Tajomstvo - voľné pokračovanie 1.

21. září 2012 v 16:13 | Nienna |  Tajomstvo

Prajem všetkým krásny piatok! :-) Mnohí z vás možno na poviedku Tajomstvo už aj zabudli, iní ju možno ani nepoznajú, pretože je už oficiálne ukončená, no pri pridaní poslednej kapitoly som pripojila anketu, v ktorej ste sa mohli vyjadriť k jej plánovanému voľnému pokračovaniu. Keďže počet hlasov "za" sa vyšplhlal na krásne a hlavne pre mňa prekvapujúce číslo 33 hlasov - rozhodla som sa toto pokračovanie napísať. Neviem dopredu povedať, aké dlhé bude, na koľko kapitol bude rozdelené a pod. - všetko bude zrejme závisieť od vašich ohlasov na túto prvú časť, ktorú pridávam. Poviedka pokračuje priamo tam, kde skončila posledná 10. kapitola :-) Venovanie patrí všetkým, ktorí zahlasovali za pokračovanie a dúfam, že sa dočkám aj 33 komentárov :-D Nie, srandujem, stačilo by mi 15 :-D Každopádne, za každý jeden budem veľmi vďačná :-)


"Lily, môžem s tebou hovoriť?" snažil sa upútať Remus Lilinu pozornosť, ako náhle skončila prefektská schôdza a červenovláska vyštartovala z kupé na chodbu rokfortského expresu.
"O čo ide?" náhlivo sa opýtala Lily a neuberala pritom zo svojho rýchleho tempa.
"Čo mala znamenať tá scénka so Siriusom?" sypal zo seba Remus zadýchaným hlasom.
"Vôbec nič," odpovedala rýchlo Lily a vôbec sa na neho nepozrela.
"No tak, Lils," pokrútil hlavou Remus.
Lily sa napokon predsa len zľutovala a na chvíľu sa zastavila.
"Pozri Remus, naozaj o nič nešlo," pozrela mu krátko do očí a o sekundu na to sa už znovu hľadel na jej chrbát.
Remus sa teda vybral naspäť do záškodníckeho kupé, kde narazil na osamoteného Siriusa. Sedel nezvyčajne potichu a zamyslene hľadel von oknom.
Remus ustarostene zvraštil obočie.
"Tichošľap, si v poriadku?"
Sirius neochotne odtrhol zrak od hustého borovicového lesa, ktorý práve míňali a neprítomným výrazom sa pozrel na priateľa.
"Iste," odvetil automaticky.
Remus mu venoval pochybovačný pohľad.
"To vidím," zahundral.
Sirius napokon potriasol hlavou a trochu sa narovnal, aby videl na Remusa, ktorý si práve sadal na protiľahlé sedadlo.
"Námesačník, čo by si robil, keby si mal pred svojím priateľom jedno veľké tajomstvo, no sľúbil si druhej osobe, že si ho necháš pre seba?"
Remus prekvapene otvoril ústa.
"Záležalo by na tom, kto je tá druhá osoba."
Sirius sa zamyslel, no napokon začal pomaly rozprávať, akoby dopredu zvažoval každé jedno slovo, ktoré povie. "Tá druhá osoba je tiež môj priateľ. Veľmi dobrý priateľ."
"A to tajomstvo," opatrne sa pýtal Remus, "by mohlo ublížiť priateľovi, pred ktorým ho tajíš?"
Sirius pokrútil hlavou. "Nie. Teda... neviem ako by to zobral. Naozaj neviem odhadnúť jeho reakciu. Keď som snažil povedať pravdu, nezareagoval práve tak, akoby som očakával."
"Tichošľap, nehovoríme tu náhodou o..."
Remus však nestihol svoju otázku dokončiť.
"Námesačník, videl si, ako všetci na schôdzi prekvapene čumeli, keď sa dozvedeli, že som primusom?" vrútil sa veselo do kupé James a zvalil sa na sedačku hneď vedľa Siriusa.
Remus slabo prikývol, no pohľad nespúšťal zo Siriusa.
James si však nič nevšimol a ďalej nadšene pokračoval. "Mal si to vidieť, Tichošľap," otočil sa na Siriusa a štuchol ho do pleca. "Podaktorí si zabudli zatvoriť ústa. A Lily, keby si tak videl Lily, Sirius. Vystupuje ako rodený vodca. Neviem si pre Rokfort predstaviť lepšiu primusku. To dievča snáď nič nerozhádže."
Pri slovách o Lily, sa Siriusove pery zvlnili do jemného úsmevu.
Remus sa na neho znovu trochu zamračil.
"Čo sa deje, Námesačník? Prečo sa tak mračíš?" vypytoval sa okamžite James, ktorému stále sálalo z hlasu nefalšované nadšenie.
"Nič mi nie je," zaklamal rýchlo Remus a tvár sa mu ako na povel uvoľnila. "Asi sa ti len niečo zdalo."
"Asi," uspokojil sa s jeho odpoveďou James a pokračoval v rozplývaní sa nad schôdzou a najmä nad svojou červenovlasou prefektskou kolegyňou.
Lily sa bezcieľne túlala vlakom, sem-tam napomenula nejakých mladších spolužiakov, ktorí sa zabávali na úkor vystrašených prvákov a do svojho kupé sa dostala až tesne pred príchodom do Rokvillu.
Keď otvorila dvere, jej spolucestujúce sa už chystali vystupovať.
"Mysleli sme, že si niekde zablúdila, Lils," smiala sa Alice. "Máme ťa čakať?"
Červenovláska pokrútila hlavou. "Len bežte a obsaďte nám nejaký koč," usmiala sa.
"Fajn," oplatila jej Alice úsmev a Lily osamela.
Zložila si na sedačku batožinu a pomaly sa vyšuchtala späť na chodbu. Pozorne prezrela všetky kupé vo vozni a keď sa uistila, že sú prázdne, vystúpila z vlaku. Nástupište už bolo poloprázdne, v diaľke ešte počula Hagridov burácajúci hlas, zvolávajúci prvákov, na čo sa veselo usmiala a už sa nevedela dočkať prvej návštevy v jeho domčeku.
Rozhliadla sa dookola, no nikoho známeho nevidela. Alice s ostatnými priateľkami už zrejme išli zháňať koč a okolo Lily sa motalo už len pár zabudnutých študentov.
"Koče sú tamtým smerom," naviedla jednu drobnú, zúfalo sa tváriacu, druháčku v bifľomorskej uniforme s dvoma hustými hnedými vrkočmi.
Dievča vďačne prikývlo a Lily sa vo vnútri rozlial príjemný pocit. Vždy sa jej páčilo byť prefektkou a skutočnosť, že sa stala rovno primuskou to len znásobila.
Lily sa ešte naposledy porozhliadala okolo seba a keď zbadala, že prváci už pomaly zaujímajú miesta v malých loďkách, vybrala sa aj ona za malou Bifľomorčankou.
Prešla však sotva dva kroky, keď sa jej za chrbtom ozval posmešný hlas. "Dumbledore musel zošalieť. Ako by mu inak mohlo napadnúť vymenovať za primusku humusáčku!"
Lily sa opatrne otočila a ruka jej rýchlo vkĺzla do vrecka s prútikom. Stála tvárou v tvár Slizolinčanovi Averymu, ktorý ju smelo prebodával svojimi chladnými očami.
"Čo chceš, Avery?" odvrkla mu pevným hlasom, hoci sa vo vnútri chvela. Skutočnosť, že stojí sama v tme so slizolinským študentom, ktorý jej už dlhý čas navonok prejavuje nesympatie kvôli jej muklovskému pôvodu, jej na odvahe rozhodne nepridávala.
"Len sa chcem spýtať, ako je to možné, že sa humusáci ako ty ešte opovažujú prekročiť bránu Rokfortu," zasmial sa a po tvári mu prebehol tieň.
"Radšej by si sa mal pýtať, ako sa dostali na Rokfort takí idioti, ako si ty," odvrkla mu, sama prekvapená kde sa v nej berie popri strachu toľká drzosť.
"Ale ale, koho si to tu našiel?" pridal sa k nim ďalší hlas a Lily stuhla. K Averymu z tmy kráčali ďalší traja Slizolinčania. Posledný šiel neistým krokom, zhrbený, v polohe z ktorej Lily dokázala jasne vyčítať, že by bol najradšej niekde úplne inde. Keď na neho dopadol mesačný svit, Lily ho spoznala. Pri pohľade na Severusa jej stiahlo žalúdok.
"Budete ma musieť ospravedlniť, ale som práve na odchode," vyhlásila Lily chladne, no prútik zvierala tak silno, až jej začala rukou prúdiť pulzujúca bolesť.
"Ešte ti nikto nedovolil odísť, Evansová!" zastavil ju ďalší posmešný hlas.
"Mulciber," pomyslela si Lily.
"Nikto si nebude pýtať tvoje povolenie," precedila pomedzi zuby a otočila sa na odchod. Kráčala rýchlo, posledné čo chcela, bolo zapliesť sa do hádky so slizolinskými študentmi. Práve míňala vysoký košatý dub, keď to prišlo. Ponad hlavu jej zasvišťala kliatba z niektorého zo slizolinských prútikov, a to v tom istom momente, ako ju niekto zvalil k zemi a potiahol za strom. Zacítila vôňu mokrej trávy a mala pocit, že jej z pravého líca tečie krv. Okolo nej však vládol čulý ruch. Rýchlo zodvihla hlavu, no niečia ruka ju znovu pritisla späť na miesto.
"Naozaj odvážne útočiť v presile," adresoval Slizolinčanom jej záchranca a jeho hlas Lily okamžite spoznala.
"Sirius," zašepkala priškrteným hlasom a rýchlo zodvihla hlavu.
Všade okolo lietali kliatby, no vyzeralo to, že Sirius si boj užíva. Lily sa horko-ťažko pozviechala zo zeme a oprela sa rukou o hrboľatý kmeň stromu. Voľnou rukou nahmatala prútik a pustila sa do pomáhania Siriusovi.
Keď sa zapojila do boja, Avery sa trochu zamračil a namieril na ňu také silné zaklínadlo, až z koruny dubu spadlo pár rozlámaných konárov.
"To si nemal," zasyčal Sirius a trafil ho dobre smerovaným kúzlom priamo do hrude. Slizolinčana odhodilo o pár metrov ďalej a zostal nehybne ležať vo vysokej tráve.
"Do čerta!" zanadával Mulciber a rozbehol sa priamo k nemu. Na pomoc mu priskočil Severus a spoločne ho zodvihli, pričom zvyšní dvaja Slizolinčania neprestávali útočiť.
"Nebodaj sa vzdávate?" zasmial sa Sirius a sledoval Slizolinčanov ako ustupujú.
"Nechajme ich už tak," zaprosila unaveným hlasom Lily a Sirius krátko prikývol. Keď sa uistil, že zmizli z dohľadu, podišiel k Lily. Stále nevyzerala najlepšie. Z tváre jej zmizla všetka farba a jej inokedy živé, jasnozelené oči, nadobudli zvláštny kovový lesk.
"Lily, si v poriadku?"
Nereagovala.
"No tak, Lily, pozri sa na mňa," zašepkal Sirius a chytil ju za bradu. Keď si pritočil jej tvár ku sebe, od strachu sa mu rozšírili oči.
"Si zranená? Čo ti spravili tí všiváci?" hovoril rýchlo a prezeral si pritom tenký pramienok krvi, tečúci po jej pravom líci.
"Myslím, že sa to stalo, keď sme spadli na zem," odvetila pokojne a rukávom habitu si všetku krv zotrela.
"Prepáč, to som nechcel. Naozaj ma to mrzí. Len som ťa chcel dostať do bezpečia," ospravedlňoval sa Sirius a hlas sa mu pritom nekontrolovateľne triasol.
Lily pokrútila hlavou. "Nemáš sa za čo ospravedlňovať."
Sirius si ju ustarostene premeral. Správala sa až príliš pokojne na to, čo sa jej pred chvíľou prihodilo. Stála priamo pred ním a so sklonenou hlavou si rukami čistila habit od mokrého lístia a blata.
"Lily?" oslovil ju opatrne.
Zodvihla hlavu a pozrela mu priamo do očí.
"Naozaj si..." Otázku však už dokončiť nestihol.
Na Lilinej tvári sa najprv objavila jediná veľká lesklá slza, no hneď vzápätí bola nasledovaná ďalšími. Sirius k nej okamžite priskočil a privinul si ju k sebe. Oprela si tvár o jeho hruď a úplne sa prestala ovládať. Všetky negatívne emócie nechala preniknúť na povrch a Sirius ju tíšil, ako len vedel. Upokojujúco ju hladil po chrbte, šepkal jej, že všetko bude v poriadku a nechával svoj habit zmáčať jej mokrými slzami.
Po pár minútach začala jeho snaha prinášať ovocie. Lily sa prestala chvieť a trochu sa od Siriusa odtiahla. "Tak veľmi som sa bála," zašepkala pomedzi vzlyky.
Sirius zvraštil obočie. "Ja viem, Lily, ja viem. Je mi ľúto, že som ťa nenašiel skôr."
"Ako si ma vlastne našiel?" vydolovala zo seba napokon.
Pokrčil plecami. "Hľadal som ťa hneď, ako som vystúpil z vlaku. A keď mi Alice pri kočoch povedala, že si pozadu, vrátil som sa za tebou."
"Ďakujem," zafňukala Lily a znovu sa rozvzlykala.
"No tak, Lily, neplač. Už ti nemôžu ublížiť. Som tu s tebou," upokojoval ju bezradným hlasom.
Lily na neho pozrela svojimi zaslzenými očami. "Videl si, kto bol medzi nimi?"
Sirius z tejto na prvý pohľad obyčajnej otázky ihneď pochopil v čom tkvel hlavný dôvod Lilinho plaču. Severus Snape.
Prikývol. "Keď sa mi dostane do rúk..." nevedel od zlosti nájsť tie správne slová. Lily zažmurkala. "Keď sa mi čo i len jeden z nich dostane do rúk, tak za seba neručím."
Lily pokrútila hlavou. "Sirius, musíš mi niečo sľúbiť."
Prekvapene na ňu pozrel.
"Nikomu o tom nesmieš povedať."
"Čože?" opýtal sa rozhorčene. "Prečo?"
"Jednoducho nechcem, aby o tom niekto vedel," hovorila rýchlo Lily a žmolila si pritom v rukách lem habitu.
"Ale Lily..."
"Tak sľubuješ?" skočila mu netrpezlivo do reči.
Pozrel jej znovu do očí a napokon pomaly odvetil: "Sľubujem."
"Čo sa to tu deje?" ozval sa im za chrbtom známy hlas a pri pohľade na jeho nositeľa od seba obidvaja okamžite odskočili o kus ďalej.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Peťa Peťa | Web | 21. září 2012 v 16:35 | Reagovat

Máš pravdu,nejak som na to pozabudla,budeš mi to musieť prepáčiť :-) :-D ale bolo to dobre napojené a som rada,že si sa rozhodla pokračovať...ale ani vo sne by mi nenapadlo,že sa necháš ,,ukecať" a budeš pokračovať :-)

2 Shirley Shirley | 21. září 2012 v 17:27 | Reagovat

jééé :-) pokračování :-) řikala jsem si, že by to mohlo pokračovat :-D :-) ... moc hezký!!! :-) Sirius jako ochránce :-)

3 Lulu Lulu | Web | 21. září 2012 v 19:13 | Reagovat

Ach, ty vieš tak skvelo zakončiť jednotlivé kapitoly! Som napätá ako struna, kto to asi tak mohol byť. Tipujem to na Jamesa alebo Remusa, no nechám sa prekvapiť :-)
A som rada, že v tomto príbehu pokračuješ  ;-)

4 Mišina Mišina | 21. září 2012 v 19:50 | Reagovat

Tipovala som buď toto alebo tie listy ( pls prepáč že si nepamätám ) :-D Nienna je to supeeer ;-) Fakticky skvelé a aj ja som napätá ako strunka na husliach :-D Ja chcem pokračovanie ! :-D Ale teraz fakt sa teším na pokračovanie ;-) :-)

5 Nienna Nienna | E-mail | Web | 21. září 2012 v 21:10 | Reagovat

[1]: Ďakujem za koment ;-) Ja som sa nikdy nebránila pokračovaniu, už od skončenia som ho plánovala uskutočniť, takže som rada, že sa mi to podarilo :-)

[2]: Ďakujem Shirley, som rada, že sa páčilo :-)

[3]: Tak to zakončovanie bolo pre túto poviedku typické, tak som si povedala, že to zachovám :-) Moc ďakujem za koment a som rada, že si sa potešila pokračovaniu ;-)

[4]: Budú aj listy, len ešte neviem kedy :-D Ďakujem za krásny koment a pokračovanie bude určite čoskoro ;-)

6 LilyE LilyE | 21. září 2012 v 21:48 | Reagovat

Moc pěkné, hrozně se mi to líbilo a jsem ráda že pišeš pokračování. Těšim se na další kapitolu. :-)

7 Lucy Lucy | 21. září 2012 v 22:43 | Reagovat

veľmi som chcela pokračovanie... veľmi sa mi to páčilo... si proste jednotka... a takú obrovskú 1 s ***** by si si zaslúžila :-)

8 Hagginka Hagginka | Web | 21. září 2012 v 22:59 | Reagovat

Wáááááá !!!
Toto je presne to, čo teraz potrebujem Sirius a Lily kamaráti, ktorí sa javia ako nekamaráti ;-)
Len opäť raz píšem niečo podobné, zase to bude znieť tak, že sa opičím po tebe :-(
Ale inak paráda juchúúú !!! :-D

9 petusenka petusenka | 22. září 2012 v 13:42 | Reagovat

naozaj pekna poviedka :-D :-D

10 Nienna Nienna | E-mail | Web | 22. září 2012 v 14:16 | Reagovat

[6]: Ďakujem, som rada, že sa ti pokračovanie páči :-)

[7]: Tak to som rada, ďakujem krásne za koment ;-)

[8]: :-D Myslím, že všetko už bolo napísané, takže všetci sa len opičíme :-D Rada si to potom prečítam ;-) Ďakujem za koment ;-)

[9]: Ďakujem :-D  :-)

11 Janka Janka | 22. září 2012 v 15:20 | Reagovat

V ankete som ani nevedela rozhodnuť :-) Ľúbi ma-neľúbi ma je super, rozosmiala ma tak až som spadla zo stoličky, čakanie na život je veľmi npaínavé, neviem sa dočkať pokračovania a tajomstvo ma tiež dostalo <3 Nádherne si opísala ako sa budovalo priateľstvi Siriusa a Lily :-) amnéyiu som ešte nečítala ale v najlbižšej dobe si ju určite prečítam :-D

12 Nienna Nienna | E-mail | Web | 22. září 2012 v 16:50 | Reagovat

[11]: Janka, teším sa, že sa ti na každej niečo páči, chcem si len spraviť taký prehľad, aby som zbytočne nepridávala často niečo, o čo nie je až taký záujem ;-) Moc ďakujem za komentár :-)

13 Choki Choki | Web | 23. září 2012 v 15:41 | Reagovat

Wow, nečakala som, že spravíš pokračovnie, veľmi ma to potešilo :D
Ako vždy, píšeš krásne, ešte keby tu pribudla kapča z Čakania na život.... :-)

14 Nienna Nienna | E-mail | Web | 27. září 2012 v 19:22 | Reagovat

[13]: Veľmi pekne ďakujem, som rada, že sa páčilo ;-) Určite pribudne v najbližšom čase aj tá ;-)

15 Mia Mia | 28. září 2012 v 17:02 | Reagovat

Och to je krása :-) Takže si nakoniec vyhovela a napísala pokračovanie čo ma neskutočne teší :-)

16 Nienna Nienna | E-mail | Web | 28. září 2012 v 17:40 | Reagovat

[15]: Mňa zas teší, že som tým niekomu urobila radosť ;-) Ďakujem za koment, Mia :-)

17 NikaRoovy NikaRoovy | Web | 24. října 2012 v 21:42 | Reagovat

Páni, skvělá povídka. Fakt hezky píšeš, jdu si přečíst druhý díl. ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.