6. kapitola

5. dubna 2012 v 9:00 | Nienna |  Ľúbi ma - neľúbi ma...
Ahojte, po mesiaci pridávam pokračovanie aj k tejto poviedke :) Treba povedať, že táto kapitola trochu poruší "schému" tých predchádzajúcich, pretože sa v nej nedozvieme znenie Remusovho listu pre Olíviu, ani či a komu sa rozhodne jeho adresátka odpísať... Je to z jediného dôvodu - kapitola by bola príliš dlhá, tak som sa rozhodla nechať to až do ďalšej :)


Túto kapitolu venujem: Shin, Peti, Moni, Mii, Miss Violet, Selene Black a Mišine - moc vám ďakujem za vaše komenty k predchádzajúcej 5. kapitole, naozaj si vážim, že ste si našli čas a napísali mi svoj názor - ĎAKUJEM ♥ :)
Dúfam, že sa vám bude pokračovanie páčiť, aj keď je pridané po dlhšej dobe :)


Remus Lupin sa zasnene zadíval za sovou, miznúcou v diaľke, no kam doletela a komu doručila jeho list, už nevidel. Olívia Barnesová sa však v ten deň žiadnej pošty nedočkala. Namiesto Chrabromilskej veže malý čierny operenec zamieril k opačnej strane hradu a pristál priamo na parapete jedného z okien rokfortskej knižnice.
Madam Pinceová akurát kárala dvoch nevychovaných bystrohlavských druhákov, ktorí si z učebníc na elixíry spravili podložky pod kalamáre, keď si za sklom všimla sovu. Bola na prvý pohľad akási zvláštna, ba možno až smiešna - celá čierna, len nad ľavým okom jej svietil fliačik bieleho peria.
Zvedavo sa vybrala k oknu a chlapci zatiaľ využili príležitosť, aby sa mohli vypariť preč. O ďalšiu prednášku, na tému starostlivého zaobchádzania s knihami, naozaj nestáli.
Knihovníčka pootvorila okno a sovička vletela dovnútra a poslušne sa uvelebila na stole.
"To je pre mňa?" prekvapene sa opýtala madam Pinceová a vzala si do ruky bielu obálku, ktorú držala v zobáku. Naozaj netušila, o akú zásielku mohlo ísť. Odoberala síce veľa čarodejníckych periodík - čítanie bolo jej najväčšou vášňou - no všetky jej boli riadne doručené ráno do Veľkej siene a stihla si ich prečítať hneď pri raňajkách...
Opatrne otvorila obálku a rozprestrela pergamen. Keď ho dočítala, takmer zhíkla od prekvapenia. Od koho len mohol byť?
"Madam, kde by som mohla nájsť niečo o základoch transfigurácie?" ozval sa za ňou akýsi tenučký hlások. Keď sa otočila, uvidela dve prikrčené drobné dievčatá v bifľomorských uniformách.
"Prváčky?" premerala si ich pohľadom.
Jedno z dievčat prikývlo.
"Štvrtý regál, piata polica od vrchu," vysypala zo seba a svoju pozornosť obrátila späť na list.
Študentky pozreli jedna na druhú a pobrali sa hľadať svoje knihy.
Irma Pinceová sa porozhliadala okolo seba. V knižnici bolo okrem týchto dievčat už len pár siedmakov a tí ju istotne nebudú potrebovať. Potrebuje chvíľu osamote. Takmer po špičkách, tak aby si ju nikto nevšimol, prešla poza knihovnícky pult pri vchode, až ku vysokým úzkym dverám, za ktorými bola jej pracovňa. Tam za sebou zatvorila, klesla do pohodlného kresla pri okne a začala premýšľať.
Životný príbeh Irmy Pinceovej bol veľmi zaujímavý, ostatne rovnako ako aj jej zvyšných kolegov na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej.
Ešte počas stredoškolských čias, keď sa jej na bystrohlavskej uniforme skvel prefektský odznak, sa spoznala s istým Haroldom Louisom z Chrabromilu a keď spolu po niekoľkých mesiacoch nesmelých pohľadov a rečí začali chodiť, nikto nepochyboval o tom, že im láska vydrží naveky. Perfektne sa totiž dopĺňali a mali plno spoločných záľub. Najviac voľného času venovali knihám - bavilo ich prostredníctvom nich objavovať nové svety a miesta, kam vkročilo len veľmi málo čarodejníckych nôh a o bádaní a cestovaní sa dokázali rozprávať aj celé hodiny.
Problém prišiel až po absolvovaní Rokfortu. Mladý Harold túžil všetky miesta, o ktorých čítali v knihách vidieť na vlastné oči, čo sa naopak Irme veľmi nepozdávalo. Úplne jej totiž postačovalo vidieť fotografie a čítať cestopisy tých čarodejníkov, ktorí oné zaujímavé miesta už navštívili a o dobrodružstvá, zažité na vlastnej koži, priveľmi nestála. Nemohla sa predsa len tak zbaliť a zo dňa na deň odísť a opustiť tak všetko, čo si za osemnásť rokov, strávených na tomto svete vybudovala - svojich priateľov a rodinu, ľudí, na ktorých sa mohla za každých okolností spoľahnúť a ktorí všetci spolu tvorili miesto, ktoré nazývala domovom.
Harold sa spočiatku veľmi snažil - prehováral ju, deň čo deň ju lákal svojimi kvetnatými rečami - najprv o dobrodružstve a o sláve, neskôr vsadil všetko na ich spoločný život a jeho vyšperkovaný opis. Márne. Irma nebola taká povaha ako on. Všetko, čo v živote chcela, bolo pohodlie domova, kde by mohla v pokoji študovať nové knihy a on. No prvé menované nakoniec zvíťazilo.
Po zápornej odpovedi sa Harold v priebehu dvoch dní zbalil a s tichým pozdravom odišiel. Cestou ešte odhodil drobnú škatuľku, v ktorej sa skrýval dlho utajovaný zásnubný prsteň, prichystaný na tú správnu príležitosť (v Haroldových predstavách išlo zväčša o príležitosť situovanú do oblasti Rumunskej Transylvánie či Amazonského pralesa) a poslednou Irminou spomienkou na jej milovaného bol pohľad na jeho vzďaľujúci sa chrbát. Kontakt však nikdy neprerušili. Spočiatku písal dosť často, sovy prichádzali takmer každý týždeň, neskôr ich vystriedali všelijaké exotické vtáky s farebným perím, no zásielky z cudziny sa pre slečnu Irmu postupne stávali čoraz zriedkavejšími, až sa napokon obmedzili na vianočné a narodeninové blahoželania.

Madam Pinceová si povzdychla a zadívala sa na policu s knihami, umiestnenú priamo oproti jej kreslu, a oči jej upútala tá s najzničenejším obalom. Na prvý pohľad bolo vidieť, že je ak nie najstaršia, tak rozhodne aspoň najpoužívanejšia. Bola celá obchytaná a ošumelá, no v žiadnom prípade nie špinavá. Na vrchu sa skvel zlatým písmom, hoci už trochu odlúpaným, nadpis:

Potulky čarodejníckym svetom - tak, ako ho nepoznáte

Harold Louise

Prežite s odvážnym Haroldom jeho stretnutia s takými tvormi ako je Lochnesská príšera či Yeti a pozrite sa na svet jeho očami dobrodruha. Nebude vás to stáť nič - len chvíle strávené v spoločnosti dobrej knihy so sprievodným slovom tohto jedinečného muža, ktorého znalosti a statočnosť nemajú v čarodejníckom svete obdobu...

Pod textom bola umiestnená fotografia Harolda Louisa - vysokého statného muža s vetrom ošľahanou opálenou tvárou a uhľovočiernymi vlasmi, stojaceho tvárou v tvár obrovskej korytnačke s dlhými bielymi tesákmi. No nebol to ten Harold, ktorého si Irma pamätala. Z chlapca sa stal za tie roky muž, jediné čo sa nezmenilo, boli nadšené iskričky v jeho čokoládovo - hnedých očiach. Keď o ňom naposledy pred pár rokmi počúvala rozprávať svojich starých známych, bol vraj kdesi v Mexiku a naháňal tam chupacabru.
Odkedy odišiel, už k žiadnemu mužovi necítila to, čo k nemu. Utiahla sa do Rokfortu, kde sa postupom času uvoľnilo miesto knihovníčky, a stala sa paňou v síce malom, ale o to fascinujúcejšom kráľovstve kníh. No často premýšľala o svojej prvej a zároveň aj poslednej láske. Knihy totiž síce mohli byť skvelými spoločníkmi na osamelé večery či víkendy, no nedokázali objať či pohladiť...

Ale teraz... V ruke držala rozložený pergamen a zaujato doň civela. Od koho len mohol byť? Nepochybne od niekoho z Rokfortu, teda aspoň podľa toho, čo sa v ňom písalo... Lenže od koho?


***


"Mám to, mám to!" jačala nadšene Lily Evansová a mávala prekvapenej Alice popred tvárou rukou, zvierajúcou kus luxusne vyzerajúceho pergamenu.
"Čo máš?" nechápala Alice.
"Prišiel mi list od Munga, berú ma!" sypala zo seba Lily a stále pritom poskakovala po izbe.
"To je skvelé!" zaradovala sa úprimne Alice a postavila sa z postele, aby mohla svoju priateľku objať.
"Čo píšu?"
Lily rozprestrela pergamen, odkašľala si a vážnym hlasom začala čítať.

Vážená slečna Evansová,

teší nás váš záujem o prácu liečiteľky v našom zariadení, najmä keď podľa všetkého máme dočinenia s naozaj talentovanou mladou čarodejnicou, ktorá na túto profesiu bez problémov spĺňa všetky predpoklady. Vaše odporúčania od profesorky M. McGonagallovej a profesora H. Slughorna z Rokfortskej strednej školy čarodejníckej boli natoľko lichotivé a pozitívne, že sme sa rozhodli skontaktovať sa s vami už teraz, v priebehu vášho posledného roka na strednej škole a tak zabezpečiť, aby si vás nezískal iný britský či zahraničný čarodejnícky liečebný ústav.
S radosťou vám teda oznamujeme, že ako náhle absolvujete stredoškolské štúdium, prijímame vás na Kurz pre mladých nádejných liečiteľov, konajúci sa od septembra 1978 v Londýne, ktorý je spojený so stážou na polovičný úväzok v Nemocnici sv. Munga na čarovné choroby a zranenia.
Bude pre nás skutočne cťou a potešením, ak našu ponuku prijmete.

S pozdravom

Arnold Hockerbey

(vedúci personálneho oddelenia)

"To je naozaj úžasné," pišťala už aj Alice a napodobnila Lily aj v radostnom poskakovaní po spálni.


***

James sa vytratil z izby so slovami, že si ide do kuchyne nájsť niečo pod zub, hoci Sirius dobre vedel, že predtým študoval záškodnícku mapu a videl bodku s menom Lily Evansovej kráčať smerom do soviarne, a tak zostal Sirius v izbe sám. Hlavou sa mu preháňali spomienky na všetko, čo sa v ten deň udialo a nech sa na to pozeral z ktorejkoľvek strany, niečo mu v tom všetkom nehralo. Ľudia okolo neho sa správali ako vymenení.
Znudene sa porozhliadal okolo seba a pohľad sa mu zastavil na Jamesovom písacom stole. Zásuvka nebola dobre zatvorená a trčal z nej kus pokrkvaného pergamenu. Sám poriadne nevedel vysvetliť prečo, no okamžite sa postavil a išiel ho preskúmať. Najprv sa zdalo, že je poriadne zaseknutý a nepodarí sa mu prezrieť si ho, no napokon sa predsa len podarilo.
Očami rýchlo prebehal po rozmazaných písmenách a prekvapene zažmurkal. Tak preto bol Paroháč taký divný?
Nemohol uveriť tomu, že práve drží v rukách pokus o ľúbostný list, adresovaný takmer stopercentne Lily Evansovej. Tento nebol dokončený, ale bolo možné, že by jej poslal inú, kompletnú verziu niečoho podobného?
Sirius nelenil a vybehol z izby priamo do spoločenskej miestnosti. V rohu zbadal chichotajúceho sa Remusa s Olíviou Barnesovou, čo by za iných okolností určite neobišiel bez nejakej tej podpichovačnej poznámky, no tento krát na to nebol čas. Hľadal niekoho iného.
"Ah, Alice!" zavolal na ňu hlasno, až sa pár študentov pri kozube vyľakane strhlo.
Rovnako urobila aj Alice a rýchlo odvrátila pohľad od Franka Longbottoma, sediaceho pri okne spolu s ďalšími doma mladíkmi, ktorého dovtedy zasnene pozorovala zo svojho miesta pri východe.
"Black?" nadvihla obočie, keď prišiel až ku nej.
"Počuj, Alice, viem že je to divné, ale potrebujem sa ťa na niečo opýtať. Nezavítala náhodou v poslednom čase k Evansovej sova s nejakou veľkou novinou?"
Alice si ho šokovane prezrela. Odkiaľ to len mohol vedieť? Veď sova jej ten list priniesla len pred chvíľou.
"Áno, prišiel jej list. Prečo sa pýtaš?"
"A čítala ho?" opýtal sa dychtivo.
Alice pokrčila plecami. "Samozrejme, že ho čítala." Nechápala, prečo sa jej pýta také hlúposti.
"A? Ako reagovala? Bola veľmi nahnevaná?" vyzvedal netrpezlivo.
"Nahnevaná?" zopakovala neveriacky Alice. "Prečo by mala byť nahnevaná? Bola šťastná. Vlastne, veľmi šťastná. A mňa to tiež potešilo, už som niekedy nemala síl počúvať to jej neustále ponosovanie," povedala popravde. Skutočne, odkedy Lily poslala do Munga svoju žiadosť, neprešiel deň, kedy by si sa nebola nahlas posťažovala o tom, ako si tam dávajú načas s odpoveďou, v akej je teraz neistote a podobne. "Ale samozrejme, veľmi som jej to priala," dodala láskavým hlasom.
Sirius sa uškrnul.
"A povedala to už Jamesovi?"
"Jamesovi?" zopakovala znovu Alice. "Prečo by mu to mala hovoriť?"
Sirius nadvihol obočie. "Akože prečo?" zasmial sa. "Určite by ho zaujímalo, aká šťastná je kvôli tomu."
"Myslíš?"
"Bezpochyby!" takmer zakričal Sirius a nechápavo si ju premeral. "Tak teda, ďakujem ti za informácie," usmial sa na ňu a pobral sa na odchod.
"Black?" zavolala za ním ešte Alice. "Si v pohode?"
Sirius na ňu vrhol pochybovačný pohľad. To sa pýta ona mňa? Po tom, ako divne sa správala?
"Jasné," usmial sa silene a odkráčal preč.




 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Shin Shin | E-mail | Web | 5. dubna 2012 v 9:59 | Reagovat

Pre boha! Lily ako liečiteľka! Váu nemám slov.... a najlepší bol Sirius na konci xDD švihaj s ďalšou kapčou, strašne sa teším čo bude ďalej!

P.S. ďakujem za venovanie :))

2 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 5. dubna 2012 v 11:53 | Reagovat

Ten Sirius nemá chybu..ako vždy :-D  :-D  toto zrejme píšem vždy, ale vždy sa mi páči, keď ho tam hodíš :-D
Skvelá poviedka, skvelá kapitola, skvelý nápad :-) ja som vedela, že si génius :-P

3 Mia Mia | 5. dubna 2012 v 11:54 | Reagovat

Aj ja veľmi pekne Ďakujem za venovanie :-) Bolo to úžasné a osobne neviem ako by som  JA zareagovala na Pinceovej mieste :-D Teraz si ma strašne potešil alebo si tam pridala moje obľúbené zviera chupacabru
:-D  :-D  No čo povedať, tá sova je proste postrach :-D  Zo Siriusa som sa strašne smiala :-D  Teším sa na ďalšiu kapitolku, a hlavne aj na znenie toho listu :-)

P.S Lily prijali ku Mugovííí!! :D :-D

4 Nienna Nienna | E-mail | Web | 5. dubna 2012 v 18:47 | Reagovat

[1]: :-D Ďalšia kapitola bude čoskoro, už mám značnú časť hotovú, vzhľadom k tomu, že som sa pri tejto trošku rozpísala :-D A nie je za čo, ja opäť ďakujem za koment :-)

[2]: A ja si zase vždy rada prečítam, že sa vám tam páčil :-D zase ten génius? :-D  :D

[3]: Mia, rado sa stalo, ďakujem ti veľmi pekne opäť za komentár ;-) Tak ty máš rada chupacabru? O_O A aj veríš, že naozaj existuje? (len tak pre zaujímavosť sa pýtam :-))

5 Mia Mia | 5. dubna 2012 v 18:54 | Reagovat

[4]: Ak ti mám úprimne povedať a nechcem aby si ostatné o mne mysleli, že som padnutá :-D  :-D  :-D  :-D  So spolužiačkami na nich ako.. veríme ale aj neveríme...ostatným tvrdíme, že veríme a že žijú, ale to sa nedá s istotou určiť... takže to je také medzi... veď kto by potom  vyciciaval tie úbohé kozy, kone a iný dobytok ? Asi nejaký divný maniak :D :-)

6 Nienna Nienna | E-mail | Web | 5. dubna 2012 v 19:03 | Reagovat

[5]: Prečo by si kto myslel, že si padnutá, veď ich existencia nebola vyvrátená, takže... :-) Ja verím na Lochnessku! 8-)

7 Peťa Peťa | Web | 5. dubna 2012 v 19:54 | Reagovat

Ani som si neuvedomila,že je to už mesiac odvtedy,ako tu bolo pokračovanie :-) Veľmi sa mi páči,ako si vykreslila život madam Pinceovej ;-) Mňa by to asi nenapadlo.

8 Nienna Nienna | E-mail | Web | 5. dubna 2012 v 21:09 | Reagovat

[7]: No ja som si to tiež uvedomila len keď  som si čítala poslednú kapitolu (áno, musela som si ju prečítať, aby som sa rozpomenula, čo bolo naposledy :-D). Ďakujem, celkom ma bavilo vymýšľať pre ňu životný príbeh :-)

9 Mišina Mišina | 10. dubna 2012 v 7:18 | Reagovat

Ďakujem za venovanie :-) Kapitola bola skvelá a Sirius a Alice boli na konci superný :-) A to s tou pani Pinceovou bolo pekne napísané bolo to celé veľmi pekné :-)

10 Nienna Nienna | E-mail | Web | 10. dubna 2012 v 17:25 | Reagovat

[9]: Nie je zač, a ďakujem veľmi pekne za pochvalu ;-)

11 Moni Moni | Web | 12. dubna 2012 v 16:01 | Reagovat

To bylo skvělé. Ty to tak zakrucuješ, tak je v tom chudáky motáš a tak moc se ti to všechno vede! Musím si přečíst další kapitolu! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.