Čakanie na život - 4. kapitola

29. dubna 2012 v 20:48 | Nienna |  Čakanie na život
Ahojte, dúfam, že ste prežili príjemný víkend a tešíte sa z krásneho počasia, rovnako ako ja :) Prajem vám pekné čítanie a samozrejme budem rada, ak zanecháte komentár ♥ :)




Sandra za sebou zatvorila dvere a porozhliadala sa po svojej izbe. Bezmyšlienkovite podišla k veľkému oblúkovému oknu oproti posteli a trochu poodhrnula záclonku. Veľký rodinný dom na opačnej strane ulice mala teraz ako na dlani. Zadívala sa na jedno z okien na prvom poschodí a zdržala dych. Vtom sa za jeho závesom niečo pohlo a Sandra okamžite odskočila od okna. Vzápätí sa jej tvár trochu uvoľnila a na perách sa jej rozhostil pobavený úškrn. Prečo sa len správala tak hlúpo?
Pohodlne sa rozvalila na posteli a opäť sa pustila do čítania.


Keď som sa vrátila do našej spálne vo veži, Helen a Polly už boli hore. Pristihla som ich práve vo chvíli, keď si Helen robila v kúpeľni pred zrkadlom precíznu očnú linku a Polly sa pokúšala skrotiť svoje strapaté vlasy do drdolu na temene hlavy.
"Kde si bola?" zaujímala sa zvedavým hlasom Helen a ani sa pritom neunúvala odvrátiť oči od zrkadla.
"V klubovni," zaklamala som rýchlo a v kútiku duše som dúfala, že ma neodhalia. Helen nadvihla obočie a Polly pre zmenu nereagovala nijak. Mala čo robiť s neposedným prameňom, ktorý jej stále vyliezal z účesu.
"Ideme na raňajky?" snažila som sa čo najrýchlejšie prehodiť náš rozhovor na inú tému.
"Hneď," odvetila Polly a víťazoslávne sa usmiala na svoj obraz v zrkadle. Dobrá nálada jej však vydržala len pokým si vlasy opäť nenašli cestu do tváre.
"Do čerta, baby, ako to robíte?" zamračila sa na nás dve s Helen. Tá prekrútila očami a jedným mávnutím prútika poputovali Polline vlasy bezpečne na svoje miesto.
"Vďaka," zašomrala Polly a z jej výrazu bolo vidieť, že ju v duchu škrie, že toto zaklínadlo nenapadlo jej. Už vtedy som mala pocit, že sa neustále trápi nad tým, ako sa nám dvom vyrovnať.
"Tak teda poďme, už mi škŕka v žalúdku," zavelila Helen a poslušne sme ju nasledovali až do Veľkej siene.
Cestou sme našťastie nestretli nikoho známeho, no všimla som si, že ma Helen podozrievavo sleduje. Zrejme som očami po chodbách brúsila až príliš nápadne. Keď sme zasadli za bystrohlavský stôl, pustili sme sa do jedla. Až vtedy som si uvedomila, aká som bola hladná. Od včerajšieho obeda som nemala nič v ústach a dovtedy ma to vôbec netrápilo. Nechápala som, čo sa so mnou deje.
Z myšlienok ma prebral až Pollin chichot. "Tak čo uvedieš na svoju obranu, Marion?"
"Hm?" reagovala som zmätene. Netušila som, o čom je reč.
V tom momente sa k Polly pridala aj Helen.
"No tak pozri sa," zmohla sa pomedzi chichot Polly.
"Kam?" rozhodila som rukami. Už ma začínali štvať.
Helen sa pokúsila udržať si ako-tak vážnu tvár, naklonila sa cez Polly bližšie ku mne a s úškrnom na tvári mi zašepkala: "Black z teba nevie spustiť oči."
Okamžite som sklopila pohľad do stola a snažila som sa ignorovať pobavený chichot, ktorý len teraz naplno prepukol.
Po chvíľke som nesmelo zodvihla oči a uprela ich na chrabromilský stôl. No Siriusa Blacka som hľadala márne. Žeby medzitým odišiel?
"Kam sa to pozeráš, Marion?" nechápala Polly.
"Akože kam? Na Blacka," odvrkla som podráždene.
"Pomýlila si si stôl, drahá," zasmiala sa Helen.
Až vtedy som pochopila.
Nemusela som dlho pátrať, aby som si všimla chlapca, sediaceho pri slizolinskom stole. Keď sa naše oči stretli, na chvíľu odvrátil zrak, no vzápätí mi pohľad opätoval. Na tvári sa mu objavil jemný úsmev. Vtom si k nemu prisadol vysoký tmavovlasý Slizolinčan s krivým nosom, na ktorého meno som si v tej chvíli nevedela spomenúť a on sa už venoval jemu.
Helen ma štuchla do pleca.
"Takže Black, hm?"
"Prosím ťa, Helen, neviem o čom hovoríš," prevrátila som očami.
Moju poznámku však odignorovala.
"Uznávam, Black je dobrá partia, toho by schválil bezpochyby aj tvoj otecko. Doteraz som vždy preferovala jeho staršieho bračeka, hoci ako sa tak pozerám," sústredene sa zahľadela na slizolinský stôl, "ani tento nie je na zahodenie. Vlastne, sú si celkom podobní. Obaja majú v sebe akési čaro." Polly sa zachichotala.
Takže tí dvaja boli naozaj bratia. Znovu som sa pozrela na miesto, kde sedel Regulus Black. Zanietene debatoval s krivonosom. "Kto to je s ním?" Tejto otázke som odolať nedokázala.
"Severus Snape," odvetila Helen a z tónu jej hlasu som zacítila akýsi odpor.
"Mala by si sa na neho spýtať svojej novej kamarátky," zasmiala sa Polly.
"Akej kamarátky?" Opäť som bola mimo.
"Včera sme ťa videli rozprávať sa s Lily Evansovou," vysvetlila Helen.
Od prekvapenia som nadvihla obočie.
"Nie je to moja kamarátka," odvetila som automaticky. Netušila som, prečo sa tej predstave tak bránim. "A vôbec, čo má Lily Evansová s ním?" takmer som ukázala prstom na Snapa.
Nemala som ani poňatia, čo by tých dvoch mohlo spájať. Predstavila som si Lily Evansovú - s bezchybnou alabastrovou pleťou a jasnými zelenými očami, spoločenskú a výrečnú a jeho - s mastnými neupravenými vlasmi, padajúcimi do nie príliš príťažlivej tváre, tichého samotára zo Slizolinu. Oheň a voda. Čierna a biela... Alebo skôr zelená a červená. Viac prirovnaní mi už nenapadlo, pretože sa do debaty zapojila opäť Polly.
"Marion, ty si vážne úplne mimo. Nepamätáš sa? Priatelili sa. Stále sme ich stretávali spolu."
Prekvapene som sa pozrela na Helen, no tá len súhlasne prikývla.
"Zdá sa však, že Severusko už neobľubuje spoločnosť humusáčiek," zaškerila sa.
"Helen!" zvýšila som hlas. "Nehovor tak!"
"Neviem, čo ti na tom tak vadí. Toto slovo patrí určite u vás doma do bežného konverzačného slovníka," vyplazila na mňa jazyk.
Mala pravdu, patrilo.
"No a? U vás tiež tomu nie je inak," oplatila som jej štipľavú poznámku.
"No ja sa na rozdiel od teba jeho používaniu tak urputne nebránim!"
"To vidím," skonštatovala som sucho, na čo Helen čosi pošepky zahundrala. Polly nás len ticho sledovala a počúvala.
V tej chvíli som sa rozhodla, že im o ničom nepoviem - ani o incidente s Adamom, ktorý sa odohral poobede pri jazere, ani o tom, ako mi pomohli Chrabromilčania, či o mojej včerajšej zrážke s Regulusom Blackom alebo o tej dnešnej, pre zmenu so Siriusom Blackom a ani o jeho pozvaní na rande. Bola som naozaj nahnevaná.
"Pôjdeme dnes zase k jazeru?" opatrne preťala ticho Polly.
"Ak mi Marion odpustí môj podrezaný jazyk," zasmiala sa Helen takým nákazlivým smiechom, že sa nedalo odolať. Na našom priateľstve bolo zaujímavé, že nech sme sa akokoľvek vážne pohádali, vždy sme sa dokázali rýchlo zmieriť. Jednoducho sme nevydržali dlho jedna bez druhej.
"Ak Helen prestane s tými jej rečami," pridala som sa k smiechu aj ja a Helen sa na mňa vďačne pozrela.
"Super," vydýchla si Polly.
"Tak teda poďme," vyhlásila som s o čosi lepšou náladou.
"Fajn, len sa ešte musíme zastaviť vo veži," povedala Helen.
Prevrátila som očami.
"No čo je, zabudla som si prútik," pokrčila plecami.
"Na čo ti bude pri jazere prútik?" zaujímala sa Polly.
"Na čo mi bude prútik? A to sa pýtaš v dnešných časoch? Preber sa trochu, Poll," schladila ju Helen a Polly v tom okamihu ako na povel zmĺkla.
Keď sme sa postavili, dovolila som si ešte posledný pohľad ku slizolinskému stolu. Regulus už bol sám a pozeral sa priamo na mňa. Cítila som, ako mi červenejú líca a keď mi zamával, mala som pocit, že sa prepadnem pod zem. Donútila som sa k úsmevu a vtom prišiel štuchanec od Helen.
Hlavou mi naznačila, nech sa pozriem smerom k dverám. O ich zárubňu stál opretý Sirius Black, pramene vlasov mu elegantne padali do tváre a pozoroval nás. Keď som sa na neho pozrela, práve sa mračil na Regulusa.
"Ale, ale..." zašepkala uštipačne Helen.
Hlavu som sklonila k zemi a bez slova som prešla okolo neho na chodbu.
"Dochádza ti para, Tichošľap?" začula som ešte hlas Jamesa Pottera a jeho smiech, kým sme stihli zájsť za roh.
Až do veže sme kráčali viac-menej mlčky, no keď sme zavreli dvere na našej spálni, ticho sa prelomilo.
"Okamžite hovor," spustila nedočkavo Helen. "Čo to malo znamenať?"
"Neviem o čom hovoríš," snažila som sa zachovať si vážnu tvár.
"Tak si to zrekapitulujme," zasmiala sa. "Najprv si myslíš, že ťa pri raňajkách sleduje Sirius Black, ale keď zistíš, že ide o jeho mladšieho brata, tváriš sa sklamane. Potom sleduješ Regulusa ty, ale to sa zase nepáči Siriusovi. Naozaj nám nechceš nič povedať?" nadvihla obočie.
"Vôbec nie. Nemám totiž čo," odvrkla som podráždene a v duchu som nadávala na Helenine dokonalé pozorovacie schopnosti. "Musím ísť ešte do kúpeľne," povedala som rýchlo a spomedzi dverí som stihla zakričať, že sa stretneme dole, pri jazere.
Pozorne som načúvala, čo sa deje v izbe, a keď ustali všetky zvuky a začula som buchnutie dverí, vošla som naspäť do spálne. V tej chvíli sa mi naozaj nechcelo ísť za dievčatami. Vôbec som nebola pripravená na výsluch, ktorý ma akiste čakal na tému "Blackovci". Prebehla som spoločenskou miestnosťou, aby som náhodou znovu nestretla Adama a na chodbe som sa rozhodla, že sa trochu prejdem. Bezcieľne som blúdila schodiskami,, keď sa zrazu za mnou ozval povedomý hlas.
"Takže ty sa poznáš s mojím bratom?"
Prekvapene som sa otočila. Black stál opretý o okenný rám a zaujato na mňa hľadel...



Sandru z čítania vyrušilo klopanie na dvere.
"Môžeš mi ísť pomôcť s obedom?"
Vo dverách sa objavila mamina tvár a Sandra neochotne zaklapla denník a rýchlo ho strčila pod vankúš. S povzdychom nasledovala mamu dole schodmi, do kuchyne. Čítanie bude musieť chvíľu počkať...




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Peťa Peťa | Web | 29. dubna 2012 v 21:11 | Reagovat

Vyvíja sa to zaujímavo :-) ;-) Ja by som brala,kebyže je to aj v skutočnosti,takto čítať niekoho starý zabudnutý denník :-D  Som rada,že pribudla ďalšia kapča :-)

2 Mia Mia | 29. dubna 2012 v 21:15 | Reagovat

ó, ani si nevieš predstaviť aká som rada, že som to tu našla. Na Ďalšiu kapitolku som sa veľmi tešila a ty si ju pridala teraz ... Je to super, myslím, že Sirius začína na svojho malého bračeka žiarliť. No a súhlasím s Marion ... ako sa mohol niekto taký ako Lily baviť s niekým ako je Severus... ale veď možno jej bol blízky no čo :-)
:-D Teším sa na okamih, keď vysvetlíš, prečo Sandra nechcela ísť k susedom a proste... teším sa na ďalšiu :-)

3 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 29. dubna 2012 v 21:26 | Reagovat

Takže obaja Blackovci? :D No, aby som pravdu povedala, neviem, ktorého mám radšej :-D Sú si takí podobní a pritom rozdielni :-)
Naozaj to bude ešte veľmi zaujímavé (čo iné čakať u teba  :-) )

4 Mišina Mišina | 30. dubna 2012 v 8:08 | Reagovat

Óóo takže obaja Blackovci čoo? Nuž začína to byť zamotané :-) Bolo to veľmi dobré keď som uvidela novú kapitolu tak som od radasti začala skákať až sa ma pýtali že či som blbá a či som v pohode :-) stále čakám na zveti o susedoch z pekného počasia sa ja osobne neteším no čo už a ako napísala SeleneBlack toto bude ešte veľmi zaujíavé :-)

5 Nienna Nienna | E-mail | Web | 30. dubna 2012 v 13:43 | Reagovat

[1]: Ďakujem za koment, Peti. Ja by som to tiež brala :D  :-)

[2]: Ó, ďakujem Mia, som rada, že som ťa potešila, už mi táto poviedka celkom chýbala :-) Hm, asi žiarli, no... veď ešte uvidíme :-) A čo sa týka susedov, ten okamih príde, ale ešte si budeme musieť počkať ;-)

[3]: Veru tak, obaja bráškovia :-D Tak ja viem presne, ktorého mám radšej :D  ;-)Dúfam, že to bude zaujímavé, moc ďakujem za koment, Angie ;-)

[4]: Tak tak, ešte sa to trochu zamotá ;-) Wau, tak to ma teší, že si sa tak potešila novej kapitole, ďalšia bude onedlho, nie až o mesiac ako bola táto ;-) Susedia budú, len treba počkať... :-) Takže máš radšej zimu ako leto? :-)

6 Mišina Mišina | 30. dubna 2012 v 18:08 | Reagovat

[5]:Dážď :-)

7 Moni Moni | Web | 30. dubna 2012 v 21:26 | Reagovat

Bože! To je tak úžasná povídka! Já už se nemůžu dočkat další kapitoly! Aaaaa Nienna nás prostě chce pořádně napnout a poškádlit, Nienno, potřebujeme všichni další kapitolu a to co nejrychleji. A ještě mě zajímá co se stane ve skutečnosti s tím klukem... Heh, musím se nechat překvapit, ale já to nevydržím! Prosím! Jak nejrychleji to půjde. Hezky prosím... :D  :D  :D  :D

8 Eňa Eňa | E-mail | Web | 1. května 2012 v 14:15 | Reagovat

Haha... mne sa pri tom trojuholníku zjavila jedna scénka z TVD :-D Keď išla Elena na bál a Stefan s Damonom ju silou-mocou chceli doprevádzať (údajne pre bezpečnosť). A dopadlo to tak, že Elena bola v strede, za pravú pažu ju držal Stefan a za ľavú Damon. :D Táto scénka mi hneď prišla. Marion, Sirius a Regulus... Skvelé!!! Už sa nemôžem dočkať pokračovania! Teraz nebudem môcť ráno jesť, budem na to myslieť. Ani na obed nebudem môcť jesť, pretože budem mať v hlave tento krásny príbeh. A ako to dopadne? Večer nebudem môcť zaspať, pretože budem hladná! :-D

9 Nienna Nienna | E-mail | Web | 1. května 2012 v 21:49 | Reagovat

[6]: Zaujímavé :-) Aj ja mám rada dážď, ale len v špecifických prípadoch, vo všeobecnosti preferujem slnečné počasie ;-)

[7]: Veľká vďaka Moni za taký pozitívny koment, radosť čítať ho ;-) Pokračovanie bude... o chvíľu, sľubujem ;-)

[8]: Presne viem, o ktorej scéne hovoríš :-D A či tu bude až taký trojuholník ako v TVD, no... nechajme sa prekvapiť ;-) Som rada, že sa ti kapitola páčila, ale nepreháňaj zase, spať aj jesť treba :D  :-) Moc ďakujem za koment ;-)

10 Eňa Eňa | E-mail | Web | 2. května 2012 v 22:56 | Reagovat

[9]:Mala by si dať varovanie: SILNE NÁVYKOVÉ!

11 Mišina Mišina | 3. května 2012 v 14:21 | Reagovat

[10]: Plne súhlasím aby nový čitateľ vedel že sa púšta do niečoho EXTRA návykového :-)

12 Janka Janka | 5. září 2012 v 14:55 | Reagovat

V Sandre soms anašla :-D je to proste môj človek a kebyže nájdem niekoho starý denník neodolám a začnem ho čítať pretože som jednak veľmi zvedavá a jednak veľký knohomoľ :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.