Poviedka na prianie - pre Evansku :-)

12. září 2012 v 19:13 | Nienna |  Poviedky na prianie
Takže, ako som sľúbila včera, je tu ďalšia poviedka na želanie - tentokrát pre Evansku. Zadala mi Záškodníkov, pár Lily & James - James sa v 7. ročníku zmenil a Lily to nedokáže pochopiť, a to najmä preto, že sa jej James začína páčiť, na hliadkach spolu trávia dosť času a ... nakoniec sa dajú dokopy :-) Takže Evanska, dúfam, že sa ti poviedka bude páčiť a bude podľa tvojich predstáv, ale tiež dúfam, že sa bude páčiť aj vám ostatným a svoj názor mi dáte vedieť v podobe komentára :-) Zadávanie poviedok zajtra zase na nejaký čas uzavriem, takže kto má ešte nejaké želanie, máte poslednú šancu napísať mi ho :-) A aby som nezabudla - Evanske patrí snáď milá povinnosť vymyslieť pre túto poviedku názov :-)



"Hovorím ti, že sa správa akosi zvláštne."
"Neviem čo sa s ňou porobilo. Myslíš, že ju mohol niekto zakliať?"
Lily Evansovú vyrušil z myšlienok zanietený šepot jej spolubývajúcich.
"Čo sa deje?" zodvihla hlavu od učebnice Elixírov pre vysoko pokročilých a udivene sa pozrela na Alice.
"Už snáď desať minúť sa snažíme upútať tvoju pozornosť, Lils. No akosi sa nám to nedarí. Práve sme sa s tebou snažili rozprávať o tom, ako včera Black na transfigurácii premenil tie galeóny na..." začala sa jej sťažovať Marlene, no červenovláska ju prerušila.
"Vôbec vám nerozumiem," bránila sa Lily a tiež sa postavila z postele.
"No nevravela som ti?" otočila sa Marlene na Alice a ukazovákom mierila na zmätenú Lily. "Chová sa čudne."
"Neviem o čom to stále rozprávaš, Marls," nahnevane vyhlásila Lily a odkráčala z izby.
"Máš pravdu Marlene, je divná," pokrútila hlavou Alice a nadvihla obočie.
Lily vybehla z dievčenskej spálne na točité schodisko a odtiaľ priamo do chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Z pohovky pred krbom sa ozval hurónsky smiech a ani nemusela otáčať hlavu, aby zistila komu patril. "A potom prišiel Filch a ten drak sa zafarbil na ružovo," začula útržok záškodníckeho rozhovoru. Sirius Black stál pri krbe a oduševnene rozprával priateľom akýsi príbeh. Lily prebehla očami po pohovke a keď napočítala len dvoch poslucháčov, zmätene sa porozhliadala po klubovni. Netrvalo dlho, kým ho našla. Sedel úplne sám, v kresle pod oknom a... čítal. Na rukách držal hrubú knihu s modrým koženkovým obalom, oči mu behali po písmenách a okrúhle okuliare sa mu každú chvíľu zošmykli na nos, takže si ich musel takmer neustále naprávať. Lily od neho nemohla odtrhnúť zrak. Bolo to asi po prvýkrát, čo dal prednosť samote a štúdiu pred spoločnosťou svojich najlepších priateľov.
"Čo je Evansová, videla si hipogrifa?" ozval sa jej za chrbtom pobavený hlas.
"O čo ti ide Black?" odvrkla a zadívala sa do rozosmiatej Siriusovej tváre. Ten trochu prižmúril oči a pozrel sa smerom na Jamesa.
"O nič," povedal šibalsky. "Len som tak uvažoval, čo je objektom tvojho sústredeného pozorovania."
"Čo?" vybafla na neho nahnevane Lily a rýchlo sa odvrátila od Jamesa. Sirius však okamžite pokračoval: "Hm, žeby to boli tie jeho strapaté vlasy? Alebo jeho oči? Páčia sa ti jeho okuliare, Evansová? Alebo letíš na Paroháčové metlobalové schopnosti?"
"Neviem o čom to tu točíš, Black!" skočila mu Lily do reči a z prútika, založeného vo vrecku habitu jej vyskočilo zopár červených iskričiek. "A čo si to vôbec dovoľuješ?!"
"No tak nečerti sa toľko," zasmial sa pobavene a potmehúdsky na ňu žmurkol.
Lily zacítila, ako jej horia líce. Vzápätí zachytila Jamesov zvedavý pohľad a už to viac nevydržala. Bez jediného slova vybehla cez portrét na školskú chodbu. Trochu sa vyklonila z jedného z otvorených okien a užívala si čerstvý októbrový vzduch, ktorý ju príjemne chladil na tvári. Konečne sa jej podarilo trochu upokojiť.
"Lily?" ozval sa jej za chrbtom opatrný hlas a jej vnútorný pokoj bol razom preč.
Nesmelo sa otočila.
"Meškám?" opýtal sa potichu a nespúšťal pritom orieškovohnedé oči z jej tváre.
"Čože?"
"Na večernú hliadku," vysvetlil rýchlo. "Myslel som si, že sa máme stretnúť v klubovni, ale keď si tak zrazu vybehla..."
"Do čerta, videl to," prebehlo Lily hlavou a podvedome sa trochu zamračila.
"Hneváš sa na mňa?" opýtal sa smutne James.
"Prečo by som sa mala?" nechápala Lily.
"Tváriš sa tak," povedal takmer vyčítavo.
Lilina tvár sa trochu uvoľnila a pery sa jej zvlnili do jemného úsmevu.
"Vôbec sa nehnevám," povedala. "Jedine ak na seba," pomyslela si. "A nemeškáš," pozrela na svoje zlaté náramkové hodinky po starej mame. "Začneme práve včas."
Jamesovi sa na tvári objavil širokánsky úsmev a veselo nasledoval Lily dole schodiskom. "Čo si si to tam čítal?" opýtala sa po chvíli Lily otázku, ktorá jej už pár minút vŕtala hlavou.
James jej venoval jeden krátky pohľad a potom jednoducho odpovedal: "Elixíry." Lily prekvapene nadvihla obočie. Takú jednoduchú a najmä úprimnú odpoveď nečakala.
"Som z toho predmetu úplný..."
Keď sa zasekol Lily na neho začudovane pozrela. "Chceš povedať "jeleň", nie?" snažila sa mu pomôcť, v domnení, že mu vypadlo to správne slovo.
James sa od srdca zasmial. "Áno, jeleň. Máš pravdu, som jeleň," povedal potichu a láskavo sa zahľadel so Liliných zelených očí. "Keby som ti tak mohol všetko povedať..." pomyslel si, no namiesto toho nahlas povedal: "Nerozumiem, ako ťa môžu elixíry tak baviť."
Lily pokrčila plecami. "Asi tak, ako ja nerozumiem, čo ty vidíš na metlobale." James sa na ňu rozhorčene pozrel, no vzápätí sa znovu usmial.
"Možno keby sme si to navzájom vysvetlili, pochopili by sme jeden druhého," zašepkal opatrne.
"Môžeme to skúsiť," vyslovila Lily, sama prekvapená tým, ako veselo a ľahko jej hlas znel. "Ideš prvý," zachichotala sa a venovala Jamesovi ďalší krátky úsmev.
"Fajn," zareagoval James a rozrozprával sa. O tom, aký je metlobal skvelý šport, a aký je to pocit lietať v oblakoch, cítiť vo vlasoch vietor a dotkýnať sa chodidlami vrcholkov stromov. Vidieť celý svet z výšky a nechať sa ovládnuť pocitom slobody, rozlievajúcim sa pri lete do každého kúsočku tela. A Lily zaujato počúvala. Prekvapená detailnými opismi pocitov, ktorými ju James zahŕňal, úprimnou zanietenosťou v jeho hlase, ale najmä tým, aké potešenie jej jeho rozprávanie spôsobovalo. Ako upokojujúco na ňu pôsobil jeho pevný zamatovo sfarbený hlas.
Keď James skončil, na chvíľu sa odmlčal a zadíval sa na Lily. Tmavočervené vlasy sa jej leskli vo svetle zapadajúceho slnka, rozlievajúcom sa kamennou chodbou a oči jej zvláštne žiarili. Nikdy predtým si v nich takýto výraz nevšimol.
"Teraz je rad na tebe," oslovil ju.
"Tak dobre," súhlasila Lily a začala svoje rozprávanie o tajomnom svete byliniek a iných prísad to elixírov, ktorý ju fascinoval tak veľmi, že sa z elixírov stal jej obľúbený predmet.
"Nemyslím si, že v elixíroch až tak vynikám. Profesor Slughorn značne preceňuje moje schopnosti," dokončila napokon Lily s úsmevom.
James však nesúhlasne pokrútil hlavou. "Hlúposť. Si prirodzený talent. Slughorn ťa síce má rád, ale..."
"To teda má," skočila mu Lily do reči a zasmiala sa.
"Ani sa mu nečudujem. Kto by ťa nemal rád," povedal takmer nečujne James a trochu pridal do kroku.
Lily šokovane otvorila ústa, no rýchlo sa spamätala.
"Napríklad ty a tvoji priatelia. Teda okrem Remusa. A takmer všetci Slizolinčania a..."
"Čo si to povedala?" skočil jej skoro až nahnevane do reči James.
"Som predsa Chrabromilčanka a je očividné, že študenti zo slizolinskej fakulty..."
"Nie to," prerušil ju okamžite. "Čo si povedala ešte predtým?"
"Že tvoji priatelia okrem Remusa..." začala Lily zmätene a Jamesovo meno náročky vynechala.
"Myslíš si, že ťa Sirius s Petrom nemajú radi?" opýtal sa dotknuto.
Lily hanblivo prikývla. "Sirius sa ku mne vždy správa, akoby som mu zjedla večeru."
James sa trochu pousmial, no hneď vzápätí znovu zvážnel. "On ťa má rád. Len sa na teba trochu hnevá."
"Hnevá?" vyprskla Lily. "Čo som mu kedy urobila?"
"Tvrdí, že kvôli tebe sa trápi jeho najlepší kamarát," zašepkal James a rýchlo sa odvrátil, aby sa mu Lily nemohla pozrieť do tváre.
Kým Lily došiel význam tejto nevinnej vety, James už bol na konci chodby a karhal za čosi dvoch drobných prvákov v bystrohlavských uniformách. Lily zostala stáť ako obarená a snažila sa pozliepať útržky ich rozhovoru dohromady. V hlave sa jej preháňali myšlienky jedna cez druhú a nedovolili jej sústrediť sa.
"James?" zavolala z ničoho nič prekvapivo vysokým hlasom.
Trojica na konci chodby od prekvapenia nadskočila. James sa na ňu spýtavo pozrel.
"Necítim sa dobre. Myslím, že sa vrátim do veže. Ospravedlň ma prosím," chrchlila zo seba jedno slovo za druhým a vôbec pritom nepremýšľala. Ako v tranze sa otočila na podpätku a takmer sa rozbehla do Chrabromilskej veže. Jamesov hlas za svojím chrbtom tvrdohlavo ignorovala.
Keď za sebou zatvorila dvere na spálni, naskytol sa jej pohľad na dve prekvapené tváre.
"Lils, nemáš byť na hliadke?" prekvapene zvraštila čelo Alice.
Lily klesla na posteľ a naoko ľahostajným hlasom odvetila: "Bola som."
"A už ste skončili?" zapojila sa Marlene a pozrela na okrúhle hodiny nad stolom.
Lily pokrútila hlavou.
"Potter neprišiel?"
"James prišiel," reagovala Lily až príliš rýchlo a keď si uvedomila, že vyslovila nahlas jeho krstné meno, zakryla si dlaňou ústa, akoby jej z nich práve vykĺzla nejaká obzvlášť šťavnatá nadávka.
Alice podozrievavo nadvihla obočie. "Pohádali ste sa s Jamesom?"
Lily znovu rýchlo pokrútila hlavou.
V miestnosti sa rozľahlo ticho.
"Tak nám to už konečne povieš?!" rozčúlene sa ozvala po pár minútach Marlene a rozhodila nahnevane rukami.
"Nie je čo povedať," pokrčila Lily plecami a zahľadela sa z okna na školský dvor, pokrytý opadnutým žltým lístím.
Trápne ticho napokon prerušil ďalší hlas.
"Kde je Lily?" ozvalo sa z dverí a objavila sa v nich ďalšia spolubývajúca - Suzan. Zdola z klubovne bolo počuť nezvyčajný ruch.
"Čo sa deje?" nechápali dievčatá.
"Potter dole pobehuje ako zmyslov zbavený a hľadá ťa," pozrela sa na červenovlásku, "vraj ti je zle a treba ťa odviesť do nemocničného krídla, aby sa na teba pozrela Pomfreyová."
"Blúzni?" začudovala sa Alice. "Lils, čo si mu povedala?"
"Ja.." vyjachtala Lily. "Nič."
Marlene na ňu vrhla pochybovačný pohľad.
"Možno sa mi trochu zatočila hlava, tak som mu povedala, že sa necítim dobre," zašepkala napokon na svoju obranu.
Marlene sa pobavene rozosmiala. "Nezatočila sa ti tá hlava náhodou z Jamesa?" podarilo sa jej napokon opýtať pomedzi veselý smiech.
Lily na ňu vrhla nahnevaný pohľad. "Nevymýšľaj hlúposti, Marlene," zahriakla priateľku.
"Nech je to ako chce," vstúpila do rozhovoru Suzan a založila si ruky vbok, "mala by si sa ísť ukázať Potterovi. Podľa mňa sa o teba poriadne bojí."
Lily sa neprirodzene zasmiala. "Prosím ťa, Suzan, prečo by sa o mňa mal báť?"
Všetky tri dievčatá sa ako na povel na Lily pozreli.
"Jej to stále nedochádza," vyhlásila Alice.
"Zrejme nie," rozhodila Marlene rukami a Suzan odušu prikyvovala hlavou, akoby tam Lily ani nebola.
"Čo mi nedochádza?"
Alice pretočila očami.
"Že Potter je do teba úplný..."
"... blázon," dokončili všetky tri naraz. Lily zaklipkala očami.
"To určite," zahodila Lily rukou. "Vy ste si hádam nevšimli, že ma prestal pozývať von?" opýtala sa smutným hlasom.
Marlene začalo šklbať kútikmi úst. "A nesťažovala si sa nám snáď takmer päť rokov, ako veľmi ti to pozývanie vadí?"
Lily slabo prikývla. "Ale to som ho ešte..."
Alice sa zachichotala. "... nevolala James?" dopovedala za ňu.
"Prečo mu to teda nejdeš povedať?" ozvala sa Marlene.
Lily na ňu vrhla nechápavý pohľad. "Čo také?"
"No predsa, že ho..."
Dokončiť vetu však nestihla, pretože Lily jej okamžite skočila do reči. "Nemôžem, jednoducho nemôžem!" krútila hlavou.
Dievčatá si vymenili začudované pohľady, no červenovláska im nedala veľa priestoru na premýšľanie. Takmer ihneď pokračovala.
"Nemôžem predsa povedať Jamesovi Potterovi čo k nemu cítim. To je skrátka nemožné! Je to ten istý Potter, ktorého som celé roky neznášala! Kvôli ktorému som plakala, hnevala sa, nadávala..." posledné slová zavzlykala.
"Ale to všetko je minulosť," chlácholila ju Alice. "Časy sa zmenili. Zmenil sa aj James. A aj ty," ukázala prstom na Lily. "A ty to určite vieš tiež, Lils. Musíš cítiť, že sa niečo medzi vami zmenilo. Inak by si nad tým ani len nezačala rozmýšľať."
Lily si nahlas povzdychla a po líci sa jej skotúľalo zopár veľkých sĺz.
"No tak Lils, nie je to až také strašné. Vlastne je to skvelé," upokojovala ju aj Marlene a posadila sa vedľa nej na posteľ.
"Som hlupaňa," zasmrkala Lily a mávnutím prútika si privolala do ruky bielu vreckovku, položenú na nočnom stolíku.
"Nie si," pokrútila hlavou Alice. "Len si zmätená. To je úplne normálne. Po tom všetkom, čo ste spolu s Jamesom za tie roky zažili."
"Asi máš pravdu," prisvedčila Lily a utrela si líca.
"Takže pôjdeš za ním?" naliehavým tónom sa opýtala Suzan, ktorá ešte vždy stála medzi dvermi a kontrolovala situáciu v klubovni. "Ešte sa totiž neupokojil," zašepkala, keď znovu nazrela do spoločenskej miestnosti.
"Idem," vyhlásila rozhodne Lily. Dievčatá sa na seba usmiali. "Ale neviem, čo všetko mu poviem," dodala, načo ich úsmevy trochu ochabli.
"Drž sa Lils," popriali napokon svojej priateľke a sledovali ju, ako schádza dole točitým schodiskom.
Pred posledným schodom urobil Lilin žalúdok zopár kotrmelcov. Zbadala ho hneď, ako zišla do klubovne. Pobehoval po miestnosti ako bláznivý a snažil sa prehovárať každé dievča, ktoré mu prišlo do cesty, aby išlo hore do dievčenského internátu nájsť Lily Evansovú. Lily sa trochu pousmiala. Páčilo sa jej, ako sa o ňu bál.
"Evansová, tu si," ocitla sa jej na pravom ramene niečia ruka. "Paroháč ťa už skoro pochoval," zaburácal jej pri uchu rozosmiaty hlas Siriusa Blacka, no keď mu pozrela do tváre, netváril sa veľmi veselo. Bol akýsi bledý a rozrušený.
"Si v poriadku?" opýtal sa starostlivým tónom a pozorne si ju premeral. Lily prekvapene nadvihla obočie. Netušila o čo mu ide.
"Isteže som," pokúsila sa o chabý úsmev. Sirius si trochu vydýchol.
"Paroháč!" zvolal cez celú klubovňu. "Tu ju máš!" ukázal prstom na Lily. James sa otočil a pri pohľade na Lily sa mu na tvári objavil široký úsmev.
Obratne preskočil kreslo, ktoré mu stálo v ceste a o krátku sekundu už stál pred nimi. Ruka mu podvedome vyletela k Lilinej tvári, no potom sa zrazil a nechal ju klesnúť späť ku svojmu telu.
"Vďaka Merlinovi, že si v poriadku. Vieš ako si ma vyľakala?" opýtal sa naoko vyčítavo, no z hlasu mu sálala úľava.
"Prepáč," šepla a už druhý krát v rovnaký deň v jeho prítomnosti zacítila, ako sa jej líca zafarbujú do ružova. Sirius sa potichu zachichotal a vytratil sa preč.
Lily sa zhlboka nadýchla a pevným hlasom navrhla, aby dokončili večernú hliadku, do ktorej konca ešte zostávala takmer hodina.
"Neviem," krútil hlavou James. "Nemala by si sa veľmi namáhať. Nechceš si ľahnúť?"
"Vravím ti, že mi nič nie je," ubezpečovala ho Lily. "Mali by sme si splniť povinnosti."
"Tak dobre," súhlasil napokon James. "Ale ak by ti prišlo znovu zle, hneď mi to povieš, dobre?"
"Dobre," zasmiala sa Lily nad jeho zbytočnými obavami a spoločne vykročili cez portrét na chodbu.
"James?" oslovila ho po chvíli. Keď začul svoje krstné meno, prekvapene zastal.
"Ako si mi to povedala?" vyletelo z neho.
"Nevoláš sa tak?"
"To áno, ale ty si nikdy..."
"Časy sa menia, nie?"
Prikývol.
"Vieš, len som ti chcela povedať..." koktala Lily, "... že sa o mňa nemusíš báť."
James nechápavo nadvihol obočie.
"Totižto, vlastne... Predtým na chodbe... Neprišlo mi zle," horko-ťažko z nej vypadlo.
"Tak prečo si...?" nechápal James.
"Prepáč," prerušila ho Lily. "Nevedela som čo povedať. V poslednom čase nikdy neviem čo povedať. Bojím sa, že pred tebou tresnem nejakú hlúposť a strápnim sa," zašepkala a sklonila hlavu.
"Pre Merlina, Lily," potriasol hlavou James a pristúpil k nej bližšie, aby ju mohol chytiť za ruku. "Ja som vďačný za každé slovo, ktoré mi povieš. Za každý úsmev, ktorý mi venuješ. Nie je to snáď očividné?"
Lily sa odvážila pozrieť mu do očí. Mala pocit, že sa pod vplyvom tej hrejivej orieškovohnedej na mieste roztopí.
"A vôbec, prečo ti tak veľmi záleží na tom, aby si sa predo mnou nestrápnila?" usmial sa James.
Lily sťažka preglgla. "Lebo... lebo... A nie je to snáď očividné?" zašepkala a nespúšťala pritom pohľad z jeho tváre.
Jamesove srdce na okamih vynechalo zopár úderov. "Chceš povedať, že ty... Že ty by si... Ty a ja?"
"Neviem," povedala rýchlo Lily a vymanila si ruku z jeho dlane. "Naozaj neviem," povedala žalostne. James ju však nemienil tak ľahko prepustiť.
"Lily, čo robia muklovia, keď sa nevedia rozhodnúť?"
Lily sa na neho zvedavo zahľadela. "Hodia si mincou?" odvetila prvé, čo jej zišlo na um.
"Presne!" vyhlásil James a zašmátral rukou vo vrecku habitu. Na svetle sa v jeho dlani zaligotal okrúhly zlatý galeón. "Hlava alebo fénix?" usmial sa na Lily.
"Fénix," odpovedala bez rozmyslu.
"Takže to bude fénix za áno a hlava za nie," hovoril rýchlo James a nastavoval si mincu na chrbte ruky.
"Môžem?" obrátil sa na Lily a keď prikývla, krátky pohybom vyslal galeón do vzduchu. Lily so zatajeným dychom sledovala ako v spomalenom filme otáčajúcu sa mincu, a keď mala už - už dopadnúť na svoje miesto, rýchlo priskočila k Jamesovi a zakryla ju.
"Čo je?" nechápal James.
"Už poznám odpoveď. Nepotrebujem na to žiadnu mincu," zašepkala Lily a pozrela sa mu do očí.
"Si si istá?" opýtal sa James a v hlase mu znela nefalšovaná radosť a vzrušenie.
"Stopercentne."
James sa na ňu žiarivo usmial. "Nechceš predsa len vidieť, či nám prajú aj hviezdy?" ukázal voľnou rukou na zakrytý galeón.
"Dobre," zasmiala sa Lily a odokryla ho. So zatajeným dychom sa naň obaja pozreli a vymenili si láskyplný pohľad.
"Fénix," zašepkala Lily.
"Takže teraz si si istá ešte viac," usmial sa James.
"Nikdy som si nebola viac istá," vyhlásila Lily a znovu chytila Jamesovu ruku. Konečne zacítila vo svojom vnútri pokoj a všetky myšlienky sa poukladali na svoje miesto. Bola zaľúbená. Do Jamesa Pottera.
James si ju otočil k sebe a pri pohľade na jej tvár vyhlásil: "Už nám chýba len jediné."
Lily nechápavo zažmurkala.
"Toto," zašepkal a pritiahol si ju ešte bližšie, aby jej mohol venovať prvý spoločný bozk.

*
V tú noc bolo v záškodníckej izbe veselo.
"Tento deň si zapíšem do diára ako deň D," smial sa Sirius a nechápavo krútil hlavou. "Nerozumiem, ako sa ti po toľkých rokoch neúspešných pokusov podarilo zbaliť Evansovú."
James sa na neho zoširoka usmial. "Vlastne, Tichošľap, vieš že na tom máš tak trochu svoju zásluhu aj ty?"
"Ja?"
"Presne tak. Pamätáš, ako si včera na transfigurácii začaroval tie štytri galeóny tak, aby vždy padla tá strana mince, ktorú chce jej vlastník?"
Sirius pomaly prikývol a na tvári sa mu objavil pochybovačný výraz.
"Paroháč, nechceš snáď povedať, že..."
"Povedzme len, že ti budem do smrti zaviazaný za to, že si mi jeden ten galeón podaroval," usmial sa šibalsky James.
"Do čerta!" ozval sa z opačnej strany spálne sklamaný hlas a pozornosť všetkých troch sa presunula na Petra. "Ja som dnes tým galeónom zaplatil v Medových labkách," vyhlásil smutne Červochvost a izbou sa rozoznel pobavený smiech.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mišina Mišina | 12. září 2012 v 19:59 | Reagovat

Ánooooooo to je geniááááálne :-D Nienna píš píš píš ! Ty si geniálna všetko čo napíšeš je geniálne Nienna geniálne !!!!! Tá poviedka je úplne mrte

2 Mišina Mišina | 12. září 2012 v 20:02 | Reagovat

Skvelá je chutná a aj si pekne popísala ako sa o Lily Tichošlap bojí :-D A toho Petra si super napasovala ;-) Nienna poklona, hlboký úklon, širák dolu, Nienna všetky poklony na ktoré si spomenieš ti teraz vzdávam :-)

3 Hagginka Hagginka | Web | 12. září 2012 v 21:38 | Reagovat

No úplne nádherné, normálne som mala motýliky v bruchu aj za Lily !!! :-)
Strašne parádne :-D

4 Evanska Evanska | Web | 12. září 2012 v 22:43 | Reagovat

Och, veľmi pekne ďakujem za takéto milé prekvapenie :) Jednoducho ňuňavé ;-) Lily a James téma plus v tvojom podaní - to skrátka nesklame :D Romantika a podarená Lily, plus jej kamošky boli tiež zlaté :D A aj ten Siriusov postoj bol dosť výstižný :D No a to ani nevravím o tom závere... :D Tichošľap je skrátka dohadzovač :D Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem za spríjemnenie večera :)
No a čo sa týka názvu, napadajú mi samé blbosti, ale skúsim to (si fakt zlatá, že ešte aj názov necháš na mňa :) a dám ti rovno aj na výber, ale kľudne daj aj svoj vlastný nápad, alebo môj upravený :D Myslím, že je to viac-menej jedno, lebo tá jednorázovka sama o sebe skevlá :)
Takže: Hod mincou, Nakoniec áno, Časy sa menia... alebo sa možno ešte s niečím ozvem :D ;-)

5 Eňa Eňa | E-mail | Web | 13. září 2012 v 13:16 | Reagovat

Celý čas som sa usmievala ako idiot. :-D
To bolo také sladké ako extra milka s karamelom! :-D
Milujem tvoju tvorbu! Je to náádhera! :-) Už sa teším na ďalšie tvoje diela. :-) ;-)

6 Shirley Shirley | 13. září 2012 v 14:21 | Reagovat

Nadherna jednorazovka :-) !!! James a Lily jsou nejlepsi.... a kdyz je u toho Sirius, tak je to jeste lepsi :-) !!! Moc se mi to libilo :-) .... a ten konec jsem necekala :-D :-) moc povedene :-)

7 Nienna Nienna | E-mail | Web | 13. září 2012 v 18:14 | Reagovat

[1]:[2]: Ďakujem ti ♥ Toľko chvály si určite nezaslúžim, ale som rada, že sa ti poviedka páčila ;-)

[3]: Veľká vďaka ;-)

[4]: Fú, tak si môžem vydýchnuť - som rada, že sa ti poviedka páčila, dúfam, že bola podľa tvojich predstáv ;-) Veľmi sa mi páči názov Hod mincou, tak ak nemáš nič proti alebo ďalšie návrhy, použila by som ten ;-)  :-)

[5]: Tak to som rada, že to malo také usmievavé účinky :-D  :-) Veľmi pekne ti  ďakujem :-)

[6]: Vďaka Shirley, som rada, že sa páčilo ;-)

8 Peťa Peťa | Web | 13. září 2012 v 20:13 | Reagovat

Taká som rada,že sem niečo pribudlo,lebo to bolo ako slepačia polievka na moju dušu...teraz mám ťažké obdobie,tak mi to dobre padlo niečo si prečítať...:-) Ďakujem

9 Lucy Lucy | 13. září 2012 v 21:22 | Reagovat

Nienna, ty si úžasná!!! Dokonalá!!! Skvelá!!! Klobúk dole!!! Normálne moje srdce poskočilo, keď som videla, že tu máš niečo nové... :-) Si proste umelec... Nikdy a nikde som nečítala lepšie Záškodnícke poviedky a poviedky J+L ako máš ty!!! :-)

10 Nienna Nienna | E-mail | Web | 14. září 2012 v 16:03 | Reagovat

[8]: Tak to som rada, že som ti mohla spríjemniť deň :-) Snáď už bude čoskoro lepšie ;-) Vďaka za koment :-)

[9]: Červenám sa! :-D  :-) Vďaka za takú krásnu pochvalu a za koment ;-)

11 Emma Emma | Web | 14. září 2012 v 16:20 | Reagovat

Fantastická jednorázovka :-) Tieto s Lily a Jamesom ti idú skvele! Čo to hovorím, všetky tvoje poviedky sú super!  :-D A tá veta:"Paroháč ťa už skoro pochoval"..nemohla som sa zdržať smiechu :D

12 Nienna Nienna | E-mail | Web | 14. září 2012 v 17:36 | Reagovat

[11]: Ďakujem krásne ;-)

13 Lucy Lucy | 14. září 2012 v 18:41 | Reagovat

[10]: nemáš zač zaslúžiš si to :-)

14 Janka Janka | 14. září 2012 v 22:31 | Reagovat

Milujem tie tvoje úžasné poviedky!! <3 Jednoducho milujem!!! :-D Píšeš proste úžasne aj keď to hovorím asi desiaty krát ;) <3

15 Nienna Nienna | E-mail | Web | 15. září 2012 v 10:45 | Reagovat

[13]: :-) Ešte raz vďaka :-)

[14]: Ďakujem, Janka ;-) Také chvály ma asi nikdy neomrzí počúvať :-D  :-) Naozaj veľká vďaka za všetky tvoje komenty ;-)

16 Lucy Lucy | 15. září 2012 v 17:01 | Reagovat

[15]: naozaj nemáš začo :-) to ja sa ti môžem poďakovať pretože tvoje poviedky mi zlepšujú náladu :-D

17 Mia Mia | 17. září 2012 v 16:07 | Reagovat

Och to je krásne a jaký bol James zlatý, keď sa o ňu bál xDD A samozrejme Siriusov povestný humor nemohol chýbať :DD krásne :))

18 Nienna Nienna | E-mail | Web | 21. září 2012 v 19:45 | Reagovat

[16]: Tak to som rada ;-)

[17]: Ďakujem, Mia ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.