Biela ľalia

31. října 2012 v 16:58 | Nienna |  Jednorázovky
Prajem všetkým pekný večer :-) Keďže sa dnes v angloamerických krajinách oslavuje Halloween a mne je tak trochu ľúto, že u nás nie (aj keď verím tomu, že mnohí z vás sa nejakej tej halloweenskej party zúčastnia :-)), pridávam aspoň kratučkú jednorázovku, ktorá sa takisto odohráva na Halloween :-) Na Facebooku ste mohli na základe piesne tipovať, kto v nej bude vystupovať - Mišina aj Veru to uhádli, takže táto poviedka je venovaná práve im :-) Prajem vám všetkým príjemné čítanie a za každý jeden komentár budem ako vždy veľmi vďačná :-)




Zožltnuté popadané lístie mu šuchotalo pod nohami, ako pomaly kráčal po úzkom chodníku vyšliapanom v trávniku a vietor, preháňajúci sa obnaženými korunami stromov spieval svoju pieseň. Chvíľu tú pomalú a jemnú, chlácholiacu dušu a chvíľu zas inú. Postupne gradujúcu do obludných výšok a zanechávajúcu v jeho vnútri akýsi nevysvetliteľný nepokoj.
Cintorín bol v tom čase prázdny, len kde-tu sa mihotalo spred pomníkov slabé svetielko.
Bol tu po prvýkrát. Nie že by nechcel prísť už skôr, no nedokázal to. Napriek tomu však našiel pomerne rýchlo čo hľadal. Pomník osadený v zemi. Ťažký a studený. S drobnými kvapôčkami dažďa, stekajúcimi po jeho povrchu a spájajúcimi sa do dlhých úzkych vejárikov. Vôbec nie taký, aký by si bola podľa neho zaslúžila. S jednoduchými, vytepanými písmenami, ktoré pre cudzincov nemali žiadny význam. Len meno a dátum. Žiadna tvár, žiadny hlas, žiadny smiech, žiadny príbeh skrývajúci sa za nimi.
Päť rokov - prebehlo mu mysľou. Päť rokov sa premáhal, aby sem vôbec prišiel. A teraz tu stál a nevedel čo si počať.
Zrak sa mu zrazu zahmlil a oči mu začali vlhnúť. Keby bol len dorazil v tú noc skôr... Hlúposť - vysmial sa v okamihu svojej vlastnej myšlienke. Bol obyčajným chudákom. Aj keby bol prišiel vtedy skôr, nemohol by zabrániť tomu, čo sa stalo. A dobre to vedel. Jediným rozdielom by bolo to, že teraz by v zemi ležal aj on.
A nebolo by to tak lepšie? - opýtal sa sám seba.
Bolo! - odvetil mu akýsi hlas v jeho hlave. Pevný, presvedčený o pravdivosti svojho tvrdenia.
Muž si kľakol k náhrobku a dlhý čierny plášť, ktorý mal na sebe, mu spočinul pokrčený pri kolenách.
"Miloval som ťa. Stále ťa milujem," zašepkal a hlava mu klesla tesne nad studený mramor. Sledoval ako drobná kvapka slzy dopadá na kameň, nasledovaná ďalšími a ďalšími... Až napokon pred sebou nevidel už vôbec nič.
Keď v lístí za protiľahlým dubom začul šuchotať čiesi kroky, strhol sa. Rukávom si poutieral tvár a ruka mu okamžite vkĺzla do vrecka s prútikom.
Netrvalo dlho a mesačný svit dopadol na tvár prichádzajúcej. Poznal ju, no to o viac sa snažil zostať v strehu. Neočakával ju tu. Nie dnes večer.
"Ty?" predbehla ho otázkou. "Čo tu robíš?"
"To isté by som sa mohol spýtať aj ja teba," odvrkol a v duchu si prehral ich prvé stretnutie. Vôbec sa nezmenila.
Na tvári sa jej objavil znechutený výraz. "Neklaď mi smiešne otázky. Bola to predsa moja sestra."
"Myslel som si, že..." hovoril zmätene, až kým mu neskočila do reči.
"Je mi jedno, čo si si myslel," povedala chladne.
"V poriadku." Nemalo zmysel sa s ňou dohadovať.
"Prečo si sem prišiel?"
"Ja... Dnes je to päť rokov odkedy..."
"Dobre viem, aký je dnes dátum. Chodím sem odvtedy každý rok. Je to päť rokov odkedy mi zavesila na krk toho fagana."
V hrdle sa mu usadila hrča. Samozrejme, ešte tu bol aj on.
"Ako sa má?" opýtal sa z posledných síl.
Žena sa rozosmiala.
"Nemyslíš si, že je trochu neskoro na to, aby sa na neho pýtal? Všetci od vás sa na neho vykašľali."
V žilách mu zovrela krv. Bola pravda, čo táto žena hovorila? Doteraz sa o túto záležitosť síce vôbec nezaujímal, ale... Ak neklamala, prečo niekto nezakročil? Bol to predsa jej syn. Mal právo na lepší život než u tejto rodiny.
Potriasol hlavou. Hovorila pravdu. On sa na neho vykašľal...
"Tak je v poriadku alebo nie?" precedil pomedzi zuby.
"Má všetko, čo potrebuje," skonštatovala sucho. Pochyboval, že to myslí vážne.
"A má..." Nevedel, ako dokončiť otázku. Chvíľu premýšľal a potom v duchu vynadal sám sebe. Samozrejme, že mal čarodejnícke schopnosti. Bol to predsa jej syn.
"Ak sa pýtaš, či je rovnako šialená ako jeho matka a otec, alebo ako ty, tak ti rovno poviem, že na také hlúposti nemám čas. Vychovám z neho slušného človeka, nenechám ho skončiť rovnako ako dopadli jeho rodičia," vyhlásila žena a jej už aj tak takmer neviditeľné pery sa zomkli do úzkej čiarky.
Muž prikývol. Vôbec netušila o čom rozpráva. Čarodejnícke schopnosti nebolo možné v nikom potlačiť. A už vôbec nie v dieťati. Bolo len otázkou času, kým sa u neho prejavia. Medzitým sa žena sklonila k pomníku a vsadila do svietnika vysokú bielu sviečku.
"Pomôžem ti," ponúkol sa a vytiahol z vrecka prútik. Kým však stihol sviečku zapáliť, ostro zaprotestovala. "Okamžite to schovaj!"
Poslúchol a sledoval, ako zápasí so zápalkami, každú chvíľu zhasínajúcimi pod náporom vetra. Keď napokon predsa len uspela, na okamih sa zastavila a pozorovala mihotajúci sa plamienok a potom sa otočila na odchod. V poslednej chvíli sa však ešte predsa len otočila.
"Vieš, mala ťa rada. Vždy som sa čudovala, prečo si nakoniec vzala jeho," zašepkala.
Muž prekvapene zažmurkal a hľadel na jej vzďaľujúci sa chrbát. On sa nečudoval. Vedel to.
Na chvíľu ho prepadol zvláštny pocit. Mal by ísť, sledovať ju a pozrieť sa na jej syna. Mal by zistiť, či mu niečo nechýba. Či je o neho dobre postarané. Určite by to tak chcela.
V tom istom okamihu vyšiel spoza mračien okrúhly mesiac a osvetlil celý pomník. Mužov pohľad spočinul na mene, vyrytom vedľa toho jej a pokrútil hlavou. Nie, nedokáže to urobiť.
"Prepáč mi to," zašepkal a takmer nečujne sa odmiestnil. A len osamotená biela ľalia, ležiaca v prítmí svetla dohárajúcej sviečky bola dôkazom toho, že tam v ten večer naozaj bol...



Poviedka bola napísaná na motívy pesničky - Andrew Belle - In My Veins - a podarilo sa mi dokonca nájsť aj zodpovedajúce video. Nech sa páči:

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Oznámkujte moju tvorbu (ako v škole):

a) 1
b) 2
c) 3
d) 4
e) 5

Komentáře

1 Mišina Mišina | 31. října 2012 v 17:19 | Reagovat

Ďakujem za venovanie  :-) nakoniec sme si dobre tipli :-D prečo, vysvetli mi prečo, musíš tak dobre písať 8-O je to skvelé človeka aj rozplačeš :-? :-P strašne mi ich prišlo všetkých ľúto :-( prekrásne to je ;-) :-)

PS :  slovenčinár to ohodnotil na skvelé a že to patrí medzi najlepšie čo čítal :-D strašne ti ešte raz ďakujem za pomoc :-)

2 Nienna Nienna | E-mail | Web | 31. října 2012 v 17:39 | Reagovat

[1]: Nie je začo, to je odmena za dobrý tip ;-) Ďakujem ti, občas treba písať aj iné ako sladké/vtipné veci :-) Jéj, tak to je super, som rada, že som mohla pomôcť, a chválim aj slovenčinára, že máme rovnaký názor :-D  :-)

3 Peťa Peťa | Web | 31. října 2012 v 18:36 | Reagovat

Ja som radšej nehádala,nechala som sa prekvapiť ;-) Ale bolo to veľmi pekné (dala som jednotku :-) ),také iné ako zvyčajne a predsa originálne,nemuseli byť ani mená,všetci to pochopili :-)

4 LilyE - Veru LilyE - Veru | 31. října 2012 v 19:51 | Reagovat

Díky za věnování :D Moc se mi to líbilo a ta písnička k tomu sedne uplně dokonale :-) taky mi trošku vadí že u nás se prostě Halloween neslaví ale co není může být :D Píšeš fakt nádherně :)

5 Nienna Nienna | E-mail | Web | 31. října 2012 v 21:49 | Reagovat

[3]: Ďakujem Peťka, áno, nechcela som to príliš zaťažovať menami :-D  :-)

[4]: Nie je vôbec za čo ;-) Pesnička sa páči aj mne a ďakujem veľmi pekne za komentár aj za pochvalu :-)

6 Eňa Eňa | E-mail | Web | 1. listopadu 2012 v 13:44 | Reagovat

Krááásne. Toto by chcelo pokračovanie! Je to totiž nádherné a príde mi to také... nedokončené. Proste mi tam niečo ako koniec chýba. Ale aj tak je to skvelé, krásne... prosto... opäť nemám slov. :)

7 Choki Choki | Web | 1. listopadu 2012 v 13:49 | Reagovat

Krásne, ten koniec ma dostal! Nádhera! :D
A Halloween, to že je som zistila až na blogu, kde každý k tomu písal článok. :-D
Úplne mi to vyletelo z hlavy, mám toho skrátka veľa. :-)

8 Janka Janka | 1. listopadu 2012 v 14:08 | Reagovat

:D Juchuuuuuu :D Konečne ďalšia jednorázovka :-D Táto ma napodiv nerozplakala ale aj tak je nádherná :-) Mám veľmi rada Tvoje písanie ;-)

9 Nienna Nienna | E-mail | Web | 1. listopadu 2012 v 15:48 | Reagovat

[6]: Ďakujem, Eňa ;-) Nemyslím, že napíšem pokračovanie, skôr to bola len taká drobnosť, tematicky sa hodiaca k týmto dňom ;-)

[7]: Ďakujem Choki :-)Ja som to zistila kvôli všetkým tým halloweenskym špeciálnym epizódam v amerických seriáloch :-D

[8]: Som rada, ďakujem ti Janka ;-)  :-)

10 Emma Emma | E-mail | Web | 1. listopadu 2012 v 20:18 | Reagovat

To je úžasné! Naozaj prekrásne a nenachádzam slov. Vymyslela si peknú myšlienku, zvolila vhodné postavy a príhodný čas, ktorý tematicky úplne zapadol. Tvoje poviedky by som čítala aj keby boli o čomkoľvek, lebo je v nich vždy silná myšlienka, ktorá stojí za to si prečítať :-)  :-)

11 Lucy Lucy | 1. listopadu 2012 v 21:49 | Reagovat

Nienna, ty si úžasná... bolo to nádherné... normálne si ma rozplakala... máš neuveriteľný talent... to sa nedá ani vyjadriť slovami... dokonalé...

12 Lulu Lulu | Web | 2. listopadu 2012 v 12:20 | Reagovat

Dokonalosť sama osebe :)

13 Nienna Nienna | E-mail | Web | 2. listopadu 2012 v 17:46 | Reagovat

[10]: Emma, veľmi pekne ti ďakujem ;-)

[11]: Ďakujem, ale snáď som ťa veľmi nerozplakala... ;-)

[12]: Vďaka, Lulu :-)

14 Emily Emily | Web | 2. listopadu 2012 v 23:04 | Reagovat

Krásná povídka a úžasné video.. achjo, to je tak smutné.. :-(

15 Nienna Nienna | E-mail | Web | 3. listopadu 2012 v 11:40 | Reagovat

[14]: Ďakujem Emily, som rada, že sa páčila :-)

16 Mia Mia | 3. listopadu 2012 v 18:49 | Reagovat

Och krásne to je, normálne sa mi zahmlili oči pri čítaní... je to naozaj veľmi pekné a aj video je krásne no smutné :( Ale inak nádhera :)

17 Evanska Evanska | Web | 4. listopadu 2012 v 0:10 | Reagovat

Nádherné! Tiež som čakala Severusa :) teda najskôr Lily a Jamesa, ale druhá voľba bol Sev. A Severusa si vykreslila ozaj skvele, teda aj Petuniu, hoci si neviem predstaviť, že by šla do Godrigovej úžľabiny... :D Najviac mi zarezonovala táto veta (resp. vety):  "Chvíľu tú pomalú a jemnú, chlácholiacu dušu a chvíľu zas inú. Postupne gradujúcu do obludných výšok a zanechávajúcu v jeho vnútri akýsi nevysvetliteľný nepokoj."
Napísala si to bravúrne a teraz aj ja počujem takú pieseň... ;-)

18 Nienna Nienna | E-mail | Web | 4. listopadu 2012 v 11:07 | Reagovat

[16]: Ďakujem, Mia ;-)

[17]: Ďakujem za krásny komentár :-)

19 Hagginka Hagginka | Web | 1. prosince 2012 v 20:52 | Reagovat

Severus bol vykreslený famózne :-) . Nie som teda veľkou zástankyňou jeho ako postavy, možno trošku po siedmej knihe. Ale toto je parádne :-)

20 Nienna Nienna | E-mail | Web | 9. prosince 2012 v 16:34 | Reagovat

[19]: Ďakujem, som rada, že sa páčilo ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.