Čakanie na život - 7. kapitola

13. července 2012 v 21:37 | Nienna |  Čakanie na život
Ahojte, po dlhšom čase je tu pokračovanie i k tejto poviedke. Medzičasom som aj zabudla na to, ako dobre sa mi píše :-D Každopádne, dúfam, že vám pokračovanie bude páčiť a potešíte ma svojimi názormi v komentároch :-)
P. S. Ešte jedna technická záležitosť - ruším možnosť v menu napísať Správu autorovi, pretože mi na mail odtiaľ chodí neskutočné množstvo spamu - skontaktovať ma samozrejme môžete na mail alebo na Facebooku :-) A druhá vec - ak by mal niekto tip na peknú pesničku s vhodným textom, na ktorú by sa dal napísať songfic - sem s ním :-)
P.S. 2 Prečítali by ste si u mňa na blogu sem-tam aj recenziu na film/knihu?




"Ty sa učíš?" prekvapene sa opýtala mama a prepaľovala očami zápisník s obalom Transfigurácie.
"Čo?" reagovala zmätene Sandra.
"Čítala si si transfiguráciu?" ukázala pani Stoneová na knihu.
"Ach tak," pochopila Sandra. "Trochu som si opakovala učivo z minulého ročníka," zaklamala promptne.
Mama si ju zvedavo premerala.
"Asi naozaj berieš tie záverečné skúšky vážne," pokývala hlavou.
"To áno, MLOK-y sú veľmi dôležité," hovorila rýchlo Sandra a v duchu sa modlila, aby mame nenapadlo pozrieť sa do zápisníka, ktorý považovala za školskú učebnicu.
"Tak ťa teda nechám, Sandra," rozhodla napokon pani Stoneová a pohladila dcéru po hnedých vlasoch. "Ale nepreháňaj to veľmi. Mala by si si oddýchnuť, kým sa ešte dá. Školský rok začne čo chvíľa."
"Neboj sa, nebudem," horlivo prikyvovala Sandra a v duchu počítala sekundy do maminho odchodu z izby.
"Tak teda dobrú noc, zlatko. A dobre sa vyspi," popriala ešte mama pri dverách a o chvíľu jej už nebolo.
Sandra si s úľavou vydýchla. To bolo naozaj len o chlp. Na okamih sa započúvala do ticha, ktoré sa jej rozhostilo v izbe a nastražila uši, aby zistila, či nezačuje mamine kroky, no našťastie sa nič z toho nekonalo.
Mohla sa tak znovu uvelebiť na svojej veľkej posteli a pokračovať v čítaní. Netrvalo jej dlho a našla miesto, pri ktorom bola vyrušená. Pravým ukazovákom poklepkala na správny riadok a znovu sa nechala pohltiť Rokfortom spred dvoch generácií.


Keď sme s Polly dorazili k jazeru, Helen nás už netrpezlivo vyzerala a ľavou nohou klopkala po trávniku. Vedela som, že to nie je práve najlepšie znamenie.
"No konečne," fľochla na nás, keď sme sa priblížili. "Kde ste sa toľko túlali? Čakám tu na vás už celú večnosť! Keby ste sa neukázali do minúty, balím to tu," kárala nás tak nahlas, až sa pár Bifľomorčanov, sediacich opodiaľ, začalo zvedavo obzerať. Niekedy som tie jej panovačné reči naozaj neznášala.
"Poďakuj sa tuto Marion," vyhlásila z ničoho nič samoľúbo Polly. Od prekvapenia som takmer zabudla zatvoriť ústa.
Helen nadvihla obočie. Ani ona od nej takú priamočiaru odpoveď asi nečakala.
"Prepáč Helen, trochu som sa zdržala," zmohla som sa konečne na slovo.
"To je v pohode, len som si tu sama pripadala ako hlupák," zmiernila tón Helen a mávla rukou, akože sa nič nestalo. Tento krát patril prekvapený pohľad Polly.
"Ideme si vykladať karty?" preťala som ticho prvou hlúposťou, ktorá mi napadla a keď priateľky neprotestovali, usadili sme sa na deku do trávy a začali s veštením. Tento predmet som bohužiaľ neznášala, no na Helenine naliehanie som si ho zapísala i do šiesteho ročníka. Vždy vravievala, že takú srandu na iných hodinách len tak ľahko nezažijeme. A mala vlastne pravdu. Nech bola preberaná látka akokoľvek nudná, Helen vždy dokázala všetko obrátiť na žart.


Sandra sa usmiala na posledné riadky. Tak teda aspoň niečo mala so svojou starou mamou spoločné - nesympatie k vešteckému umeniu. Ona sama si ho prvýkrát zapísala na matkine presviedčanie - u nej totiž patrilo veštenie na Rokforte k obľúbeným predmetom. No Sandra po nej túto lásku rozhodne nezdedila. Na počudovanie celej rodiny si ho však zapísala v ďalšom ročníku znovu a potom zase... Tiež mala v triede ľudí, ktorí dokázali vniesť do hodín veštenia smiech a dobrú náladu. Najmä on...
Sandra potriasla hlavou a pokračovala v čítaní.


S kartami sme skončili, až keď už hodiny na jednej z veží odbíjali dvanásť a bolo sa treba pobrať na obed.
"Toto teplo je neznesiteľné," ponosovala sa cestou k hradu Helen a ovievala sa pritom nejakou učebnicou.
Zahľadela som sa do slnka. Hoci bol už september, jeho lúče boli ešte stále pekne hrejivé.
"Mne to celkom vyhovuje," pokrčila som plecami.
"Lepšie ako snehová metelica," zasmiala sa Polly.
"Alebo dážď," dodala som. Pri pomyslení na sychravé jesenné dni, ktoré nás určite čakali, ma vo vnútri striaslo.
Vo vnútri nás ovial chladný vzduch.
"Ideme rovno do siene?" nadhodila Helen, no skôr, než jej stihla čo i len jedna z nás odpovedať, k nám niekto pristúpil.
"Marion?" oslovil ma známy hlas a oči sa mi zastavili na slizolinskom odznaku, pripnutom na metlobalovom drese.
"Ach, ahoj Regulus," spamätala som sa rýchlo a periférne som videla Helenin a Pollin začudovaný pohľad.
"Mohol by som si na chvíľku požičať vašu priateľku?" usmial sa na ne očarujúcim blackovským spôsobom, len o čosi menej omračujúcejším, aký dokázal na svojej tvári vykúzliť jeho starší brat.
"Iste," odvetila pokojne Helen, ktorá sa už zrejme medzičasom spamätala tiež. Vždy som obdivovala tú jej chladnosť a rozvahu. "Tak sa teda uvidíme na obede, Marion," usmiala sa na mňa a potiahla Polly za rameno, aby ju nasledovala. Tá bola totiž jej pravým opakom.
Regulus ma odviedol trochu nabok, smerom ku kamennému výklenku v stene.
"O čo ide?" zašepkala som, akoby som sa bála, že si náš rozhovor vypočuje niekto nepovolaný.
"Nerobili ti problémy?" opýtal sa akosi ustarostene.
Okamžite som si v mysli predstavila tváre Helen a Polly. Odkiaľ by vedel, že mi mohli robiť problémy?
"Chrabromilčania," dodal keď videl, že neodpovedám.
"Ach tak," vyjachtala som zo seba. "Nie... vlastne..."
Dopovedať som však nestihla. Okamžite mi skočil do reči. "To som rád, nechcel by som, aby si sa kvôli mne dostala do problémov. Nemajú ma príliš v láske. Tá humusáčka Evansová..."
"Čože?" prerušila som ho tento krát ja.
"Ty nevieš o jej rodičoch? Sú to..."
"Viem, že sú muklovia," odvrkla som nahnevane. Nechápala som, kde sa to vo mne berie. "Len sa mi nepáči, ako si ju nazval," vysvetlila som rýchlo.
Regulus si ma so svojím typickým úškrnom premeral. "Prekvapuješ ma, Marion," skonštatoval sucho. Ja som zatiaľ zanovito hľadela do podlahy a odmietala som sa mu pozrieť do tváre.
"Aký bol tréning?" strelila som prvé, čo mi napadlo, pri pohľade na jeho metlu, opretú o stenu.
"Skvelý," rozžiaril sa. "Myslím, že budúci týždeň bez problémov rozbijeme tých prašivých..."
"Hej, Black! Už sa tešíš na sobotňajši debakel?" ozval sa mi za chrbtom ďalší známy chlapčenský hlas a tak som sa nemusela Regulusa ani pýtať, s kým to vlastne ten prvý zápas hrajú.
James Potter prešiel okolo a pohľad mu preskočil z Regulusa, ktorý ho prepaľoval pohľadom, na mňa a zase naspäť.
Keď sa stratil z dohľadu, Regulus sa obrátil znovu ku mne. Tvár mal akúsi napätú a v očiach sa mu zračila nenávisť.
"Prekliaty zradca čistej krvi," zanadával. Neuhla som pohľadom, hoci to zrejme očakával. No ja som bola na podobné reči zvyknutá. Z domu.

Sandra si ani nevšimla, kedy sa jej tak veľmi rozbúchalo srdce. Čo mali znamenať všetky tie poznámky o Bloomovcoch? Boli snáď až takí posadnutí svojou čistou krvou, ako to komentovala Marion? Boli snáď i prívrženci... Nie, na to nechcela Sandra ani pomyslieť.


"Prepáč mi to, Marion. Nechal som sa uniesť," ospravedlňoval sa mi po krátkej odmlke Regulus. Prekvapene som si ho prezrela. Dokázal sa zmeniť zo sekundy na sekundu. "Pri dáme sa naozaj takéto reči nehodia."
Iste, pomyslela som si. Jeho prísna výchova sa nezaprela ani v takejto chvíli. Bol aj jeho brat rovnaký? Verný tradíciám, odovzdávaným z generácie na generáciu a spoločenskému kódexu čarodejníckych rodín?
Vtedy som mohla len hádať, no ani len vo sne som netušila, že to onedlho zistím na vlastnej koži.

Sandra si vydýchla. Takže sa Marion zblížila i so Siriusom? Ten Regulus jej bol od začiatku nesympatický svojimi poznámkami o pôvode. Ale zrejme mal v sebe isté čaro...

"To je v poriadku," odvetila som vyrovnaným hlasom a bez ďalšieho slova som ho opustila. Môj odchod prekvapil nielen jeho, ale i mňa samotnú.
Rýchlo som kráčala do Veľkej siene a mala som zvláštne nutkanie neustále sa obzerať. Bolo to smiešne. Akoby som čakala, že na mňa niekto spoza rohu vyskočí a vrhne na mňa nejaké zaklínadlo.
Hneď vo vchode do Veľkej siene som zbadala Helen a Polly. Sedeli s plnými taniermi za našim stolom a oduševnene mi kývali. Zrejme boli nedočkavé a čakali na novinky o stretnutí s Regulusom. Nemala som však ani najmenšiu chuť o ňom hovoriť.
Keď som prechádzala okolo chrabromilského stola, začula som hlas Jamesa Pottera.
"Vravím ti, motá sa okolo nej tvoj brat. Dnes som ich spolu videl už druhýkrát!" hovoril smerom k tmavovlasému mladíkovi - Siriusovi Blackovi.
Trochu som spomalila, aby som začula jeho odpoveď.
"To nie je možné," odvetil pološeptom a ruky, položené na stole, zovrel do pästí. "On nie. Nedostane ju," vyhlásil bojovne.
James Potter sa zasmial. "Tak v tom prípade, veľa šťastia Tichošľap," potľapkal ho po pleci, "to dievča totiž nevyzeralo, že by sa veľmi bránilo jeho spoločnosti."
V žilách mi zovrela krv. Čo si to ten Potter predstavoval? Ako si dovolil hodnotiť moje pocity?! To som však ešte netušila, čo bude nasledovať.
"Nech je to už tak alebo onak, bude moja. To vyhlasujem tu a teraz," precedil Black pomedzi zuby.
Ani som nevedela, ako som urobila posledné kroky ku svojim priateľkám. Oči som mala zahmlené a v ústach vyprahnuté.
"Tak ako? Čo chcel? Rozprávaj!" vybafla na mňa okamžite Polly.
Bez akýchkoľvek výčitiek svedomia ju ignorovala. Rýchlo som zhrabla Helenin pohár plný ľadového tekvicového džúsu a na jediný hlt som ho vyprázdnila.
"Si v pohode?" opýtala sa ma opatrne Helen.
Pohľadom som sa vrátila ku chrabromilskému stolu. Oči sa mi stretli s tými chladnými šedými, nad ktorými som posledných niekoľko hodín tak intenzívne premýšľala. Zdalo sa, že sa ide usmiať, no ja som sa okamžite odvrátila.
Nikdy ma nedostaneš, prebehlo mi mysľou a pustila som sa i do Pollinho džúsu.



"Sandra, vážne by si už mala ísť spať," ozval sa spoza dverí hlas pani Stoneovej. "Aj zajtra je deň, môžeš opäť študovať," zasmiala sa.
"Dobre mami," zakričala Sandra z postele a pri pohľade na náramkové hodinky, odložené na nočnom stolíku usúdila, že mama má pravdu. Presne tak. V čítaní môže pokračovať i zajtra. Zaklapla denník, schovala ho na tradičné miesto a spokojne sa zavŕtala do perín. Zaspávala s predstavou tých prenikavých očí, ktoré opisovala Marion vo svojich spomienkach a snažila sa trafiť správny odtieň šedej, ktorý mohol jej starú mamu tak opantať.


6. kapitola | 8. kapitola
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Mišina Mišina | 13. července 2012 v 22:59 | Reagovat

Taakže: ja osobne by som si rada prečítala nejakú tu recenziu na film alebo knihu, OVCE ?? To je akože MLOK 8-O Kto ON?!?! to je ten sused??? ??? že sa nabudúce dozvieme kto je On?? :-)    Uúúu nejako nám to tu hustne :-D Sirius či Regulus, to je otázka :-D Ja som samozrejme za byť :-) ale to je len a len na Ma teda tebe :-) Teším sa na pokračovanie BTW je to krásne napísané :-)

2 Nienna Nienna | Web | 14. července 2012 v 8:39 | Reagovat

[1]: :-D Pardón, pomýlila som si to s českou verziou, idem to hneď napraviť ;-)Fu, kto je on sa asi tak rýchlo nedozviete, prepáč :-D Ja v tom mám celkom jasno, že ktorý z nich dvoch, ale každý si  môže vybrať svojho favorita 8-) A ďakujem samozrejme za koment ;-)

3 Filiamens Filiamens | Web | 14. července 2012 v 10:01 | Reagovat

Tahle povídka se tak dobře čte, že se ani nestačím pořádně začíst a už mám zase přečtenou kapitolu, i když vím, že dlouhá je dost. Opravdu skvěle napsané, těším se na další kapitolu.
A ON je teda fakt záhadný, a Black a Black, mě taky zajímají, protože nemám o svém favoritovi v téhle povídce úplně jasno, možná bych se víc přikláněla k Regulusovi, protože to Siriusovo prohlášení bylo takové moc nafoukané...
Skvěle napsané! ;-)

4 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 14. července 2012 v 19:32 | Reagovat

To bolo kráásne... úplne ma to pohltilo (až mi pár vecí vypadlo z ruky :-D ), túto poviedku mám vážne veľmi rada ....
Pridám sa k babám, aj mňa už zaujíma, kto je ON a tí Blackovci, proste sú to Blackovci :-)
P.S. ja by som prijala u teba recenziu :-) určite bude lepšia ako tie, čo čítam inde.

5 Shin Shin | Web | 14. července 2012 v 20:31 | Reagovat

James sa mi tam veľmi páčil xDD aj keď tam bol len chvíličku xDD a Sirius bol taký zlatý keď hovoril, že bude jeho :)) Úžasná poviedka, úplne ma berie, čítam všetky kapitoli stále dokola.

6 Mia Mia | 15. července 2012 v 11:54 | Reagovat

Ja si rada prečítam nejakú recenziu :-)  No takže napínaš ma , NIenna! Kto je On? Och a Sirius sa nezdá, žeby našiel tú pravú? :-D No takže je to úžasné a teší sa na pokračko kde bude dúfam odhalenie kto je to ten On!! :-D

7 Nienna Nienna | Web | 15. července 2012 v 14:38 | Reagovat

[3]: Ďakujem ti za pochvalu ;-) A som rada, že sa niekomu páči aj Regulus :-) [4]: Dúfam, že ti nevypadlo nič rozbitné :D Moc ďakujem za komentár ;-)
[5]: Haha, niekto má slabosť na Jamesa :-D No Sirius si niečo zaumienil, tak mu to možno vyjde... :-)
[6]: Tak tak, budem vás s NÍM ešte nejaký čas napínať ;-) A možno našiel, ale zatiaľ o tom ešte nevie :-D A na to odhalenie si samozrejme ešte budeš musieť počkať... ;-)

8 Hagginka Hagginka | E-mail | Web | 15. července 2012 v 14:59 | Reagovat

Tralaláááá, Sirius, tralalááá neznámy, odhalíš nám túto záhadu? :-D

9 Peťa Peťa | Web | 15. července 2012 v 19:53 | Reagovat

Tak super teda :-D Za tou vetou,že nikdy ma nedostaneš,je už cítiť napätie príbehu ;-) Recenzie by som uvítala :-) Nejaké typy na dobré knihy a filmy :-)

10 Teryii Teryii | Web | 16. července 2012 v 15:41 | Reagovat

Ahoj :-) Máš super blog a veľmi pekný dizajn :-) Zaujali ma aj poviedky, hoc potterovské veci nemusím :-D
Áno, som jedna z tých, ktorá nikdy Harryho Pottera nečítala..  Nedostaň infarkt :-D
A keď už som tu, (a ty si nedostala infarkt), tak by som ťa chcela poprosiť, či by si si neprišla prezrieť môj blog a okomentovať nejaké príbehy :-) Veľmi rada by som videla tvoj názor na moju tvorbu ;-)
A určite (keby si na to pristala) by som chcela spriateliť.. :-) Takéto talenty a zlatíčka by som rada pridala do svojich SB-čiek :-P
Ďakujem :-)
Teryii :-)

11 Dincie Dincie | Web | 19. července 2012 v 9:30 | Reagovat

:-) Ahoj! :-) Děkuju moc za pochválení laye, ale hlavně za upozornění na chybu v nápise...vůbec jsem si toho nevšimla. 8-O Ale už jsem to opravila, tak snad už je to OK. :-D Kdyby jsi o něj měla stále zájem, klidně ti ho pošlu nebo nastavím...;-) :-) :-) Měj se krásně, ahoj! :-)

12 Eňa Eňa | E-mail | Web | 25. července 2012 v 16:32 | Reagovat

Krásna kapitolka... haha... vyzerá to tak, že Sirius sa zamiloval. Toto bude boj... cítim to v kostiach :-D :-D Chudák Marion, tá z toho ešte dostane schýzu :D A chudák Sandra, ako vysvetlí, že nič nevie? :-D Som zvedavá an pokračovanie :-D

13 Aynarra Tulrgar Aynarra Tulrgar | Web | 26. července 2012 v 10:30 | Reagovat

Vážně rodačka z Oravy? Fuuu O_O :-D Tak to mě těší, že si článek přečetl i někdo, kdo tam bydlí. :-)
A ta slanina, no :-D no coment :-D

14 Nienna Nienna | Web | 27. července 2012 v 17:48 | Reagovat

[8]: Odhalím, ale ešte nie ;-)

[9]: Ďakujem za koment ;-)

[10]: Určite sa prídem k tebe pozrieť :-)

[12]: :-D Marion to asi bude ma ťažké, ale Sirius tiež ;-) A asi aj Sandra, keď sme už pritom :-D

[13]: Vážne ;-)

15 Vani Vani | 9. července 2016 v 17:19 | Reagovat

Skvelé, dúfam že pokračovanie bude!
Prosíííííííííííííííííííííííím!!!!!!!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.