Láska ako z rozprávky (2/2)

3. července 2012 v 15:10 | Nienna |  Láska ako z rozprávky
Ahojte, pridávam druhú a zároveň i poslednú časť tejto jednorázovky (je to zatiaľ moja najdlhšia jednorázovka :)). Tiež sa chcem ospravedlniť, že to tak dlho trvalo, hoci som ju sľubovala skôr, no vyskytli sa isté okolnosti, ktoré som nemohla ovplyvniť a pre ktoré som bola blogovo neaktívna. Snáď mi to ale odpustíte a bude sa vám pokračovanie páčiť :-) Venované je všetkým, ktorí si naň trpezlivo počkali a ak mi tu zostali ešte nejakí čitatelia, budem veľmi vďačná za komentáre :-)



Záškodníci sa pustili do výroby kostýmov až v nedeľu a najviac im dal zabrať prekvapivo ten Jamesov. Najprv neveriacky hľadel do výtlačku Dejín mágie, ktorý mu pred tvár strčil nadšený Remus a potom na chichotajúceho sa Siriusa.
"Čo to má znamenať? Takto vyzeral Richard Chrabromil? Veď je oblečený ako baba! Kde má nejaké brnenie?" vychrlil zo seba.
"Upokoj sa," chlácholil ho Remus. "Keby si si dal brnenie, vyzeral by si ako hociktorý iný rytier. Toto bol jeho bežný odev. Neboj sa, ešte ti zafarbíme vlasy na jeho žiarivo červenú a budete na nerozoznanie."
"Ešteže má ten meč," vydýchol James a nechal Remusa so Siriusom mávať prútikmi pri výrobe jeho masky, kým on pomáhal Petrovi s prevlekom Yetiho.
Ako najjednoduchší sa napokon ukázal kostým Remusa, ktorý sa navliekol do Jamesovho rezervného metlobalového dresu, ktorý mu bol síce trochu veľký, no po pár šikovných mávnutiach prútikom, mu sadol ako uliaty.
"Len nech ho nezničíte," horekoval James a pobehoval okolo priateľov, kým sa Peter neúspešne snažil pripevniť na svoj kostým huňatý chvost.
Takto to pokračovalo až do večera, kým Záškodníci únavou nepadli do postelí a nedohodli sa, že zvyšok dokončia cez týždeň.
Aj dievčatá si ponechali posledné úpravy na ďalšie dni a každý večer po škole ešte vylepšovali čo sa dalo, aby bolo v nadchádzajúcu sobotu všetko tip - top. Týždeň tak ubehol ako voda a prišiel piatok. Po vyučovaní sa dievčatá vybrali do veže a celé nadšené vybehli ihneď do dievčenskej časti internátu. Alicin pohľad sa okamžite zastavil na Lilinej knihe rozprávok, ktorú nechala roztvorenú ležať na posteli pod baldachýnom.
"Takže ty by si chcela vyzerať presne ako táto rozprávková postava, Lils?" zamyslene sa opýtala Alice, na čo Lily nechápavo prikývla.
"Tak ma prosím na chvíľu ospravedlň," urýchlene povedala Alice a bez vysvetlenia vybehla z izby do klubovne.
Lily zmätene pokrútila hlavou a čo najrýchlejšie vyšla na schodisko, no po jej priateľke nebolo ani stopy. Zišla trochu nižšie, aby sa mohla lepšie porozhliadať po klubovni. Bola poloprázdna, pri jednom z okien sedeli dve nízke tretiačky a pred kozubom ležal na pohovke rozvalený zavalitý šiestak a potichu driemal.
"Lily?" prekvapil ju známy hlas.
Pod schodiskom stál James a zvedavo na ňu hľadel. "Deje sa niečo?"
Rýchlo pokrútila hlavou a pozrela sa do zeme. Netušila prečo to robí, no posledné týždne sa v Jamesovej prítomnosti správala ako vymenená.
"Určite?" Nedôverčivo sa na ňu zahľadel.
"Len som hľadala Alice," snažila sa udržať si normálny tón hlasu.
"Zrazil som sa s ňou pri východe, ponáhľala sa do knižnice. Povedal som jej, že sa tam určite stretne s Remusom, išiel tam totiž pohľadať nejaké zaklínadlo na zmenu farby..."
"Do knižnice?" skočila mu do reči Lily a rýchlo zodvihla pohľad zo zeme. Na čele sa jej usadila tenká vráska.
"Uhm," prikývol James a žiarivo sa na červenovlásku usmial.
"Tak... ja už pôjdem," vyjachtala zo seba Lily a keď sa otáčala, takmer sa potkla o vlastnú nohu. No James si nič nevšimol. Jediné čo pred sebou videl, bolo nádherné dievča, po ktorom z celého srdca túžil, a ktoré ho tvrdohlavo roky odmietalo. Zaujato pozoroval jej vzďaľujúci sa chrbát a keď záplava červených vlasov zmizla za rohom, povzdychol si. "Možno mi predsa len nie je súdená," zašepkal a krútiac hlavou sa vybral do svojej spálne aj on.
Lily za sebou zatvorila dvere a zamračila sa. Čo to malo znamenať? Prečo sa pri Jamesovi zrazu cíti tak zvláštne? Malo to niečo dočinenia s tým, že od začiatku ročníka ani raz nepozval von?
"Asi som prepásla svoju šancu," nešťastne si povzdychla a smutne klesla na posteľ.
Slávnostná halloweenská večera sa v sobotu konala o čosi skôr a potom sa už všetci roztrúsili do svojich izieb, aby sa mohli prezliecť. Alice nechala Lily vo Veľkej sieni, keďže prefekti mali na starosti výzdobu a pobrala sa do Chrabromilskej veže pripraviť.
"Uf, konečne, myslela som, že sa odtiaľ nevymotám," rozhorčovala sa Lily, keď za sebou konečne zatvorila dvere na dievčenskej spálni.
"Nuž, to je údel primusov," zachichotala sa už napoly prezlečená Alice, za čo si vyslúžila Lilin škaredý pohľad.
"Ani nevrav, dúfam, že sme zariadili všetko poriadne," vydýchla Lily.
"Neboj sa, dopadne to dobre," usmiala sa Alice a potom sa už obe mohli pustiť do príprav.
O pol hodinku už Alice vyzerala k svetu. A najmä - nevyzerala už ako Alice. S pokožkou bielou ako stena a odleskmi červenej farby v očiach, odetá do čierneho plášťa sa postavila do stredu izby, aby sa mohla Lily činiť s prútikom. Nakoniec vysvitlo, že vo vyčarovaní falošných tesákov je červenovláska ako doma, a tak mohla o malú chvíľku upírka Alice vrátiť svojej priateľke láskavosť a obidve dievčatá sa pustili do Lilinej premeny.
"Merlin, Lils, si nádherná," šepkala onedlho Alice a nútila Lily otáčať sa stále dookola, aby si ju mohla lepšie poobzerať. Šaty v svetlo modrej farbe s bielym lemom jej padali až po zem a tvarovali dokonalý pás. Celému vzhľadu nasadil korunu vyšperkovaný účes. "Všetci budú z teba paf," uznanlivo kývala hlavou Alice.
"Takže vyzerám ako v tej knihe?" nadšene sa pýtala Lily.
"Takmer," šibalsky odvetila tmavovláska a vytiahla z plášťa svoj prútik.
"Ale čo to robíš?" nechápala Lily.
"Chceš vyzerať ako tá postava z tvojej muklovskej rozprávky?"
Lily slabo prikývla.
"Tak ma nechaj pracovať," usmiala sa Alice a začala švihať prútikom okolo Lilinej hlavy a šepkať pritom neznáme zaklínadlo.
"Hotovo," usmiala sa po chvíli a nastavila Lily malé okrúhle zrkadlo, aby si mohla pozrieť výsledok jej snaženia. Lily sa najprv nevedela zmôcť na slovo.
"Ale toto... Alice, páni... Ako si to?" krútila hlavou a rukou si chytila skučeravené pramene vlasov, ktoré jej dopadali na holé plecia. Nemali však zvyčajnú tmavočervenú farbu. Namiesto toho boli zafarbené do oslnivej blond.
"Chcela som aby to bolo dokonalé. Keď si po tom vždy tak túžila," žmurkla na ňu Alice a Lily ju vďačne objala. "Ešte toto," zachichotala sa Alice a podala jej do ruky úzku škrabošku vo farbe šiat. "Teraz ti už chýba len rozprávkový princ a stratená črievička," veľavýznamne vyhlásila Alice a Lily si opäť prezrela svoju zmenenú podobu v zrkadle.
"Možno," zašepkala sama pre seba a nevedela spustiť oči zo svojich vlasov.

"Ani náhodou takto nikam nepôjdem!" rozčuľoval sa pred zrkadlom v chlapčenskej spálni na opačnej strane Chrabromilskej veže James a rukou si chytal svoje neposlušné husté vlasy.
Sirius, ktorý si práve v rohu izby nasádzal čierne psie uši sa štekavo chichotal a sledoval Remusa, v metlobalovom drese, ktorý nahnevane stál vedľa Jamesa s rukami založenými na hrudi.
"Čo sa ti nepáči Paroháč? Veď vyzeráš presne ako Richard Chrabromil!" osopil sa na Jamesa.
"Nemôžem ísť s takýmito vlasmi medzi ľudí!" oponoval mu James a potiahol si prameň vlasov, ktorý mu padal do tváre. "Sú... sú..."
"... červené," doplnil za neho Sirius a opäť sa hlasno rozosmial.
Remus sa znovu zamračil a vylovil z vrecka úzku masku na tvár a podal ju Jamesovi. "Tu máš, pôvodne som ju chcel použiť ja, ale keď inak nedáš..."
"Ďakujem," zaradoval sa James a ihneď si ju nasadil na tvár, aby sa mohol poobzerať v zrkadle. Takto bol takmer nespoznateľný.
"Chalani, pomôžete mi?" vyrušil ho z myšlienok zúfalý Petrov hlas. Stál pri svojej posteli a horko ťažko sa napchával do objemného chlpatého kostýmu Yetiho.
Sirius sa z plného hrdla rozosmial, no Remus ho pohoršeným pohľadom okamžite zastavil a všetci traja sa vybrali Červochvostovi na pomoc.
Po štvrťhodinke zápasenia s jeho prevlekom napokon predsa len boli úspešní a zároveň bol i najvyšší čas vybrať sa do Veľkej siene na zahájenie večierka. James si pre istotu ešte pred schodiskom nasadil na tvár Remusovu škrabošku a nasledoval priateľov cez klubovňu.

Lily vyslala netrpezlivú Alice za Frankom, ktorý ju už ako upír očakával v klubovni a ona sama sa ešte posledný krát pozrela do okrúhleho zrkadla nad toaletným stolíkom. Cítila sa taká... nesvoja. Vzápätí však nesúhlasne pokrútila hlavou. Nebolo práve to podstatou Halloweenu? Stať sa na jeden večer niekým iným? Hrať niekoho iného?
Zoširoka sa usmiala na svoj obraz v zrkadle, na oči si pripevnila masku a vybrala sa dole do spoločenskej miestnosti. Po Alice a Frankovi už nebolo nikde ani stopy, v kúte sedelo len pár tretiačok, ktoré nemali povolený vstup na večierok a zrejme starostlivo sledovali všetkých odchádzajúcich. Pri pohľade na Lily jedna hlasno zhíkla a ďalšie obdivne prikyvovali hlavami. Lily rozpačito vykročila poloprázdnou klubovňou k portrétu a snažila sa ignorovať ich polohlasný šepot. "Aká je krásna! Kto je to? Nepoznám žiadnu takú blondínku z našej fakulty!"
Keď dorazila do Veľkej siene, už sa to tam hemžilo spolužiakmi zo všetkých štyroch fakúlt a veľmi ju potešilo, že náhodne začula pár pochvalných viet na adresu výzdoby.
Pomaly sa predierala skupinkami študentov a pobavene sledovala ich kostýmy. Spozorovala niekoľko víl, či škriatkov, dokonca i jedného trola a pár prevlekov, ktoré nevedela presne identifikovať.
Keď prišla do stredu miestnosti, schytila ju čiasi ruka. Lily sa okamžite strhla, no vzápätí si s úľavou vydýchla.
"Alice, chceš mi privodiť infarkt?"
"To vyzeráme až tak hrozivo?" zasmial sa Frank a odhalil pritom umelé žiarivo biele tesáky, podobné, aké mala i jeho priateľka.
Lily pobavene pokrútila hlavou.
"Mimochodom Lils, vyzeráš prekrásne, akurát škoda, že ti nevidno do očí," pochválil ju Frank. "Aká si vlastne maska?"
Lilina odpoveď však zanikla v hluku, pri dverách sa spustil huriavk a všetci traja tam natrčili hlavy.
Do miestnosti práve vkráčal Sirius Black, prezlečený za čierneho psa. V skupinkách dievčat, postávajúcich obďaleč to okamžite zašumelo a zrazu sa k nemu nahrnulo niekoľko z nich. Na Liline prekvapenie sa ich prevleky nápadne podobali na... psa.
Akurát že každý kostým vyzeral inak. Jedna čiernovláska bola prezlečená za svetlohnedého dlhosrstého psa s čiernymi fliačikmi, naproti tomu rusovláska, stojaca tesne za ňou stavila na krátku hrdzavooranžovú srsť a dlhý chvost sa jej skoro ťahal po zemi.
"Zbláznili sa?" snažila sa prekričať rozruch Alice a stavala sa na špičky, aby lepšie videla.
"Ach, do čerta! To mi mohlo napadnúť, že pôjde za čierneho psa, veď sa predsa volá Black!" rozhorčovalo sa sklamane vysoké hnedovlasé dievča v kostýme bieleho huňatého psa, ktoré práve prechádzalo okolo nich.
Frank sa z plného hrdla rozosmial.
"Ehm, ehm, poprosím o vašu pozornosť!" prerušil vravu ostrý hlas profesorky McGonagallovej. Prichádzal z malého pódia, ktoré bolo postavené na mieste, kde inokedy býval profesorský stôl a bol niekoľkonásobne zosilnený, aby ju mohol každý počuť.
Študenti stíchli a všetci sa otočili jej smerom. Za profesorkou, ktorá pre večierok zvolila klasický čierny habit a špicatý tmavý klobúk postávali vedúci jednotlivých fakúlt, spolu s riaditeľom, profesorom Dumbledorom.
"Dovoľte mi v mene vedenia školy a učiteľského zboru, vás srdečne privítať na dnešnom večierku, ktorý týmto zároveň zahajujem! Tiež by som sa chcela poďakovať primusom a prefektom za skvelo odvedenú prácu pri príprave tohto večera a popriať vám príjemnú zábavu," dokončila profesorka a sieňou sa ozval hlasný potlesk, ktorý však o malú chvíľu prehlušila hudba, pochádzajúca z reproduktorov povešaných po stenách miestnosti.
Študenti sa začali vo dvojiciach či skupinkách pohupovať do rytmu a Lily bola nútená stráviť pár tanečných kôl s Alice a Frankom, keďže ju Alice odmietla pustiť na "kontrolu okolia" - ako Lily nazvala jednu zo svojich primusských povinností.
"Starosti si môžeš robiť aj potom, teraz poď s nami tancovať!" snažila sa prekričať hluk Alice a Lily mala pritom pocit, že jej chce zdevastovať ušný bubienok.

"Nevideli ste niekto Lily?" Tento krát sa pokúšal prekričať hudbu a vravu James.
Remus pokrútil hlavou a Peter ani nezareagoval, zrejme vďaka hrubému kostýmu nepočul ani slovo. James mu zamával rukou popred tvár, no keď si všimol drobné kvapôčky potu, stekajúce mu po čele, nechal ho na pokoji.
"Konečne som sa ich striasol," sťažoval sa Sirius, ktorý sa k nim práve pridal a v tvári bol takmer rovnako červený ako Peter.
"Ty si utekal, Tichošľap?" premeral si ho prekvapene James.
"Čo som mal robiť?" ohradil sa Sirius. "Leteli za mnou ako šialené!"
"Ach tu si, chlpáčik," ozval sa za štvoricou dievčenský hlas a Siriusa popod rameno šikovne chytilo vysoké dievča, prezlečené sa huňatého psa. Jedno z mála, ktoré trafilo jeho uhľovočiernu farbu.
"Pomoc," zašepkal s výrazom mučeníka smerom k priateľom Sirius, keď ho odvádzala na parket. Remus sa nahlas rozosmial.
"To má za to, že tak tvrdošijne trval na..."
Opäť ich prerušil dievčenský hlas.
"Hej, sexi metlobalista, nezatancuješ si so mnou?" vyhlásila sebavedomo drobná blondínka prezlečená za ohnivú strelu a žmurkla na prekvapeného Remusa. James v nej spoznal jednu z bystrohlavských prefektiek.
Remus sa spamätal až po štuchanci od Paroháča.
"Iste," prisvedčil neisto a ponúkol dievčine ruku.
James sa obrátil na Petra, no ten ho predbehol. "Musím si ísť sadnúť, lebo sa roztopím," povzdychol si Červochvost a skôr než James stihol niečo povedať, pobral sa ťarbavým krokom do rohu miestnosti, kde boli rozostavané stoličky, vrážajúc pritom do tancujúcich študentov.
James sa bezradne poobzeral okolo seba. Stojac na špičkách sa pokúšal nájsť záplavu tmavočervených vlasov, no márne. Predsa len sa mal vyzvedať, aký kostým si dnes zoberie...

"Koho to vyzeráš?" zaujímala sa Alice.
"Nikoho," zaklamala Lily.
Stáli takmer uprostred parketu a čakali na Franka, ktorý sa podujal priniesť tekvicový džús.
"No to určite," zahodila Alice rukou.
Vtom sa ozval čudný zvuk a všetci zodvihli pohľad na strop. Jedna z ozdobných reťazí presne v strede miestnosti povolila a zostala visieť nízko nad zemou.
"Musím ísť," náhlivo povedala Lily a nedala Alice ani len šancu namietať. Ako primuska predsa musela ísť dať veci do poriadku. Cestou hľadala očami Jamesa, no márne.
"Tiež by sa o to mohol zaujímať, je predsa primus," šomrala si popod nos.

Keď si James všimol padajúcu reťaz, okamžite sa vydal doprostred parketu. Lily nikde nevidel, a tak sa rozhodol, že ju napraví sám.
"Kde sa celý večer ukrýva? Nemohlo sa jej niečo stať?" Blúdilo mu hlavou, ako kráčal.
Keď bol už takmer na mieste, všimol si profesorku McGonagallovú, stojacu na vyvýšenom pódiu s prútikom v ruke. Stačilo jedno mávnutie a reťaz bola na svojom mieste.

Lily sa v objemných šatách predierala pomedzi spolužiakov, ktorí jej len neochotne uhýbali a ponáhľala sa napraviť výzdobu. Už bola takmer tam, keď jej oči, ktoré doteraz museli hľadieť na zem, aby niekomu nepošliapala po nohách, spočinuli na strope. Reťaz bola na svojom mieste. Nerozumela tomu, veď ešte len pred malou chvíľku bola odtrhnutá. Od stredu parketu ju delil už len jediný krok...
"Au, dávaj pozor!" prebehlo jej mysľou, keď do nej niekto v prevleku vlkolaka vrazil vo víre tanca tak nešetrne, že sa potkla o lem šiat. No vysloviť to nahlas už nestihla. Jediné, na čo dokázala myslieť, bolo to, ako padá. Ako dopadne na dlážku pred očami všetkých spolužiakov...
Privrela oči a očakávala najhoršie, keď vtom... Namiesto chladnej zeme totiž pocítila na svojom páse niečie teplé ruky. Rýchlo otvorila oči, aby si mohla prezrieť svojho záchrancu.
Pri pohľade na jeho tvár zhlboka vydýchla. Oči mu zakrývala podobná maska, aká bola tá jej.
Netušila však kto sa za ňou skrýva. Vysoký, silný, s prekrásne tvarovanými perami a ohnivočervenými vlasmi. Mozog jej pracoval na plné obrátky, no na žiadne vhodné meno si spomenúť nevedela.
James tomu nemohol uveriť. Keď ju videl padať, ani na chvíľu nezaváhal. Okamžite k nej priskočil a zachytil ju. Ale kto bolo toto pôvabné stvorenie, ktoré práve držal v náručí a ktoré mu skúmavo hľadelo do tváre. Oči skryté za škraboškou a nádherné zlatisté vlnky, lemujúce jej tvár a ramená. Jediné, čo sa mu zdalo na nej povedomé, bola vôňa... Stretol ju už niekedy? Možno kedysi dávno... Postavil ju na nohy, no nespustil ruky z jej pásu. Sám nevedel prečo, no keď sieňou zaznela pomalá kĺzavá pieseň, jediné po čom túžil bolo tancovať s ňou. A už nikdy ju nepustiť.
Netušila, prečo to robí, no niečo jej nedovolilo odtiahnuť sa od neho. Keď začula v ušiach jednu zo svojich obľúbených piesní, nechala sa tajomným neznámym unášať po parkete. Akoby na ňom nestál nikto iný, len oni dvaja. Okolitý svet sa zrazu rozplynul a jediné, čo vnímala, bol jeho dotyk. Ochotne ho objala rukami okolo krku, odovzdala sa do jeho moci a nechala sa ním viesť.
James mal pocit, že sníva. Vychutnával si každú sekundu tohto tanca a v duchu sa modlil, nech pieseň nikdy neskončí, hoci to bolo absurdné.
Do prostriedku parketu sa opäť dostali, až keď zaznievali posledné tóny skladby. Miestnosťou sa na malú chvíľu rozhostilo ticho, no oni dvaja stáli oproti sebe a nespúšťali jeden z druhého ruky.
Nemal najmenšieho poňatia, kde sa v ňom nabralo toľko odvahy, no musel to urobiť. Myslel na to po celý čas, kým spolu tancovali...
Naklonil sa k nej, ruku z jej pásu presunul k jej tvári a nežne ju pobozkal na pery. Srdce mu začalo biť ako opreteky. Neznáma bozk opätovala.
Lily mala pocit, že sa od šťastia rozplynie. Vnímala len jeho sladké pery, položené na tých svojich a teplo, ktoré z neho vyžarovalo.
Akýsi hlas v jej vnútri však protestoval. "A čo James? Chceš predsa jeho!" Lily si pred sebou predstavila Jamesove oči. Tie nezbedné ohníčky, planúce v sýtej orieškovohnedej farbe. Ten šibalský pohľad, ktorú na ňu uprel vždy, keď prechádzala okolo neho. Áno, chcela Jamesa.

James sa nevedel tých hebkých pier nabažiť.

Vtom sa mu však v mysli vynoril obraz. Zelených očí. No nie hocijakých. Nádherných žiarivo zelených očí mandľového tvaru. Čo to tu robil? O čo mu išlo? Veď chcel predsa ju, nikoho iného - žiadnu náhradníčku!

Odtiahli sa od seba v presne rovnakej chvíli.
"Nemôžem!" vydýchli unisono a prekvapene sa na seba pozreli. Lily sa rýchlo otočila na odchod a vrážajúc do ľudí, stojacich na parkete utekala preč.
James vo vnútri bojoval sám so sebou, no vtom neďaleko zazrel Alice - Lilinu najlepšiu priateľku a už bolo rozhodnuté. Chcel sa tiež vybrať na odchod, keď vtom letmo zazrel na podlahe niečo ligotavé. Opatrne sa sklonil a zodvihol drobný okrúhly prstienok so zeleným očkom. Hneď uhádol, že patrí neznámej.

Do konca večierka sa už Lily Evansová ani James Potter vo Veľkej sieni neukázali. Márne ju Alice pri každej možnej príležitosti hľadala, márne sa Sirius vypytoval všetkých okolo. Obaja strávili noc zavretí vo svojich izbách.

"Lily, vyzeráš hrozne!" vyhlásila na druhý deň ráno Alice pri pohľade na svoju priateľku. Pod očami mala tmavé kruhy a vlasy, už v pôvodnej tmavočervenej farbe, pripomínali skôr vrabčie hniezdo.
"Ďakujem, to je naozaj povzbudzujúce," odvrkla jej Lily.
"No tak Lils, stalo sa ti niečo? Prečo si sa vyparila z večierka?"
"Stratila som prsteň," odvetila Lily polopravdou.
"Ten po starej mame?"
"Uhm," prikývla skormútene Lily, hoci vedela, že táto strata spôsobuje len polovicu svojho trápenia. "Šetrila som si ho len na špeciálne udalosti." Kvárili ju výčitky svedomia kvôli včerajšiemu večeru. Prečo len bozkávala cudzieho chlapca, keď jediný, po kom túžila bol James Potter?
"To mi je ľúto," objala ju Alice okolo pliec. "Ale neboj sa, určite sa nájde," vyhlásila rozhodne.
"Pochybujem," zafňukala Lily a utrela si z tváre drobné slzy, ktoré sa jej stihli rozkotúľať po lícach, aby mohli vyraziť do Veľkej siene na raňajky.

James sa na rozdiel od Lily so svojím zážitkom zveril Siriusovi.
"A ty si ju nechal len tak utiecť?" plesol sa po čele Tichošľap.
"A čo som mal robiť?" bránil sa James. "Chcem predsa Lily!"
"Lily, Lily, Lily... Nemyslíš, že je čas poobzerať sa aj inam?"
"Chcem Lily a basta!" vyhlásil James. "Pozri sa, toto tam to dievča stratilo," roztvoril dlaň, aby mohol priateľovi ukázať prsteň, ktorý v nej skrýval.
Sirius pokrčil plecami. "V živote som ho nevidel."
"Nevadí," povzdychol si James a opatrne ho vložil do náprsného vrecka.
"Tak idete na tie raňajky?" zakričal na nich zo schodov Remus.
"Už ideme!" zavolal Sirius a spoločne sa vybrali do Veľkej siene.

Keď Alice videla skormútený výraz na Lilinej tvári, rozhodla sa, že vezme veci do vlastných rúk a každého, koho stretli sa vypytovala na prsteň so zeleným kamienkom.

"Neuveríš, kto sa ma pred chvíľou pýtal na prsteň!" náhlivo šepkal Sirius, ktorý sa po ceste na raňajky zdržal na chodbe s istou Bystrohlavčankou a len teraz si zasadol vedľa Jamesa za chrabromilský stôl.
Jamesove oči sa okamžite rozžiarili.
"Alice."
"Alice?" vypúlil James oči.
Sirius prikývol, no rýchlo dodal. "No nepatrí jej. Ale..."
"Lily," vydýchol a sledoval triumfálny výraz na Siriusovej tvári.
James očami prehľadal stôl. Sedela úplne na konci a prehrabávala sa lyžičkou v miske s ovsenou kašou.
"No tak, nechaj ju aspoň doraňajkovať," zastavil ho Sirius, keď si všimol že vstáva.
"Tak fajn," súhlasil James a v duchu odpočítaval sekundy.
Keď sa Lily postavila, okamžite za ňou vyštartoval a vďaka skupinke Slizolinčanov, ktorá ho trochu pribrzdila, ju nakoniec dobehol až na prázdnej chodbe.
"Lily, počkaj na mňa!" zakričal.
Okamžite sa otočila a pohľad uprela do zeme.
"Niečo pre teba mám," povedal zadýchaným hlasom a začal rukou šmátrať vo vrecku.
"No skvelé, tak on má pre mňa darček, po tom ako som sa k nemu včera zachovala," prebehlo jej mysľou.
"Tu je to," vyhlásil veselo a do dlane jej vpustil studený kúsok kovu.
Nemohla uveriť vlastným očiam.
"Ale to, ako to... ty..." nevedela nájsť tie správne slová.
"Neverím," vyhlásila napokon.
"Ani ja tomu nemôžem uveriť," priznal sa James.
"Myslíš to vážne? Naozaj včera..."
"Je zrejme len jeden spôsob, ako to môžeme zistiť," povedal nesmelo, no Lily neušiel jeho huncútsky pohľad, na ktorý si včera v pravej chvíli spomenula.
Pristúpil k nej a vzal jej tvár do svojich dlaní. Keď sa jeho pery priblížili k jej ústam, mala pocit, že jej srdce vyskočí z hrude. Vedela čo bude nasledovať, pretože to už zažila. Včera.

Keď sa od seba odtiahli, Lily sa zachichotala.
"Čo ti je smiešne?" čudoval sa James.
"Povieš mi, za koho si bol včera prezlečený?"
James sa trochu zamračil. Nepozdával sa mu Lilin pobavený hlas. "No predsa za Richarda Chrabromila."
Lily sa rozosmiala ešte hlasnejšie.
"A ty?" podpichol ju schválne.
"Predsa za Popolušku."
"Za koho?!"
"Pche," odfrkla Lily. "Vidím, že ťa toho musím ešte veľa naučiť."
"Máme čas," vyhlásil s úsmevom James. "Všetok čas sveta."

*

"... a žili šťastne, až kým nepomreli," dokončil čítanie James a zatvoril hrubú Lilinu knihu rozprávok. Malý Harry mu spokojne spinkal v náručí, kým vonku za oknami v Godricovej úžľabine zúrila silná búrka. Blížila sa halloweenska noc...
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Babble Babble | E-mail | Web | 3. července 2012 v 15:48 | Reagovat

Celé to bolo super. Neviem,nemám slov, len sa smejem :D (proste bolo to nevhodné pre diabetikov, a Babble napodiv nemá slov, i keď ich väčšinou má plnú zásobu)

2 Eňa Eňa | E-mail | Web | 3. července 2012 v 18:32 | Reagovat

Merlin, to bolo také nádherné... a ten koniec... som sa skoro rozplakala... Keď som si uvedomila, čo sa stalo na Halloweensku noc...
Ty si rodený talent! A teraz nekecám! Takto krásne, romanticky a vtipne to len ty dokážeš napísať! POKLONA! Klobúk dole! Aj s parochňou!

3 Peťa Peťa | Web | 3. července 2012 v 18:35 | Reagovat

Myslím,že sa oplatilo čakať :-) Dúfam,že už nemáš zdravotné problémy a budeš písať častejšie,lebo za ten mesiac mi to tu už chýbalo ;-)

4 Mišina Mišina | 3. července 2012 v 19:19 | Reagovat

WOW bože Nienna toto toto toto bolo niečo úžasné kam sa hrabe Austenová :-D Babble má pravdu úplne nevhodné pre diabetikov takéto záchvaty radosti som nezažila dávno :-) To sa nedá ani slovami vyjadriť aké to bolo geniálne :-x
Úplne perfektné absolútne perfektné niečo geniálne ale ten koniec ja zase plačem :-( Úplne nefalšovane a ten prsteň zlatá strela pes úplne geniálne božeeee skladám ti všetky svoje klobúky a poklony :-) Bolo to naprosto GENIÁLNE !!! :-)

5 Mišina Mišina | 4. července 2012 v 7:48 | Reagovat

Ešte som v tom chvate zabudla dodať :-? Že dúfam že tvoja choroba prebiehala ľahko a už si úplne zdravá :-)

6 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 4. července 2012 v 10:55 | Reagovat

Tak som správne tipovala Popolušku... a chudák Sirius, všetky baby oblečené za psov... si mu dala :-D  :-D a Remus ako "sexi metlobalista" ... nádherná poviedka, ako vždy od teba :-)

7 Nienna Nienna | Web | 4. července 2012 v 11:19 | Reagovat

[1]: Ďakujem! ;-) A dúfam, že čoskoro nájdeš slová a budem si môcť od teba prečítať nejakú tú poviedku ;-)

[2]: Jáj, hanbím sa normálne, keď to čítam, ďakujem krásne za taký pochvalný komentár :-)

[3]: Ďakujem Peťka, už som zdravá (aspoň dúfam, budúci týždeň idem na kontrolu), takže sa pokúsim písať ako to najčastejšie pôjde, aj keď v tomto pekelnom teple to ide pomalšie...
Inak, oneskorene, ale prajem všetko najlepšie k meninám ;-)

[4]: Dobre, tak len teraz sa naozaj červenám z tých prehnaných rečí :-D :-)Som ti veľmi vďačná za komentár a som rada, že sa ti to tak páčilo ;-) A ďakujem za dodatok, choroba je už hádam preč :-)

[6]: Presne tak Angie, aj som myslela, že to bude očividné, z tých náznakov :-) A ja ti veľmi pekne ďakujem - ako vždy nádherný koment od teba ;-)

8 Peťa Peťa | Web | 4. července 2012 v 20:12 | Reagovat

Jééjda,ďakujem pekne za gratuláciu :-) ;-)

9 Shin Shin | 4. července 2012 v 23:19 | Reagovat

Ježíííš to bolo krásne :)) taký pekný koniec som teda nečakala :))

10 Nienna Nienna | Web | 5. července 2012 v 20:37 | Reagovat

[8]: Nie je vôbec za čo :-)

[9]: Ďakujem krásne za komentár ;-)

11 Moni Moni | Web | 7. července 2012 v 21:22 | Reagovat

Ještě pořád vidím Siriusa, jak se plácl po čele, když mu James všechno řekl. Nemohla jsem jinak, než se při tom pomyšlení smát :-D V mé představě to vypadá velmi komicky :-D A celá povídka byla skvělá, naprosto úžasná a ten konec mě tak bavil, že jsem se až lekla, když to skončilo. Ale konec povídky byl také vydařený, když to tak James předčítal. Skvělá povídka, Nienno!

12 Mia Mia | 8. července 2012 v 13:48 | Reagovat

Je to nádherné, normálne keď som to čítala  tak som buď nedýchala, alebo sa smiala. Ak sa mam priznáť, myslela som si, že Lily bude popoluška :-D ale krásne, dokonca neviem prečo ale nevedela som si predstaviť Alice a knižnicu v jednom :-D bolo to úžasné, ako vždy, Nienna :-) A nevad, že ti to tak trvalo, po prvé bola si chorá a po druhé- aspoň sme boli v napätí :-P

13 Nienna Nienna | Web | 8. července 2012 v 18:15 | Reagovat

[11]: Ďakujem krásne za obsiahly komentár, Moni ;-)  :-)

[12]: Ďakujem ti Mia, áno, tú Popolušku zrejme tipovali viacerí z vás :-)

14 Hagginka Hagginka | E-mail | Web | 10. července 2012 v 22:29 | Reagovat

Ale niééééé, prečo si to tak ukončila, povieš mi? Také dokonalé a všetko mi pokazila tá posledná veta :-(

15 Nienna Nienna | Web | 11. července 2012 v 7:55 | Reagovat

[14]: Poviem ti - pretože nič v živote nie je dokonalé a tiež preto, aby to nebolo príliš sladké a malo to aj nejakú hlbšiu myšlienku ;-)

16 Martnka Martnka | Web | 8. srpna 2012 v 13:08 | Reagovat

Ne, ten konec ne. Ještě nikdy v životě mě to takhle nerozplakalo, jako tady.
Jinak moc hezky napsané, přesně na takovou romantiku jsem měla velkou chuť už od včerejška. Naštěstí vím, kam mám chodit ;)

17 Nienna Nienna | Web | 9. srpna 2012 v 19:42 | Reagovat

[16]: Ďakujem ti, dúfam, že sa čoskoro dočkáme niečoho aj v tvojom podaní ;-)

18 Janka Janka | 31. srpna 2012 v 20:15 | Reagovat

Nádhera... viem že sa stále opakujem ale píšeš proste neuveriteľne nádherne... Bol to úžasný príbeh. A na tom konci som sa skoro royplakala :(

19 Nienna Nienna | Web | 3. září 2012 v 18:13 | Reagovat

[18]: Janka, ďakujem ti krásne za všetky tvoje komentáre, veľmi ma potešili :-)

20 Janka Janka | 4. září 2012 v 21:37 | Reagovat

[19]: Nie je za čo ;-)

21 bela bela | E-mail | 18. prosince 2012 v 19:28 | Reagovat

Bolo to nudne ja  pisem  clanki  ale na 40 stranok a songi na tei :-!

22 Nienna Nienna | E-mail | Web | 18. prosince 2012 v 19:31 | Reagovat

[21]: Ďakujem za názor, každému sa páči niečo iné, druhej polovici tvojho komentára absolútne nerozumiem, ale dúfam, že tie články nepíšeš s takými gramatickými chybami ako si napísala tento komentár ;-)  :-)

23 Maysie Maysie | E-mail | Web | 16. ledna 2013 v 17:46 | Reagovat

Tak předse se našli :) Krása

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.