Reklamácie neprijímame

1. dubna 2012 v 11:50 | Nienna |  Jednorázovky
Písanie tejto jednorázovky ma veľmi bavilo, takže dúfam, že vás bude rovnako baviť aj jej čítanie :) Za každý jeden komentár budem ako vždy vďačná :) Prajem vám pekný 1. apríl, počasie sa vyfarbilo dokonale, dúfam, že zvyšok mesiaca už bude menej "aprílovo" naladený :D





Bolo to zhruba v polovici novembra, keď sa učitelia na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej hromadne zhodli na tom, že pre piatakov a siedmakov nastal ten správny čas na zopakovanie učiva z predchádzajúcich ročníkov. Táto taktika ich mala čo najlepšie pripraviť na skúšky, ktoré na obe menované skupiny čakali v letnom polroku a mali preveriť nielen ich vedomosti, ale aj zručnosť ich profesorov. Veď najveľavravnejšou pozitívnou vizitkou pedagóga je predsa dobre pripravený študent.
Ako prvý s týmto nápadom na hodine vyrukoval pán Moppet - vtedajší učiteľ jedného z najpopulárnejších predmetov na Rokforte vôbec, a síce obrany proti čiernej mágii.
Keď vyhlásil, že začnú s Patronusom, na tvárach všetkých štyroch záškodníkov sa objavili pobavené úškľabky.
"Zase nás idú otravovať s hlúposťami," zašepkal Jamesovi Potterovi do ucha Sirius Black.
"Niektorým ešte Patronus poriadne nejde a často sa objavuje na skúškach," snažil sa potichu oponovať Remus Lupin, no nemal veľký úspech.
"Tak, rozostúpte sa do priestoru," nakázal profesor a skupinka chrabromilských a bystrohlavských siedmakov, ho okamžite poslúchla.
"Pamätajte, nechajte vašu najšťastnejšiu spomienku, aby vás zaplavila, nechajte sa ňou unášať," rozliehal sa učebňou horlivý učiteľov hlas.
Sirius ešte počas vysvetľovania pokynov mávol prútikom, zašomral správne zaklínadlo a hneď o sekundu na to, sa okolo neho preháňal jeho Patronus - obrovský pes.
Dievča z Bystrohlavu, stojace opodiaľ, sa potichu zachichotalo.
"Pán Black, nepamätám si, že by som vám už dal pokyn na čarovanie," napomínal ho profesor príkro. "Strhávam Chrabromilu...."
"Ehm, pán profesor," skočil mu nečakane do reči prenikavý dievčenský hlas a celá trieda prekvapene upriamila svoju pozornosť na zelenookú červenovlásku v chrabromilskej uniforme.
"Áno, slečna Evansová?" šokovane nadvihol pán Moppet obočie.
"Viete, ehm, podľa školského poriadku neexistuje v tomto prípade dôvod na strhnutie bodov," povedala takmer pošepky.
"Akože neexistuje dôvod? Študent neuposlúchol môj pokyn, to je snáď dostatočný dôvod, nie?"
"V skutočnosti ste, ehm, žiadny pokyn nedali, pane. A keďže už išlo o opakovanie a zároveň nešlo o žiadne nebezpečné kúzlo, tak..."
"V poriadku, v poriadku," ohradil sa nahnevane profesor a ešte raz si premeral Lily od hlavy až po päty, pričom sa mu pohľad na dlhú chvíľu zastavil na jej zlatom odznaku hlavnej prefektky, pripnutom na habite.
"Tak čo sa všetci tak pozeráte, poďme, do práce!" snažil sa rýchlo nadobudnúť späť stratenú prevahu a začal prechádzať okolo rozostúpených študentov a horúčkovito im naprávať ruky, s vo vzduchu napriahnutými prútikmi.
"Expecto patronum," ozývalo sa o malú chvíľu triedou a miestnosť zaplavovali Patronusy najrôznejšieho druhu.
"Evansová, keby tu nebol Paroháč, pozvem ťa za odmenu na rande," naklonil sa k Lily Sirius a štekavo sa rozosmial.
Lily prevrátila očami. "Nezastala som sa ťa kvôli tvojej osobe, išlo tam o princíp..."
"Bola si skvelá Lily," skočil jej do reči James. "Je mi ľúto, že to nenapadlo aj mne," zašepkal a smutne pozrel na rovnaký odznak ako mala Lily, ktorý sa mu taktiež skvel na hrudi.
"V pohode," zašomrala Lily a keď si všimla jeho vrúcny úsmev, okamžite sa im obrátila chrbtom.
Potriasla hlavou, vyprázdnila si myseľ, našla vhodnú spomienku, ruku s prútikom zodvihla a zašepkala: "Expecto patronum."
Z prútika vyšla očakávaná striebristá hmota, no zvyšok bol úplne šokujúci.
Alice, stojaca priamo vedľa Lily zostala pri pohľade na Lilinho Patronusa stáť s ústami otvorenými dokorán, a jej vlastný Patronus v podobe veselo poskakujúcej drobnej veveričky, sa okamžite rozplynul vo vzduchu.
Lily nemo zízala pred seba, a ani jedna z nich sa nezmohla na jediné slovo. Že sa niečo deje, si za krátko všimol aj Remus Lupin.
"Lily, si v poriadku?" Keď neodpovedala, potiahol ju za rukáv habitu.
Vtom sa však zahľadel priamo pred ňu, a v okamihu napodobnil svoje chrabromilské spolužiačky. Omámene pozoroval Lilinho Patronusa.
"Pre Merlinove spodky, to ma podržte!" ozval sa im za chrbtom pobavený hlas Siriusa Blacka.
"Čo sa deje?" pripojil sa aj James, no keďže nič nevidel, musel ich trochu obísť.
"Ale toto..." na viac sa pri pohľade na striebristé zviera, vznášajúce sa vo vzduchu, nezmohol.
"Mládež, čo to tu robíte?" vyrušil ich všetkých piatich profesor Moppet. Zdalo sa však, že mu nevenujú absolútne žiadnu pozornosť.
"Haló! Pán Potter!" začal mávať Jamesovi rukou popred tvár, no nedočkal sa žiadnej reakcie.
Ako prvá sa prekvapivo spamätala Lily. "Prepáčte, pane, my len..." začala vetu, ktorú sa jej nepodarilo dokončiť a bleskurýchle švihla prútikom vo vzduchu, čo spôsobilo, že jej Patronus okamžite zmizol.
"To vidím," ironicky poznamenal profesor. "No tak, každý po jednom, vyčarujte Patronusa. Pekne predo mnou," usmial sa samoľúbo. Ozvalo sa skupinové zašomranie, no všetci sa pokorne obrátili k učiteľovi. Až na Jamesa. Ten ešte stále zasnívane hľadel na miesto, kde len pred chvíľou bolo vidieť Lilinho Patronusa.
"Paroháč," zašomral pomedzi zuby Sirius a rukou ho potiahol za habit. "Otoč sa."
James sa neochotne postavil na svoje miesto.
Ako prvý prútikom mávol Sirius, jeho psí Patronus sa rozbehol po triede a bláznivo narážal do všetkých študentov. Profesor otrávene pokýval hlavou.
"Dobre, pán Black. Ďalší," zavelil a Alice napriahla prútik. Jej veverička svižne poskakovala vo vzduchu, až za ňou povieval jej veľký huňatý chvost. Potom nasledoval Remus a napokon prišiel rad na Jamesa.
"Expecto patronum," zašepkal a z konca jeho prútika vyšla striebristá hmla, ktorá sa postupne sformovala do tvaru veľkého jeleňa s majestátnym parožím.
Všetci sa ako na povel pozreli na Lily, ktorá hlasno vydýchla a ostodušu začala krútiť hlavou.
"Čo je to dnes s vami," šomral profesor a zvedavo si ich premeriaval. "Slečna Evansová, ste na rade."
Lily na neho doslova vypleštila oči. "Nie... teda... môjho Patronusa ste už predsa videli. Dokonale to kúzlo ovládam," hovorila zmätene, no jej hlas znel skôr prosebne, než drzo.
Pán Moppet nadvihol obočie. Nestalo sa, že by mu premiantka ročníka oponovala. A k tomu ešte dvakrát za jednu vyučovaciu hodinu.
"Myslím, že vám aj tak neuškodí, keď si kúzlo precvičíte, slečna," zahlásil rázne, a tak Lily nemala na výber.
"Expecto patronum," zašepkala takmer nečujne a hoci nájsť dokonale šťastnú myšlienku sa jej v tej chvíli javilo ako nemožné, kúzlo sa jej napokon predsa len podarilo.
K Jamesovmu jeleňovi sa pripojila o čosi menšia štíhla laň.
Profesor šokovane otvoril ústa a skákal pohľadom z nešťastne vyzerajúcej Lily na usmiateho Jamesa a zase naspäť. V pozadí sa ozýval pobavený Siriusov chichot a zvyšok triedy sa začal zvedavo pozerať na scénu v rohu miestnosti.
Lily hľadela zaryto do podlahy, no keď sa začal jej Patronus mimovoľne hýbať, rýchlo zodvihla hlavu. Laň a jeleň si kráčali vzduchom akoby naproti, James ich tiež začudovane pozoroval, boli čoraz bližšie seba. Už - už sa zdalo, že sa navzájom dotknú ňufákmi, keď Lily potriasla hlavou. "Dosť!" zakričala prekvapivo nahlas a hodila svoj prútik na zem. Laň sa v okamihu rozplynula a sklamaný jeleň tiež vydržal len chvíľu. O pár sekúnd po ňom nebolo ani stopy.
"Takže, myslím, že hodina sa skončila," prerušil profesorov hlas napäté ticho, ktoré sa medzitým usídlilo v triede.
"No tak," zatlieskal rukami, keď sa nikto nehýbal. "Môžete ísť!" prízvukoval.
Študenti sa napokon predsa len ako tak spamätali a vracali sa ku svojím laviciam, aby si mohli vziať veci.
"Lily, poď," ťahala Alice svoju priateľku za ruku von z triedy.
Chvíľu kráčali mlčky, no napokon Lily nezvládla príval emócií. Po tvári sa jej začali kotúľať veľké slzy. "Môj Patronus je predsa jednorožec, Alice. Jednorožec!" zafňukala.
"Ja viem," chlácholila ju Alice a hladkala ju pritom po chrbte.
"Ako to, ako je to možné?" vzlykala Lily. "Videla si to?" obrátila na Alice uslzené oči.
Alice mlčky prikývla. "Neboj sa Lily, určite sa to nejako vysvetlí," snažila sa ju upokojiť, no Lily krútila hlavou.
"A ako prosím ťa? Pozri sa!" zakričala na celú chodbu, vytiahla z habitu prútik a priamo tam vyčarovala znovu Patronusa. Ponad hlavy študentov sa rozbehla striebristá laň, všetci sa museli trochu prikrčiť a niektorí mladší žiaci, ktorí nič podobné predtým nevideli, uznanlivo kývali hlavami.
"Pekný Patronus, Evansová!" ozval sa za ich chrbtom Siriusov hlas. Lily nahlas zavzlykala a bez slova sa rozbehla preč.
"Tichošľap, ty si idiot!" oboril sa na neho nahnevaný James.
"No čo je, veď je to pravda," pokrčil plecami Sirius. "Len povedz, že sa tvojmu jeleňovi taká spoločníčka nepáčila," zachechtal sa. "Ale je to zaujímavé," pokýval znalecky hlavou, "presne si pamätám na Evansovej Patronusa. Bol to jednorožec."
James sa naňho zamyslene zahľadel. "Veď ja viem."

Lily sa na ďalších hodinách už neukázala, nebolo ju vidieť ani na večeri vo Veľkej sieni a James ju márne očami hľadal aj medzi Chrabromilčanmi v spoločenskej miestnosti. S povzdychom sa zahľadel na Alice, kráčajúcu po schodoch do dievčenskej časti veže. Tak rád by ta šiel tiež.
"Tak tu si," vydýchla si Alice pri pohľade na Lily, sediacu na posteli. Opierala sa o stenu a skrčené kolená si objímala rukami. Alicin pohľad však upútal aj prútik pohodený na zemi, vedľa postele a kopy kníh roztvorených na perinách okolo Lily.
"Všade som ťa hľadala," pípla bojazlivo Alice. Vôbec totiž netušila, čo môže od svojej spolubývajúcej očakávať. Lilina pokojná odpoveď ju preto veľmi prekvapila.
"Snažila som sa nájsť nejaké vysvetlenie," povedala vyrovnaným hlasom a porozhliadala sa po dookola porozkladaných učebniciach, "no nič som nenašla. Nikde ani len jediná zmienka o zmene Patronusa."
"Takže?"
"Takže je tu jediné vysvetlenie," vyhlásila rozhodne Lily. "Mám pokazený prútik."
"Čo?" vyštekla Alice. Konečne pochopila, prečo ho Lily nechala váľať sa na zemi.
"Asi sa opotreboval alebo čo, možno som si nemala tak často precvičovať kúzla," pokrčila Lily plecami. "Budem si musieť kúpiť nový."
Alice pochybovačne nadvihla obočie. Bola to hlúposť, prútik sa nemohol len tak opotrebovať. Jej rodičia mali obaja ten svoj od jedenástich rokov, kedy ho kúpili pred nástupom na Rokfort. A Lily tiež určite vedela, že rozpráva nezmysly.
"Nechceš to skúsiť? Ešte aspoň raz?" navrhla jej nesmelo a zohla sa ku posteli po prútik.
"Ak ti to urobí radosť," pokrčila Lily znovu ramenami, narovnala sa a s prútikom v ruke zašepkala zaklínadlo. "Expecto patronum."
Striebristá laň vyzerala naozaj nádherne. Aj Lily chvíľu vyzerala, že ju obdivuje pohľadom, no keď si všimla Alicin výraz na tvári, zháčila sa a zvraštila obočie.
"Tak to vidíš," vyhlásila flegmaticky.
"A nezdá sa ti trochu zvláštne, že je to práve laň?" odhodlala sa Alice na otázku, ktorú jej plánovala položiť už od samého začiatku.
"Ako zvláštne?" zamračila sa Lily a nechala laň zmiznúť.
"Vieš, keď je to práve Patronus Jamesa Pottera, čo má podobu jeleňa... A videla si predsa, ako sa vaše Patronusy k sebe mali... Možno..."
"Nebuď smiešna, Alice," prerušila ju ostro Lily. "Je to totálna hlúposť. A nečudovala by som sa ani tomu, keby to všetko bola Potterova robota. Alebo Blackova, to je možno ešte pravdepodobnejšie. Tie jeho hlúpe žartíky nemajú obdobu!"
Alice pokrútila hlavou. "Lils, nehovorila si náhodou minulý týždeň o tom, ako sa Potter zmenil, ako rozvážne a zodpovedne sa správa odkedy je hlavným prefektom, ako rada chodíš na spoločné hliadky a..."
"Tak dosť, Alice. Ak som to aj hovorila, teraz vidím, že to bola hlúposť. A vôbec, už sa mi o tom nechce rozprávať. Prútik pôjdem reklamovať!"
"Reklamovať?" zašepkala zmätene Alice a ticho sledovala Lily, ako zatvára všetky knihy a ukladá ich na nočný stolík, aby si mohla ľahnúť.

*

Na druhý deň bola sobota a väčšina rokfortských študentov sa rozhodla stráviť popoludnie v Rokville. Alice znudene kráčala vyšliapanou cestičkou v snehu povedľa Lily a počúvala jej ponosovanie.
"Hľadala som ráno McGonagallovú a predstav si, nikde som ju nemohla nájsť!" zúrila Lily.
"Čo si od nej chcela?"
"Povolenie, aby som mohla ísť do Šikmej uličky, po nový prútik," povedala Lily pokojne. "Nemôžem čarovať s touto haraburdou," ukázala rukou na svoj pás, kde sa zrejme vo vrecku habitu skrýval jej prútik, "bola by som všetkým na smiech."
"Lily, ja vážne neviem, či..." začala Alice, no prerušil ju Lilin radostný výkrik. Akurát prišli do Rokvillu a Lily z ničoho nič zastala a prstom mierila pred vchod do Troch metiel.
Alice sa na ňu nechápavo pozrela.
"Pozri sa, kto to tam stojí aj s profesorom Flitwickom," nadšene pišťala Lily.
Alice prižmúrila oči, aby lepšie videla. Slnečné lúče, odrážajúce sa od snehobielej pokrývky ju oslepovali.
"Nie je to náhodou..."
"Pán Ollivander!" dokončila za ňu netrpezlivo Lily. "Zosiela mi ho samo nebo!"
"Hádam len nechceš ísť..." začala vyľakane Alice, no než sa stihla spamätať, Lily už svižne kráčala do Troch metiel.
Ju však zastavil známy hlas. "Ahoj, Alice," usmial sa na ňu Remus Lupin.
"Ahoj, tak ste sa aj vy vybrali do Rokvillu?"
"Dnes sme tu s Petrom len sami dvaja," vysvetlil Remus. "James je stále dosť vykoľajený zo včerajška, a Sirius sa rozhodol, že mu bude robiť spoločnosť."
"Takže aj James je vykoľajený?"
"Samozrejme," prisvedčil Remus. "Takmer nič odvtedy nezjedol."
Alice sa zasmiala.
"A kde je Lily?" zaujímal sa Remus.
"No, ona práve šla... za pánom Ollivanderom - je vo vnútri..." vykoktala zo seba.
"Za pánom Ollivanderom?" čudoval sa Remus.
"Áno, ona... Skrátka, šla reklamovať prútik," vydýchla Alice.
"Reklamovať prútik?" zopakoval Remus pochybovačne a cez zasnežené okno sa snažil nazrieť dovnútra.

Lily stála pri dverách a sústredene prečesávala miestnosť očami. Napokon ich našla, v jednom odľahlom rohu, sedeli za malým okrúhlym stolíkom a pred sebou mali postavené vysoké poháre, plné zvláštnej, pariacej sa tekutiny. Zhlboka sa nadýchla a vykročila priamo k nim.
"Ehm, ehm, prepáčte že ruším," slabo si odkašľala, keď si ju na prvýkrát nevšimli.
Drobný profesor Flitwick, sediaci na vyvýšenej stoličke, zvedavo zodvihol hlavu. "Á, slečna Evansová! Nejaký problém s esejou na pondelok?"
"Nie, nie, pán profesor. Tú mám už dávno hotovú," zmätene krútila hlavou. "Vlastne, chcela by som sa niečo opýtať skôr tuto pána Ollivandera."
Pán Ollivander sa na ňu prekvapene pozrel.
"Nech sa páči, slečna," usmial sa na ňu a od vedľajšieho stola prisunul stoličku, aby si mohla prisadnúť.
"Ďakujem," hlesla Lily. "Vy si ma zrejme nepamätáte," začala Lily, no pán Ollivander ju okamžite prerušil.
"Pravdaže pamätám. Lily Evansová, vŕba,26 centimetrov, jadro z vlasu jednorožca, výborný na čarovanie."
Lily prekvapene vydýchla.
"Potvrdzujem," zapojil sa profesor Flitwick. "Slečna Evansová na mojich hodinách vždy excelovala," povedal hrdo a Lily sa trochu začervenala.
"Čo sa stalo s vašim prútikom?" opýtal sa jej pán Ollivander. "Nebodaj sa zlomil?"
Lily rýchlo pokrútila hlavou. "To nie, je celý."
"Som rád, bola by ho škoda. Tak potom?"
"No, ja... myslím si... Skrátka si myslím, že sa akosi pokazil," vyhŕkla.
"Pokazil?" zopakoval prekvapene profesor Flitwick, no pán Ollivander sa stále jemne usmieval.
"Môžem ho vidieť?"
"Iste," súhlasila Lily a vytiahla ho z vrecka svojho zimného plášťa, ktorý si v rozrušení ešte ani nestihla vyzliecť.
Pán Ollivander ho znalecky ohmatával a z každej strany si ho prezeral. "Mne sa zdá byť v úplnom poriadku," vyhlásil napokon a podal jej ho naspäť do ruky. "Aké ste s ním mali problémy, slečna? Niečo vám vybuchlo, zapálilo sa, zničilo?"
Lily sa nadýchla a pustila sa do opisovania včerajšej hodiny obrany proti čiernej mágii. Keď rozprávania dokončila, takmer plačlivým tónom hlasu ešte dodala: "Môj Patronus má podobu jednorožca, nechcem laň!"
Zodvihla hlavu a pozrela sa do tvárí svojich poslucháčov. Obidvom pánom na perách pohrávali jemné úsmevy. Bola im snáď na smiech?
"Slečna Evansová, teraz už môžem zodpovedne vyhlásiť, že váš prútik je v poriadku," usmial sa na ňu pán Ollivander.
"Ale ako to?" nechápala.
"Môžem vám odporučiť jednu knihu," povedal piskľavým hláskom profesor. "Čarovanie srdcom od Hartingovej - veľmi užitočná publikácia."
"Tam sa dočítam prečo sa zmenil môj Patronus? Nájdem ju v knižnici?" dychtivo sa pýtala Lily.
"Určite," prisvedčil s úsmevom profesor. "Na tú knihu sa bohužiaľ často zabúda, a pritom je v nej toľko dôležitých informácií."
"Ďakujem, vám obom," nadšene hovorila Lily a chvíľu mala chuť objať ich.
"Nie je za čo, slečna," usmial sa pán Ollivander. "A veľa šťastia," žmurkol na ňu. Lily sa rýchlo postavila, rozlúčila sa a odišla vonku, do mrazu.
"Táto mládež," zasmial sa pán Ollivander.
"Veru - veru, učíme ich samú čarodejnícku teóriu a možno zabúdame na to najdôležitejšie. Škoda, že tá kniha nie je veľmi známa. Možno by som mal na hodinách urobiť osvetu!" vyhlásil profesor.
"Tak teda - na osvetu vo veciach čarodejníckych sŕdc," vyhlásil pán Ollivander a pozdvihol do vzduchu svoj pohár.


Lily ako víchor vyletela z hostinca a nechala prekvapenú Alice a Remusa stáť na mieste.
"Asi pôjdem za ňou," skonštatovala sucho Alice.
"My už tiež pôjdeme, idem pohľadať Petra," povedal Remus a odbehol preč.
Lily hlava - nehlava takmer bežala smerom k Rokfortu, po členky zaborená v snehu a zvedavé pohľady okoloidúcich ju nechávali chladnou. Keď prekročila prah hradu, mávnutím prútika sa osušila a namierila si to rovno do knižnice.
Knihu našla rýchlo, jej obal bol takmer ako nový - zrejme ju veľa ľudí skutočne nepoužívalo a krikľavo ružová farba dosiek jej k popularite rozhodne nepridala.

Čarovanie srdcom

Harriet Hartingová


Lily začala zúrivo listovať v knihe, kým našla register a prstom rýchlo prechádzala abecedou až k písmenu "P". Patronus. Nalistovala stranu čislo 284 a dychtivo sa pustila do čítania.

,,... je smutným faktom, že hoci zmena podoby Patronusa počas života je pomerne vyskytovaným javom, nevenuje sa tomuto úkazu dostatočné množstvo pozornosti zo strany čarodejníckej vedeckej obce či verejnosti. Pritom ide o jeden z najveľavravnejších prejavov náklonnosti čarodejníka k inému čarodejníkovi. K zmene pritom väčšinou dochádza u toho z dvojice, ktorý má menšiu citovú väzbu k podobe svojho pôvodného Patronusa...."

Lily, ešte stále stojaca pri regáli s knihami, vyčerpane klesla na vedľa položenú drevenú stoličku. Rovnaký odsek prečítala snáď päťdesiatkrát, akoby dúfala, že sa zmení alebo zmizne, no márne. Stálo to tam čierne na bielom.

"Lily?" vyrušil ju z myšlienok známy hlas. Neochotne sa obzrela. James ju obišiel a posadil sa na stoličku priamo oproti nej.
Sústredene zízala do knihy.
"Počul som od Remusa, že si bola za Ollivanderom," začal opatrne. Lily sa na neho rýchlo pozrela.
"Čo si od neho chcela?"
"Reklamovať prútik," priznala zahanbene.
James najprv prekvapene nadvihol obočie, no hneď vzápätí sa usmial. "Ty si chcela reklamovať svoje... srdce?"
Zmätene sa mu pozrela do očí. Odkiaľ vedel...
"Ty si to čítal?" zodvihla do vzduchu knihu, ktorú držala na kolenách a Jamesov pohľad sa okamžite zastavil na jej odpudzujúco sfarbenom obale.
"Nie, fuj, čo to je?" opýtal sa znechutene.
"Tak ako si potom vedel?" odpovedala Lily otázkou.
James pokrčil plecami. "A nebolo to snáď jasné?"
Lily sa zahľadela do jeho nežných orieškovohnedých očí. Bolo, bolo to jasné. Len ona bola slepá.
"Vážne si to nečítal?" opýtala sa podozrievavo.
"Čestné slovo," zasmial sa.
"Fajn," povedala napokon Lily a pohľad uprela späť do knihy, keď ju James chytil za ruku.
"Vážne ti je to až také odporné? Tie naše Patronusy?" opýtal sa sklamaným hlasom.
Lily si spomenula na včerajšok. Na prekrásneho jeleňa, ktorého obdivovala už minulý rok, keď cvičili rovnaké kúzlo po prvýkrát a na ladnú laň, ktorá ho tak perfektne dopĺňala.
Pokrútila hlavou a oči sa jej zaleskli slzami. "Nie, sú spolu krásni."
James sa na ňu neveriacky zahľadel, no po chvíli sa mu na tvári objavil úsmev.
"Sú. Hodia sa k sebe. Rovnako ako..."
"... ako my dvaja," doplnila ho Lily a veľké slané slzy sa jej začali nekontrolovateľne kotúľať po lícach, ešte stále vyštípaných od mrazu.
"No tak, Lily, neplač," tíšil ju James a na jeho veľké počudovanie mu dovolila aj objatie.
"Pssst," ozval sa knižnicou podráždený sykot knihovníčky.
"My už ideme," obrátil sa na ňu James a opatrne sa postavil. Lily sa mu stále uplakanou tvárou pritískala na hruď a odmietala sa na neho pozrieť. Kým opustili knižnicu, vrhol ešte posledný pohľad na knihu položenú na stole. "Ďakujem ti, Harriet Hartingová," vyslovil v duchu a chytil Lily okolo pása, aby sa im lepšie kráčalo.
Na chodbe sa Lily trochu upokojila a James jej starostlivo zotrel z tváre všetky slzy.
"Už je dobre?" usmial sa na ňu.
Lily zahanbene prikývla.
"Prepáč," zašepkala.
"A čo ti mám prepáčiť? Že práve vďaka tebe prežívam najkrajší deň svojho života?" rozosmial sa.
Lily sa začervenala. "Skôr kvôli našim Patronusom."
James zastal a porozhliadal sa okolo. Chodba bola prázdna.
"Čo keby sme...?" Lily mlčky prikývla.
"Expecto patronum!" vyslovili obaja a v okamihu sa pred nimi zjavila známa dvojica Patronusov. Tento krát neváhali a okamžite pribehli k sebe. Ich hlavy sa rýchlo približovali, no tento raz Lily nezasiahla. Pristúpili k sebe a jeleň sa jemne obtrel ňufákom o laň. Lily bola taká zabratá ich pozorovaním, že si nevšímala reálne dianie okolo seba. Keď sa spamätala, James stál pri nej takmer rovnako blízko ako jeleň pri lani.
"Lily?" vzal jej tvár do svojich dlaní.
"James..."
Ich pery sa spojili v nežnom bozku a prestali vnímať všetko okolo seba. Nevšimli si ani ich Patronusy, rozplývajúce sa vo vzduchu, ani pískajúceho Siriusa Blacka, prichádzajúceho z druhého konca chodby...

"James? Ty máš nejaký silný citový vzťah k jeleňom?" opýtala sa zamyslene Lily, keď sa od seba odtiahli. Sirius, ktorý medzitým prišiel až k nim, sa štekavo rozosmial.
"Dá sa to tak povedať," usmial sa a spoločne sa vybrali do Chrabromilskej veže.
"A povieš mi..."
"Určite poviem," skočil jej do reči. "Zajtra alebo pozajtra alebo.... máme na to ešte celý zvyšok života," usmial sa na ňu a pobozkal ju vlasov.
"Mimochodom, Tichošľap, počul som, že polovica šiestačiek má Patronusa v podobe psa," zasmial sa James.
"Možno to má súvislosť s tým zatúlaným čiernym psom, čo od septembra pobehuje po areáli školy..." skonštatovala Lily.
"Čože?" začudoval sa James a vrhol káravý pohľad na Siriusa.
"No behá tu taký psík. Minule keď som šla s Alice od Hagrida, našli sme pár dievčat z Bystrohlavu, hladkať ho," vysvetlila.
James pri pohľade na Siriusa, ktorému šklbalo kútikmi úst, prevrátil očami.
"Bol taký zlatý," pokračovala Lily. "Bez problémov sa mi nechal poškrabkať za ušami."
"ČO?" vyprskol James.
"Čo je na tom? Mám rada psy," rozhodila Lily rukami a Siriusovi sa na tvári zjavil samoľúby výraz.
"Vieš čo Evansová, myslím si, že z nás dvoch ešte budú skvelí priatelia," vyhlásil pobavene a objal ku okolo pliec.
James zostal so zvesenými plecami stáť za nimi.
"A jelene nemáš rada?" opýtal sa skormútene.
Lily sa otočila a usmiala sa. "Jelene milujem," odpovedala a pristúpila k Jamesovi, aby ho mohla znovu pobozkať.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 1. dubna 2012 v 12:35 | Reagovat

Že reklamácia prútika....to som ešte nepočula :-D  :-D a naj bol ten koniec
"Mimochodom, Tichošľap, počul som, že polovica šiestačiek má Patronusa v podobe psa." toto bolo super a že túlavý pes a všetko okolo toho :-)
No, proste si génius!!

2 Shin Shin | E-mail | Web | 1. dubna 2012 v 12:37 | Reagovat

Jéééé tak to je krásne! Najlepší bol Sirius na konci, to som sa strašne smiala xDD bože James bol taký romantickýýýýý <3 úžasné, dokonalé!

3 Eňa Eňa | E-mail | Web | 1. dubna 2012 v 13:39 | Reagovat

OMG!!! Ten Sirius mi takmer privolal infarkt od smiechu :-D No nemohla som... Skvelé! Skvelé! Skvelé!!!!! Kráása!
A tie patronusy... haha

4 Nienna Nienna | E-mail | Web | 1. dubna 2012 v 19:50 | Reagovat

[1]: Ďakujem, som rada, že sa páčilo :-D A že génius, no nepreháňaj :D

[2]: Vďaka Shin, no James a Sirius jednoznačne musia byť :-)

[3]: Až tak? :-D Ďakujem krásne ;-)

5 Mia Mia | 1. dubna 2012 v 21:42 | Reagovat

Bolo to hrozné... sklamala si ma... ale nie, prvý apríl!! Toto bola bomba :-) Proste som sa strašne nasmiala a aj romantika tam bola proste krása :-) Páčilo sa mi a aj som sa narehotala ako Lily išla reklamovať prútik... to som ešte nepočula! xDD Myslím, že ku koncu nám James žiarlil xDD ale nie, bolo to skvelé :-)

6 Nienna Nienna | E-mail | Web | 2. dubna 2012 v 8:12 | Reagovat

[5]: :-D  :-D Nachytala si ma! Asi prvých 5  sekúnd som rozmýšľala, čo tam bolo také, že by ťa to mohlo tak pobúriť :D
Myslím, že to s reklamáciou medzi čarodejníkmi tiež ešte nikto nepočul, Lily preniesla tento zvyk od muklov, podľa mňa oni majú všetko kvalitné :-D A ja si tiež myslím, že James trošičku žiarlil :-)
Veľmi pekne ďakujem za koment, Mia ;-)

7 Peťa Peťa | Web | 2. dubna 2012 v 14:31 | Reagovat

Toto som mala rozčítané už včera večer,tak som sa dnes vrátila to dočítať a okomentovať :-D Normálne keď som to čítala,mala som na tvári taký priblblý výraz,že sestra sa ma spýtala,že čo sa smejem :-D Ale bolo to vážne úžasné... ;-)

8 NikaRoovy NikaRoovy | Web | 2. dubna 2012 v 18:44 | Reagovat

Tak to je hooodně dobrý! Nevím co říct, je to úžasný! HP povídky s Lily čtu nejradši! :-)

9 Babble Babble | E-mail | Web | 2. dubna 2012 v 19:33 | Reagovat

To bolo úžasné :D Zatúlaný pes :D Proste Sirius je skvelý :D (Aj James ale čo si budeme nahovárať, Sirius je vtipnejší :D )

10 Mia Mia | 2. dubna 2012 v 20:31 | Reagovat

[6]:  ani neviem čo by mohlo na tomto byť hnusné :-) Ja som len bola zvedavá či sa nachytáš :-) Ale naozaj.... bože Nienna ja tvoje poviedky zbožňujem! :-D :-) Takže sa samozrejme teším na ďalšiu :-)

11 Nienna Nienna | E-mail | Web | 2. dubna 2012 v 20:48 | Reagovat

[7]: Ďakujem, Peti (a áno, poviedka je trošku dlhšia :-))

[8]: Ďakujem, som rada, že sa páčilo ;-)

[9]: Vďaka Babble :-) Súhlas, Sirius je skvelý a možno aj o čosi vtipnejší, ale tak James má zase iné prednosti :-D  8-)

[10]: No veruže si ma nachytala :-D Ďakujem ti Mia, ty si taký môj čitateľský pokladík (strašne moc ti ďakujem za všetky komentáre, odozva od čitateľov pre mňa znamená veľmi veľa) ;-)  :-)

12 Shirley Shirley | 2. dubna 2012 v 20:53 | Reagovat

Bylo to naprosto krásný... :-), doufám, že   si budu moct brzo přečíst novou jednorázovku :-) ... James + Lily + Patroni = nejlepšá :-) mimochodem podle mě nejhezčí jednorázovka ze všech :-)

13 Nienna Nienna | E-mail | Web | 2. dubna 2012 v 22:11 | Reagovat

[12]: Jéj, ďakujem, Shirley, tvoj koment ma veľmi potešil :-) Som rada, že sa ti táto poviedka až tak páčila ;-) Jednorázovky určite ešte budú, ale netrúfam si odhadnúť, kedy najbližšie :-)

14 Babble Babble | E-mail | Web | 3. dubna 2012 v 21:03 | Reagovat

[11]: Každá ženská by chcela chlapa jak James :D Nanešťastie Rowlingová v tomto ohľade vyrobila Mary Sue :D
P.S. Ale ak dakto nájde chlapa jak James chcem kontakt :D (Inak viete že v Amerike je rieka James :D (Pred Geografiou som sa veľmi nudila :D (Nikto zo spolužiakov nechápal prećo sa mi tá rieka páči :-? Chápete s kým žijem v triede? :D(Je zázrak že som sa ešte nescvokla :D))))

15 Eňa Eňa | E-mail | Web | 3. dubna 2012 v 22:02 | Reagovat

[14]:Och, joj... chudáčisko si... keď musíš byť s takými negramotnými ľuďmi v triede :-D

16 Nienna Nienna | E-mail | Web | 3. dubna 2012 v 22:27 | Reagovat

[14]:[15]: Veru tak, Babble, máš to ťažké s takými spolužiakmi :-D Ehm, a myslím, že ak niektorá nájde chlapa ako James, tak kontakt nedá nikomu a nikdy a nechá si ho len a len pre seba! :-D :D (ja by som to rozhodne tak urobila :-x  :-D)

17 Babble Babble | E-mail | Web | 4. dubna 2012 v 11:19 | Reagovat

[16]: Možno bude mať súrodencov... *zamysleno zasnený výraz*

Jak poznám Murphyho zákony na každom rohu je taký len my si ho nevšímame... -.- :D

[15]: Ja si to tiež myslím... Buď takomu k čítaniu donútim alebo budem dúfať že nájdem podobného blázna na strednej :D

18 Nienna Nienna | E-mail | Web | 4. dubna 2012 v 16:08 | Reagovat

[17]: Možno :-D Ha, a bodaj by bol na každom rohu taký :D  :-)

19 Babble Babble | E-mail | Web | 4. dubna 2012 v 19:43 | Reagovat

[18]: Našťastie môžeme ďalej snívať... I keď možno budeme mať šťastie :D Och, aké pravdepodobné -.- :D

20 Nienna Nienna | E-mail | Web | 4. dubna 2012 v 20:32 | Reagovat

[19]: "Veľmi" pravdepodobné :-D Ale... nikdy nehovor nikdy, všakže ;-) 8-)

21 Luna Luna | Web | 4. dubna 2012 v 21:37 | Reagovat

Je to taaak romantické! <3 A Sirius najlepší na konci :DD
Och, a James je môj!!! :P

22 Martnka Martnka | Web | 5. dubna 2012 v 7:34 | Reagovat

Ahoj, na tvůj blog jsem narazila náhodou a hned mě zaujala tato povídka, proto jsem si jí logicky musela přečíst. Dospěla jsem k názoru, že tvůj blog budu pravděpodobně navštěvovat častěji  Nevím, jak přesně vystihnout svůj názor na tuto jednorázovku, bylo to tak naivně krásné, krásně naivní, ale nebylo to takové to růžovoučce sladké, co si radši čtenář ani nedokáže představit, tohle jsem si dokázala představit docela jednoduše a vůbec b mě nepřekvapilo, kdyby se to opravdu stalo, nebo alespoň něco podobného . Lily, která se nemohla smířit s tím, že její patron změnil podobu a ještě méně důvod této proměny, hledá vysvětlení u výrobce hůlek a v učebnicích, roztomilé  Opravdu jsem se při čtení uculovala a tetelila blahem, v závěru, při rozhovoru Lily, Jamese a Siriuse jsem naopak ryčela smíchy, živě jsem tu situaci viděla před očima. A nevím proč, ale zamilovala jsem si Aliciinu veverku, možná je to tím, že mi tak na základce říkali :D Takže, abych to shrnula. Tohle dílko osobně považuju za hodně povedené a nelituju toho, že jsem se k tobě na blog zašla podívat, protože čtení této povídky nepovažuju za ztrátu času. Bravo! Jdu omrknout tvá další dílka a doufám, že budu stejně spokojená jako tady 
Martnka

23 Nienna Nienna | E-mail | Web | 5. dubna 2012 v 8:18 | Reagovat

[21]: Ďakujem, Luna ;-) No nepobite sa nakoniec o toho Jamesa :D

[22]: Martnka, ďakujem ti krásne za taký pozitívny a hlavne obsiahly komentár :-)Som rada, že sa ti táto poviedka páčila, aj keď sa obávam, že zvyšné poviedky, ktoré tu mám, budú naozaj príliš presladené :D  :-) Ale no čo už, musia byť aj také, napriek tomu pevne verím, že sa ti možno ešte niektorá z nich zapáči rovnako ako táto jednorázovka ;-)

24 Hagginka Hagginka | E-mail | Web | 5. dubna 2012 v 21:40 | Reagovat

Že reklamovať prútik :D :D :D :D
Originálne, naozaj super, romantika ako vyšitá :-)
Hrozné je, že práve na tento štýl Lilyn a Jamesov Patronus, som chcela písať jednorázovku aj ja :D ... Bohužiaľ, bola si prvá ;-)
Parádne, veľmi sa mi to páči a inak prepáč, že teraz často nekomentujem, ale stále sem chodím ;-)

25 Nienna Nienna | E-mail | Web | 7. dubna 2012 v 16:33 | Reagovat

[24]: Ďakujem ;-) A jednorázovku určite napíš, ja nemám predsa patent na Lilinho a Jamesovho Patronusa :-D - rada si ju prečítam ;-)

26 Mišina Mišina | 10. dubna 2012 v 11:58 | Reagovat

To bolo strašne chutné :-) a ten Siriusov patronus to bolo skvelé a reklamácia prútika alebo srdca to asi neide bolo to veľmo pekné :-)

27 Nienna Nienna | E-mail | Web | 10. dubna 2012 v 17:30 | Reagovat

[26]: Ďakujem, som rada, že sa ti páčilo ;-)

28 Arya Arya | 27. května 2012 v 15:05 | Reagovat

xD koniec bol zabitý

29 Nienna Nienna | Web | 3. srpna 2012 v 20:40 | Reagovat

[28]: Vďaka :-)

30 Janka Janka | 31. srpna 2012 v 20:55 | Reagovat

Sirius je vážne perfektný xD a milujem tvoje písanie :D

31 Nienna Nienna | Web | 3. září 2012 v 18:22 | Reagovat

[30]: Ďakujem za takú krásnu pochvalu ;-)

32 Maysie Maysie | E-mail | Web | 16. ledna 2013 v 12:52 | Reagovat

To bylo roztomilé :)
Jak chtěla reklamovat hůlku.. a ten Sirius, vždy nemá chybu :D

33 Nienna Nienna | E-mail | Web | 18. února 2013 v 14:48 | Reagovat

[32]: Ďakujem Maysie, som rada, že sa páčilo :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.