obdivujem tvoj štýl písania ;-) Pekne sa to zamotáva hneď od začiatku :-) Teším sa ďalej :-)

12 Nienna Nienna | E-mail | Web | 10. února 2012 v 18:55 | Reagovat

[11]: Ďakujem za krásnu pochvalu :-)

13 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 14. února 2012 v 21:23 | Reagovat

EH! xD kde TY na tie nápady chodíš??? je to síce len druhá vec čo od teba čítam ale prisámbohom že je to skvelo vymyslené :D chudák Minerva, musí byť celá bez seba... a James... vkladal do toho všetky svoje nádeje! aaa... chlapča naše... čože sa nám z toho nakoniec vykľuje? nooo? kedy autorka zodpovie moju otázku a napíše pokračovanie? ;)

14 Nienna Nienna | E-mail | Web | 15. února 2012 v 7:47 | Reagovat

[13]: Ďakujem ;-) No, uvidíme čo sa nakoniec z toho vykľuje :D Ale pokračovanie je už na svojej najlepšej ceste sem na blog... :)

15 Lulu Lulu | Web | 25. září 2012 v 22:06 | Reagovat

Tak toto je dokonalý nápad :D Zo začiatku som bola zmätená, ale po druhých hviezdičkách som to pochopila :D Idem hneď na ďalšiu kapču :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.