8. Rozlúčka a privítanie

6. února 2012 v 11:00 | Nienna |  Tajomstvo
Tak a je tu ďalšia kapitola Usmívající seChcem sa veľmi pekne poďakovať za krásne komentáre k tej predchádzajúcej a prajem vám príjemné čítanie! Mrkající


"Tak o čo ide?" opýtala sa Lily, keď sa presunuli do haly.
"Kamaráti by si mali hovoriť všetko, je tak?" začal nesmelo Sirius a Lily trochu s obavami prikývla.
"Tak som teda rozmýšľal... Ako moja kamarátka by si o mne asi mala niečo vedieť. Vôbec netuším, prečo ti to chcem prezradiť, ale jednoducho musím. Nedá mi to." Sirius pri týchto slovách splašene behal po izbe a zaťahoval závesy na oknách a Lily začínala byť čím ďalej, tým viac nervóznejšia.
"Len do toho. Rozprávaj," povzbudila ho nedočkavým hlasom.
"Najprv mi musíš niečo sľúbiť, dobre?"
Jemne prikývla.
"Nebudeš mi klásť žiadne ďalšie otázky a necháš si to len pre seba."
"Fajn, sľubujem," privolila Lily, hoci si bola takmer úplne istá, že prvú z podmienok sa jej nepodarí splniť ani omylom.
"Super," zaškeril sa Sirius. "Teraz ti to už môžem povedať. Alebo vlastne... radšej ti to rovno ukážem."
Lily prekvapene zodvihla obočie a sledovala, ako pomaly ustupuje vzad.
"Nezľakni sa," povedal Sirius, no kým si stihla uvedomiť zmysel jeho slov, už ho nebolo.
Na jeho mieste teraz stál veľký čierny chlpatý pes a skúmavo na ňu hľadel podlhovastými sivými očami. Siriusovými očami.
Lily prekvapene zhíkla, rukou si prikryla ústa a klesla na gauč.
"Ty si... animágus," vydýchla šokovane a pes zaštekal a veselo zavrtel chvostom, čo zrejme malo znamenať kladnú odpoveď.
"Môžem?" zašepkala a vystrela pravú ruku. Okamžite k nej priskočil a začal jej ju olizovať.
"Fuj, Black, to by si si teda mohol odpustiť," zasmiala sa a pes zakňučal. Rukou mu jemne prešla po srsti na hlave a keď nenamietal, pokračovala ďalej na chrbát. "Zlatý psík," poškrabkala ho za ušami a on sa jej odmenil tichým zavrčaním.
"Tak a teraz naspäť do človečej podoby," povzdychla si Lily a postavila sa späť na nohy.
"Vravela si, že máš rada psov," zaškeril sa Sirius, keď sa premenil.
"To mám, ale... Ty a animágus? Ako? Kedy?"
"Neviem či si spomínaš, ale hovoril som niečo o zákaze kladenia otázok a ty si súhlasila."
"Fajn," odsekla. "Ale povedz mi jedno. Preto ťa volajú Tichošľap?"
Sirius si povzdychol. "Možno."
"A nebojíš sa, že ťa udám na ministerstve? Pochybujem, že si registrovaný," skonštatovala provokatívnym tónom.
"A to by si urobila?" pochybovačne sa na ňu zadíval.
"Jasné, že nie," zamrmlala Lily a poslušne si zahryzla do jazyka. Bolo toľko vecí, na ktoré by sa rada opýtala.
"Nie je to až také ťažké," zľutoval sa nad ňou napokon Sirius a Lily ho zvedavo počúvala.
"Podľa mňa sa všade hovorí, aké to zložité len preto, aby po krajine nepobehovalo príliš veľa čarodejníkov v zvieracej podobe."
"Myslíš?"
"Som si istý. Mala by si to skúsiť aj ty. Bola by z teba bola pekná laň," zaškeril sa.
"Prečo práve laň?" začudovala sa.
"Neviem, to mi len tak napadlo," zahovoril rýchlo Sirius a s nárekom, že je hladný ako vlk, hoci je psom, sa vybral do kuchyne.
"Sirius, ešte som sa chcela opýtať..." bežala za ním Lily.
"Čo som hovoril o otázkach?"
"Fajn, fajn, už som ticho," zamrmlala a Sirius sa spokojne uškrnul.
Nasledujúce ráno sa nieslo v pochmúrnom duchu. Vonku sa ochladilo, obloha bola zahalená hustými mračnami a na zem začínali dopadať prvé dažďové kvapky. Akoby aj počasie chcelo držať krok s náladou Lily Evansovej.
Sirius sa mal s Potterovcami stretnúť v Šikmej uličke na pravé poludnie a práve si lenivo balil veci do kufra, keď sa na dverách jeho izby ozvalo tiché zaklopanie.
"Ďalej," zavolal od skrine, z ktorej si po kľačiačky vyberal oblečenie, a vo dverách sa objavila červenovlasá hlava.
"Môžem?" opýtala sa a bez toho, aby si počkala na odpoveď vplávala dovnútra a posadila sa na posteľ. Pozerala do zeme a na líce mala akosi podozrivo ružové.
"Čo máš na srdci?" usmial sa na ňu Sirius.
Lily sa zo všetkých síl premáhala, no nakoniec z nej vypadlo: "To čo si vravel predtým o... Potterovi... Myslel si to vážne?"
"Čo konkrétne?" naťahoval ju náročky.
Lily sa začervenala ešte väčšmi a Sirius si uvedomil, že je na ňu asi až príliš zlý. Narovnal sa a prisadol si ku nej.
"Lily, prisahám, že všetko čo som ti o Jamesovi vravel, je pravda. Skutočne ťa ľúbi."
Stále hľadela na podlahu.
"A musím uznať, že si vybral dobre," žmurkol na ňu.
Konečne zodvihla pohľad a usmiala sa.
"No tak, poď sem," zašepkal, pritiahol ju k sebe a pevne ju objal. V tej chvíli sa mu zdalo, akoby boli kamarátmi odjakživa a nie len posledné tri dni.
"Ďakujem," povedala Lily, keď sa od seba odtiahli.
"Nie, to ja ďakujem, za všetko, Evansová."
"Sirius, môžem sa ťa niečo opýtať?" zatiahla nesmelo a keď neprotestoval, pokračovala. "James sa vie premeniť na soba?"
"ČO?" vyprskol so smiechom Sirius. "Ako ti to pre Merlina napadlo?"
"No, teba volajú Tichošľap a vieš sa premeniť na psa. A Jamesa zase voláte Paroháč... tak som myslela..."
"Lily, ty si neskutočná," zasmial sa nahlas a bez odpovede sa vrátil ku svojmu kufru.
"Takže?" nedala sa odbiť.
"Čo som ti včera hovoril o tých otázkach?" venoval jej oslňujúci úsmev a ona sa na oplátku nespokojne zamračila.
"Balíš si tie veci úplne nemožne," pokrútila hlavou a začala vyberať všetko oblečenie z kufra na dlážku a na novo ho ukladať naspäť.
"Doma sa o to vždy staral Kreacher," pokrčil Sirius ramenami a Lily vyčítavo prekrútila očami.

O jedenástej predpoludním už obidvaja stáli na okraji štvrte.
"Budem ti chýbať?" zaškeril sa Sirius.
Lily na neho nahnevane zagánila.
"Čo myslíš?"
"Ale no tak, Evansová. O dva dni sa ti vrátia rodičia. A my dvaja sa uvidíme o mesiac v Rokforte. A dovtedy tu máš svoju drahú sestričku..."
"Naozaj skvelá predstava," usmiala sa kyslo. "Tak poďme na to."
"Nechceš si to teraz skúsiť aj ty?" navrhol jej veselým tónom Sirius a Lily po chvíľke premýšľania potmehúdsky prikývla.
Tento raz si obidvaja dali pozor a postavili sa na obrubník. Ozvalo sa ohlušujúce tresknutie a z krikľavo fialových autobusových dverí vykukla známa tvár.
"Á, Sirius a jeho kvetinka Lily! Netušil som, že sa uvidíme tak skoro!" pozdravil ich veselým hlasom Max Shunpike.
"Zdravím Max," usmial sa Sirius.
"Tento krát aj s batožinou?" obzeral si sprievodca kufre, položené na chodníku. "Idete na dovolenku?"
"Také niečo," zaškeril sa Sirius. "Ale tento raz sám."
"A čože sa stalo? Snáď ste sa len nepohádali? Taký pekný mladý párik... Hovoril som vám už včera, ako k sebe vy dvaja perfektne pasujete? No namojdušu, dokonalosť sama!" rozplýval sa Max, kým horko ťažko ťahal batožinu dovnútra autobusu.
Lily so Siriusom sa len pobavene usmievali.
"Bez obáv, všetko je medzi nami v poriadku," zakričala Lily a žmurkla pri tom na Siriusa.
"Tak to rád počujem, inak by to bola škoda," ozval sa zvnútra Maxov tlmený hlas a hneď na to ohlušujúci rachot. "Došľaka," zanadával nahlas.
"Asi Aveniina klietka," uškrnul sa Sirius.
"Ešteže je prázdna," podotkla Lily a obrátila sa k Siriusovi. Či už chceli alebo nie, prišiel čas na definitívnu rozlúčku.
"Lily, ešte raz ti za všetko ďakujem," objal ju kamarátsky Sirius a na líce jej vlepil letmý bozk.
"Rada som pomohla," usmiala sa Lily. "Ja ďakujem za príjemnú spoločnosť. A radšej už choď, Max vyzerá dosť netrpezlivo," nazrela spoza Siriusa na sprievodcu, nervózne postávajúceho na schodíkoch.
"Tak teda, pekný zvyšok prázdnin... A pozdravuj sestru!" uškrnul sa Sirius.
"A ty Jamesa."
"To vážne?"
"Nie, žartujem," zachichotala sa Lily. "Nepamätáš? Posledné tri dni sú našim tajomstvom."
"Už som sa zľakol."
To už Sirius stál na schodoch a vchádzal do dverí.
"A Black?"
"No?" otočil sa ešte na poslednú chvíľu.
"Dávaj si pozor na blchy!" uškrnula sa Lily a ešte predtým, než sa ozvalo ohlušujúce tresknutie a Rytiersky autobus zmizol, začula zvonivý Siriusov smiech.
Lily kráčala v ponurej nálade domov a z dlhej chvíle počítala kvapky vody, hlučne dopadajúce do mláčok na chodníku. Pritom premýšľala nad Siriusom Blackom. Už dávno sa so žiadnym svojim kamarátom nedokázala porozprávať tak uvoľnene ako s ním, za posledných pár dní. Ich rozhovory boli živé, plné smiechu a radosti, ale i vzájomného porozumenia a podpory. Bolo to šialené. Spolužiakmi boli už dlhých šesť rokov a ona sa ho takmer rovnako dlhý čas zo všetkých svojich síl stránila. A rovnako pristupovala i k Jamesovi...
Zamyslene zastala vedľa starého detského ihriska, okolo ktorého práve prechádzala. Tam kedysi stretla Severusa Snapa - chlapca, z ktorého sa stal najlepší priateľ, akého kedy mala. Mala to byť nejaká hra osudu, že toto leto objavila na tom istom mieste ďalšieho človeka, ktorý sa jej mal stať rovnakým, ba čo viac - možno ešte lepším priateľom?
Lily potriasla hlavou a keď si predstavila ako hovorí svojim spolubývajúcim na Rokforte, že Sirius Black je jej dôverným priateľom, musela sa nahlas rozosmiať. Okolo práve prechádzala staršia pani s kvetovaným dáždnikom a pohoršene si ju premerala.
"Prajem vám pekný deň!" veselo ju pozdravila Lily a po zvyšok cesty už kráčala o čosi rezkejšie.

***

Po tom, ako sa Sirius radostne zvítal s Jamesom, prišli na rad jeho rodičia.
"Sirius, synak! Sme radi, že ťa opäť vidíme!" pozdravil ho veselým hlasom pán Potter a jeho manželka Siriusa bez zábran materinsky vyobjímala.
"Ešte nakúpime pár vecí a môžeme ísť domov," usmiala sa na chlapcov.
"Tak, ako bolo vo Francúzsku?" vyzvedal Sirius, keď sa vybrali hore Šikmou uličkou. Zámerne trochu zaostávali, aby sa mohli v pokoji porozprávať. Manželia Potterovci rezko kráčali vpredu a obzerali si výklady jednotlivých obchodov, nechávajúc Siriusovu batožinu vznášať sa kúsok nad zemou povedľa nich.
"Fajn," usmial sa James, "ale už mi chýbalo Anglicko."
"Málo červenovlások, čo?"
"Hlupák," zamrmlal James.
"Takže červenovlások? A hlavne tých zelenookých, však?" zavolal spredu pobaveným hlasom pán Potter a James venoval Siriusovi nepekný štuchanec do pleca.
Zo Šikmej uličky sa štvorica premiestnila pomocou hop - šup prášku domov, ku Potterovcom. "Ta - dá," radostne zvolala Jamesova mama a otvorila jednu z izieb na poschodí. Sirius v nej už pár krát nocoval počas vianočných prázdnin, keď z trucu odmietol ísť domov na Grimmauldovo námestie. Tento raz však vyzerala o čosi inak. Nábytok bol trochu popresúvaný, no stále jej kraľovala veľká mäkká posteľ s baldachýnom v chrabromilských farbách. Sirius udivene vstúpil do vnútra a obzeral sa okolo seba. Pohľad mu padol na perinu a vankúše, úhľadne uložené na posteli. Ich návliečky mali na sebe vzor odtlačkov psích labiek.
"Jamie spomínal, že máš rád psov," usmiala sa srdečne pani Potterová, keď si všimla spýtavý pohľad na jeho tvári.
"Iste," silene jej opätoval úsmev a mal pri tom sto chutí vyplaziť jazyk na Jamesa, ktorý sa potajomky chichotal vo dverách.
Na stenách boli povešané obdĺžnikové rámiky s fotografiami - Sirius s Jamesom ešte ako chlapci zúrivo mávali do objektívu, prvé Siriusove Vianoce u Potterovcov, Sirius a James letia spolu na metlách, Sirius, James a Remus spolu v chrabromilskej klubovni, všetci Chrabromilčania pokope... Potterovci asi odniekiaľ vyhrabali všetky fotky, na ktorých sa nachádzal on. Siriusovi sa začalo zahmlievať pred očami a v krku sa mu objavila veľká guča.
"Ďakujem," vykoktal zo seba.
"Ale to nič nie je, si nám predsa ako syn," zašepkala dojatým hlasom pani Potterová a objala ho. "Mal by si sa čím skôr vybaliť, na večer vám už Jamie spravil plán."
"Dúfam, že tu máš metlu," žmurkol na neho James a Sirius radostne prikývol.
"Viete čo, bežte, ja ťa vybalím sama. Bude to rýchlejšie," rozhodla napokon a James sa usmial. "Vďaka, mami."
"Fíha," zastavil ich jej hlas na prahu dverí. Skláňala sa nad jedným zo Siriusových kufrov a uznanlivo kývala hlavou. "Kto ťa balil? Ani sama by som to lepšie nedokázala."
"Domáci škriatok," strelil Sirius prvé, čo mu zišlo na um a keď si predstavil, ako by sa asi Lily Evansová zatvárila, keby sa dozvedela, že z nej spravil domáceho škriatka, musel sa pousmiať.
"Čo je ti také smiešne?" nechápal James.
"Nič, len som si toho škriatka veľmi obľúbil," uškrnul sa.
Pani Potterová spýtavo pozrela na svojho syna, no keď i on nechápavo pokrčil plecami, nechala to radšej tak.
Chlapci si to nasmerovali priamo do Jamesovej izby. Odkedy v nej bol Sirius naposledy, takmer nič sa nezmenilo. Na písacom stolíku pri okne ešte vždy stál veľký zlatý rám s fotografiou. Lily Evansová sedela pri krbe v Chrabromilskej veži, sústredene hľadela do hrubánskej knihy s tmavozeleným obalom a jednou rukou sa pritom bezmyšlienkovito hrala s tmavočerveným prameňom svojich hustých vlasov.
Sirius sa uškrnul. Keby tak James vedel, že aj Lily má v izbe jeho fotku...
"Tak rozprávaj," vyrušil ho z myšlienok James a spokojne sa pritom rozvalil na svoju posteľ. "Kde si bol posledné tri dni?"
Siriusov naprázdno preglgol a v hlave mal zrazu prázdno. Na túto maličkosť akosi pozabudol. Vymyslieť si vhodnú výhovorku pre Jamesa - to mu vážne nenapadlo.

***

Lily sa prechádzala po prázdnom dome a snažila sa nejakým spôsobom rozptýliť. V televízii nič nešlo, vonku sa ísť nedalo, pretože stále lialo ako z krhly, na čítanie nemala náladu, vyzeralo to skrátka beznádejne. Akurát pozerala akúsi nudnú reláciu o varení, keď sa ozvalo hlasné zaklopanie. Lily svižne zoskočila z pohovky a vybrala sa k dverám.
"Ty?" nadvihla obočie a prekvapene hľadela na návštevníka.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 seleneblack seleneblack | E-mail | Web | 6. února 2012 v 16:01 | Reagovat

Joj, ako som sa smiala na tých návlečkách :D :D paráda....skvelo  sa skamarátili, to sa mi páčilo :) A z Lily spravil domáceho škriatka... :) Kto to k nej vošiel?? Jej sestra? či nie? Síce práve mi napadlo, že by to mohol byť Severus...neviem :)

2 Nienna Nienna | E-mail | Web | 6. února 2012 v 20:52 | Reagovat

[1]: Ďakujem, som rada, že sa páčilo ;-) Tak tak, chúďa Lily, keby to tak počula...  Alebo skôr potom chudák Sirius asi... :D Kto vošiel? Ja viem, ale zatiaľ nepoviem :-x  :-)

3 Evanska Evanska | Web | 7. února 2012 v 20:14 | Reagovat

Och, Nienna, na mňa si príliš aktívna. Nestíham komentovať :D Aj mňa napadlo, že je to Severus, ale odhadovať nejdem, lebo minule mi to dosť nevyšlo :D Tie konce (/nekonce) sa ti akosi zapáčili, čo? :D Ale s napätím musím súhlasiť, len by to chcela pokračovanie :-)
Lily a Sirius majú skvelé kamarátsvo :-) Tie ich doťahovačky - super sa to číta ;-) Myslím si, že Lily si nejako v hlave spojí dva a dva a pochopí aj zvyšok :) Skvelé ako vždy! :)
ps: James by potom mal ísť do Írska, tam je vraj červenovlások až-až :D

4 Mia Mia | 7. února 2012 v 20:17 | Reagovat

Je to super xD zasmiala som sa aj na tom, jak Jamesa nazvala, že je sob, alebo že sa z nej stal domáci škriatok, alebo ešte plno vecí :D super sa to číta, čo píšeš, Nienna... no kto tam vošiel? Rozmýšľala som nad Severusom, alebo Jamesom a napadol mi ešte Regulus, neviem prečo xDDDD No píš, píš som zvedavá :))

5 Nienna Nienna | E-mail | Web | 8. února 2012 v 10:18 | Reagovat

[3]: Ďakujem za koment ;-) Tie konce mi akosi sami od seba vychádzajú, nemôžem za to :-D A pokojne spomalím v pridávaní :D Inak, v Írsku je možno síce veľa červenovlások, ale Lily je predsa len jedna (to by na to asi James povedal):-)

[4]: Vďaka za pochvalu Mia, ani nevieš ako ma to teší ;-) Hm, zaujímavo si rozmýšľala ;-)  :-x

6 Miss Violet Miss Violet | Web | 8. února 2012 v 18:05 | Reagovat

coldplay sú super :) :)
uuu, som zvedavá, čo urobí Sirius.
hmm..... žeby prišiel k Lily na návštevu Severus? :-D
skvelá kapitola :-)

7 Nienna Nienna | E-mail | Web | 8. února 2012 v 19:53 | Reagovat

[6]: Ďakujem :-) Neprezradím :-D A Coldplay sú super, to aby som napísala nejaký songfic... :-)

8 Peťa Peťa | Web | 10. února 2012 v 20:49 | Reagovat

Idem hneď na ďalšiu :-D Inak ako čítam...spomína sa tu Coldplay? To by bolo super nejaký songfic na to ;-)

9 Baruzz Baruzz | Web | 23. února 2012 v 17:05 | Reagovat

Ou. dlouho jsem na to neměla čas, ale je to perfektní. ani jsem si neuvědomila, že to byli tři dny, vypadalo to na mnohem víc, kolik se toho tam seběho. opravdu jsi moc hezky vylíčila, jak se se Siriusem měla dobře :)

10 Shin Shin | E-mail | Web | 29. února 2012 v 17:27 | Reagovat

Tak som si konečne našla čas prečítať si aj túto poviedku a som totálne nadšená! Absolútne! Sirius je dokonalý, len ho nemeň :))

11 Nienna Nienna | E-mail | Web | 29. února 2012 v 19:38 | Reagovat

[10]: Veľmi pekne ďakujem ;-) Určite ho meniť nebudem, o to sa neboj, dobre sa mi píše práve takýto Sirius ;-) Som rada, že sa ti páči :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.