Čakanie na život - 8. kapitola

2. listopadu 2012 v 17:57 | Nienna |  Čakanie na život
Ahojte všetci :-) Neverila som vlastným očiam, keď som sa pozrela koľko času ubehlo odvtedy, ako som naposledy pridala kapitolu ku tejto poviedke. Musela som to samozrejme hneď napraviť, a tak dnes pridávam v poradí ôsmu kapitolu. Bude venovaná všetkým, ktorí na túto poviedku ešte nezabudli a počkali si na jej pokračovanie :-) Komentáre samozrejme potešia :-)






"Humusáčka Evansová!"
"Tvoji rodičia by si mysleli to isté!"
"Patrí to predsa do bežného slovníka Bloomovcov!"


Neznáme hlasy sa miešali v jej hlave, prekrikovali sa jeden cez druhý a nedali jej pokoja.
Sandra sa prebudila a doširoka otvorila oči. Chvíľu jej trvalo, než si zvykla na šero, vládnuce v jej izbe a mohla tak zaostriť na budík, položený na nočnom stolíku.
Dve tridsať ráno. "Bol to len sen," zašepkala do ticha sama pre seba a zhlboka si vydýchla. Nepríjemné sny sa vyskytovali čoraz častejšie, čo bolo počas letných prázdnin dosť neobvyklé, no nepripisovala tomu veľkú dôležitosť. Prevalila sa naspäť na chrbát a hľadela do tmavého stropu. Áno, už dlho jej to chodilo po rozume a zamestnávalo myseľ. Boli jej prastarí rodičia naozaj takí, ako ich vykreslila ich jediná dcéra vo svojom denníku? Bola aj Marion rovnaká ako oni? Na chvíľu zavrela oči a predstavila si pred sebou jej tvár, ktorú poznala len z fotografií. Jej láskavé žiarivomodré oči a milý úsmev... Nie, nemohla byť taká. Aj keď... všetko čo si dosiaľ o nej prečítala tomu nasvedčovalo...
Sandre to nedalo. Musela čítať ďalej. Musela sa dozvedieť viac. Spod vankúša vytiahla zápisník, potajomky si zasvietila a pustila sa do čítania.


Bola to asi najhoršia polhodina, ktorú som počas svojho štúdia na Rokforte strávila vo Veľkej sieni. Neustále som na sebe cítila Siriusov pohľad, Helen a Poly ma obťažovali svojimi dotieravými a zvedavými otázkami a mojim očiam sa tiež nedalo rozkázať. Stále behali ku slizolinskému stolu a hľadali Regulusa Blacka.
Márne.
Keď som dožula posledné sústo, narýchlo som prehltla a postavila som sa. Helen sa na mňa prekvapene pozrela. "Ešte som nedojedla," ukázala rukou na svoj poloprázdny tanier.
"Ani ja," zamrmlala Polly s plnými ústami.
"To je v pohode," mávla som rukou. "Pôjdem do izby a počkám tam na vás."
"Do izby? Myslela som si, že sa vrátime vonku," pokrútila Helen hlavou.
"Ach tak," povzdychla som si. "Myslím, že pôjdem predsa len radšej do veže," trvala som na svojom. Potrebovala som byť aspoň na chvíľu sama.
Helen podozrievavo prižmúrila oči, no napokon predsa len prikývla. "Ako myslíš, Marion," pokrčila plecami. Trochu mi odľahlo.
"Tak teda, uvidíme sa neskôr," pokúsila som sa o úsmev a snažila som sa čo najrýchlejšie opustiť Veľkú sieň.
Keď som vkročila na chodbu, vydýchla som si. Konečne sama. Nie však na dlho.
"Ahoj, kráska," začula som za chrbtom dobre známy hlas.
"Zas Black?" prebehlo mi mysľou.
"Čo chceš?" opýtala som sa úplne neslušne a ani som sa neobťažovala otočiť sa.
Začula som jeho podmanivý smiech. "Ale no tak. Nepamätám si, že by sme sa my dvaja pohádali."
Zhlboka som sa nadýchla pomaly som sa otočila. Netušila som, že bude pri mne tak blízko. Stál priamo oproti, naše tváre delilo len pár centimetrov a jeho sivé oči sa mi zdali ešte úhrančivejšie než zvyčajne. Mala som pocit, že vidia až na dno mojej duše. Srdce mi bilo ako o závod. Nebola som schopná jediného slova.
"Beriem to tak, že žiadna hádka nebola," zašepkal sladkým hlasom.
Sťažka som preglgla.
Jediné na čo som sa zmohla bolo pokrútenie hlavou.
Usmial sa a odhalil pritom rad žiarivo bielych zubov.


Sandra pri čítaní takmer ani nedýchala. Podľa Marioninho popisu si v mysli modelovala portrét Siriusa Blacka - chlapca, ktorý podľa slov jej starej mamy rozhodne mal niečo do seba. Keď čítala jej zápisky, mala pocit, že je na Rokforte spolu s ňou. Že práve v tejto chvíli stojí oproti Siriusovi a hľadí do jeho tváre spolu s ňou...


"Tak prečo sa so mnou nechceš rozprávať?"
"To nie je pravda, nepovedala som že..." snažila som sa brániť, no myšlienky v hlave sa mi plietli jedna cez druhú a ja som nevedela nájsť tie správne slová.
Znovu sa usmial. Páčili sa mu moje rozpaky.
"O čom si sa chcel rozprávať?" podarilo sa mi nakoniec zo seba vysúkať.
"Hm, čo takto o tebe," ukázal na mňa prstom, "a o mne."
Zmätene som som potriasla hlavou. "Čo má byť so mnou a s tebou?"
"Zatiaľ nič, ale mohlo by," žmurkol na mňa sprisahanecky.
Na lícach som pocítila rumenec.
Chcela som povedať niečo naozaj duchaplné, no zaujala ma dvojica, vychádzajúca z Veľkej siene. James Potter a Remus Lupin. Ako náhle nás Potter zbadal, pobavene sa zaškeril. Pohľad som uprela do zeme a cítila som, ako mi v žilách doslova vrie krv.
"Nech je to už tak alebo onak, bude moja. To vyhlasujem tu a teraz," prebehli mi mysľou slová, ktoré Black vyslovil pred necelou hodinou.
Slová, ktoré ma tak pobúrili. Slová, kvôli ktorým som sa rozhodla ignorovať ho. Slová, na ktoré som takmer zabudla.
"Si v poriadku?" opýtal sa ma Black a na krátku sekundu som mala zvláštny pocit, že sa o mňa naozaj bojí. Aká som len bola hlúpa. No byť len ďalším jeho zárezom na posteli som rozhodne neplánovala.
"Absolútne," odvetila som pevným ľadovým hlasom, za aký by ma Helen určite pochválila a odhodlane som sa mu pozrela do očí. Nezmenili sa. Boli stále rovnako podmanivé ako pred chvíľou, keď sa mi z rovnakého pohľadu takmer podlomili kolená. No zmenilo sa niečo vo mne.
"Takže... kde sme to skončili?" opýtal sa koketne.
"Myslím, že to bolo v tej časti, kedy som hovorila, že už musím ísť," povedala som rázne.
Black sa na mňa nechápavo zadíval.
"Ale Marion, ty si predsa ne..."
Vetu som mu dokončiť nedovolila.
"Maj sa, prajem ti pekný zvyšok dňa," predniesla som noblesne a s ukážkovým úsmevom na perách som ho nechala stáť osamoteného uprostred chodby. Odkráčala som pomaly a sebaisto, neobzerajúc sa za seba a tak som vydržala až po prvé schodisko. Tam som sa rozbehla a zastavila som sa až v spoločenskej miestnosti.
Srdce mi bilo ako opreteky a nemohla som popadnúť dych. Oprela som sa rukou o rám kozubu a snažila som sa upokojiť.
"Marion, si v pohode?" ozval sa z rohu klubovne hlas. Ten posledný, ktorý som si v tej chvíli priala počuť.
"Adam?" opýtala som sa zadýchaným hlasom a automaticky som ustúpila o krok dozadu.
Podozrievavo nadvihol obočie. "Bojíš sa ma?"
"A ty sa mi čuduješ?" zasyčala som.
"Pozri, Marion, asi sme sa zle pochopili. Začali sme z nesprávneho konca."
"Ale my sme nič nezačali, Adam!" zvýšila som hlas. "My dvaja sme spolu skončili a ty to stále nechceš pochopiť!"
Môj tón hlasu ho zrejme rozzúril. "Čo máš s Blackovcami?" takmer až zavrčal.
"Čože?!" nemohla som uveriť vlastným ušiam. Čo si to dovoľoval?
"Nehraj sa na hlúpu, dobre som videl, že..."
Čo však videl som už nepočula. Využila som vhodnú chvíľu a prešmykla som ku schodisku, vedúcemu do dievčenského internátu. Z posledných síl som vybehla hore a v spálni som sa hodila na svoju posteľ. Jediné čo som potrebovala, bolo na chvíľu vypnúť. Vygumovať si z hlavy všetky myšlienky a mať tak chvíľu pokoj od okolitého sveta...



Sandrine viečka pomaly ale isto oťažievali. V mysli si predstavila Marioninu usmiatu tvár z nájdenej fotografie a s úsmevom na perách sa ponorila do sladkého spánku.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Oznámkujte moju tvorbu (ako v škole):

a) 1
b) 2
c) 3
d) 4
e) 5

Komentáře

1 Mišina Mišina | 2. listopadu 2012 v 18:14 | Reagovat

Jasné že som nezabudla ;-) aj som sa ťanchcela opýtať či niečo neplánuješ v tejto poviedke ale povedala som si že to nechám na niekedy inokedy :-D a ono sa to samo vyriešilo :-D kapitola je perfektná ;-) ale keby som tak ako ona stála pri Siriusovi neviem neviem akoby to dopadlo :-D aj keď síce zbožňujem Jamesa ale no toto :-D inač ten Adam on je padnutý na hlavu oravdepodobne :-D jój teším teším na ďaľšiu kapitolu lebo táto bola geniálna :-) a ešte k tej ankete; že sa práve ty pýtaš :-)

2 LilyE LilyE | 2. listopadu 2012 v 19:20 | Reagovat

Dobře ty :D Neboj nezapoměla jsem na ňu a jsu ráda že je tu další kapča :D Tomu Adamovi fakt hrabe a kdybych na jejim místě byla já tak bych mu asi jednu flákla přes papulu (o čemž pochybuju :D ) :D Už se těšim na další páč tohle bylo suprové :)

3 Janka Janka | 2. listopadu 2012 v 19:27 | Reagovat

KONEČNÉÉÉ!!!! :D JooJ, teším sa ako blška :D Už dlho som dúfala že pridáš ďalšiu kapitolu k tejto kapitolovke :D Ako obyčajne, bolo to bravúrne, ale nemohla by tam už začať dajaká tá Tvoja typická romantika? :-)

4 Danka Danka | 2. listopadu 2012 v 20:45 | Reagovat

krásna kapitolka teším sa na pokračovanie hocijakej tvojej poviedky!! :D

5 Shirley Shirley | Web | 2. listopadu 2012 v 21:52 | Reagovat

Skvělá kapitola :-) ... těším se na další pokračování :-D :-D ... Chvíli mi trvalo, než jsem si uvědomila kdo je Adam :-D ... ale je to fakt skvělý! Hmm.. a asi fandim Siriusovi! :-D :-)

6 Lucy Lucy | 2. listopadu 2012 v 21:53 | Reagovat

super, kapitolka v tejto poviedke!!! :-) veľmi som sa jej potešila, je supééééér (ako vždy) a dúfam že čoskoro pribudne ďalšie pokračovanie :-)

7 Peťa Peťa | Web | 2. listopadu 2012 v 22:10 | Reagovat

Som rada,že sa tu objavilo pokračko aj k tomuto :-) Strašne ma to baví čítať,proste denníky ja môžem :-) A obdivujem ťa,že stíhaš aj niečo písať,lebo ja nestíham ani žiť :-D

8 Nienna Nienna | E-mail | Web | 3. listopadu 2012 v 11:39 | Reagovat

Wau, nechce sa mi veriť, že je tu toľko komentárov naraz :-D  :-)

[1]: Ďakujem Mišina, s tým Adamom sa to ešte objasní ;-)

[2]: :-D Možno mu aj Marion jednu strelí, uvidíme ;-) Alebo žeby niekto iný? :-x Veľmi pekne ďakujem za komentár :-)

[3]: Som rada, že som ťa potešila ;-) Výlučne na romantiku sú zamerané iné poviedky, aj keď bude aj v tejto, ale treba si počkať ;-) Ďakujem za koment ;-)

[4]: Jéj, ďakujem za taký milý komentár :-)

[5]: No viem, dlhá pauza bola... :-? Ďakujem za koment, Shirley - a aj ja mu fandím :-D  ;-)

[6]: Ďakujem, Lucy, budem sa snažit ;-)

[7]: Tak to som rada, Peti ;-) No, nie že by som ja stíhala, ale aspoň že existujú tie víkendy... :-D Vďaka za koment :-)

9 Choki Choki | Web | 3. listopadu 2012 v 14:10 | Reagovat

Jej, tak týmto si ma potešila asi najviac! :-D Už sa neviem dočkať pokráčka! :D
:-)
Inak, nechcela by si to meno Sandra zmeniť na iné? :-) Takto mám pocit, že čítam o sebe! Ešte k tomu aj ten Adam! :-D Furt sa mi vynára k nemu len jeden chalan! :D

P.S. Ako vidím, zatiaľ máš samé jedničky! ;-)

10 Eňa Eňa | E-mail | Web | 3. listopadu 2012 v 14:58 | Reagovat

Jééééé! Ja som tak šťastná, že práve k tejto poviedke pribudla kapitola! Je to úžasné... som naozaj zvedavá, koho si vyberie. :-)
Pretože mne príde Marion, akoby ani sama nevedela, čo chce, čo sa deje...
A to sa mi páááči.

11 Mišina Mišina | 3. listopadu 2012 v 16:23 | Reagovat

Ani nevieš aký hint si mi dala že prečo je taký :-D Ďakujem !!! :-)

12 Mia Mia | 3. listopadu 2012 v 20:41 | Reagovat

Jeej tuto poviedkus om tu už dlho nevidel :D Och je to super :) naozaj sa ti to vydarilo a ja stále viac a viac žasnem nad tým ako vieš krásne písať :))

13 Nienna Nienna | E-mail | Web | 4. listopadu 2012 v 11:06 | Reagovat

[9]: Tak to som rada :-)
Ty sa voláš Sandra? ;-) Meno meniť už asi nebudem, lebo by v tom bol asi miš-maš a okrem toho sa mi páči ;-) a nie je vybrané úplne náhodne :-)
Ďakujem veľmi pekne za komentár ;-)

[10]: Ďakujem Eňa - a presne tak, zatiaľ to nevie ani ona ;-)

[11]: A na čo si teda prišla? :D  :-)

[12]: Moc ti ďakujem Mia, som rada, že som mohla potešiť ;-)

14 Mišina Mišina | 4. listopadu 2012 v 14:45 | Reagovat

Nepoviém :-D  :-D  :-D

15 Nienna Nienna | E-mail | Web | 6. listopadu 2012 v 20:35 | Reagovat

[14]: Škoda :-?  :-)

16 Babble Babble | E-mail | 6. listopadu 2012 v 20:45 | Reagovat

*Mierne oneskorený komentár, predstav si, že som ho napísala hneď po prečítaní- t.j. v sobotu podvečer keď som došla z dorasťáku :D *

To je tak skvelé dôjsť domov dolámaná z dorasťáku a nájsť tu až dve poviedky :D Obe boli skvelé, no na čakanie na život som sa viacej tešila :D (Zas ma tlačí čas, možno niekedy pošlem aj druhú polku :D )

17 Nienna Nienna | E-mail | Web | 7. listopadu 2012 v 21:26 | Reagovat

[16]: Ďakujem za komentár, vôbec nezáleží na tom, kedy napísaný :-)

18 Moni/Bree Moni/Bree | Web | 11. listopadu 2012 v 17:37 | Reagovat

Marion nemá ani chvíli pokoj, chudák :-?  Po téhle kapitole opravdu fandím Regovi, ale nějak se tam neukázal, ani na chvilku :-?  Doufám, že bude v další kapitole... A Sirius je mi teda docela protivný, jak ji pořád otravuje, ještě štěstí, že se Marion vzpamatovala :D Skvělá kapitolka, užila jsem si ji, protože tu žádná dlouho nepřibyla..., opravdu skvělá kapitola :D Těším se na další! :D

19 Soso177 Soso177 | 20. února 2013 v 17:22 | Reagovat

Preletela som túto kapitolovku, sama prekvapená, že som si ju neprečítala skôr. Len tak hádam, ale nebude mať ten Adam o Marion záujem kvôli jej pôvodu? Je to tam dosť výrazné. Inak celkom dobrá poviedka, len škoda, že už tu dlho stojí taká nedokončená. Som zvedavá ako sa to vivinie s bratmi Blackovými. Regulus sa mi zo začiatku celkom páčil, ale ten jeho očividný odpor k nečistému rodu... Inými slovami, veľmi mi to sedí s knihou, tvoje poviedky sú naozaj vierohodné pokračovanie, alebo skôr predpokračovanie Harryho Pottera. Aj keď Marion a Sandra sú naozaj osviežujúca zmena. 8-) Mne sa aj tak najviac páčia tie typické záškodnéce hlášky v tvojom podaní. :-D  :-D To proste nemá chybu.
No takže uvidíme, či ťa môj komentár príjme troška pokračovať.. ;-)

20 Nienna Nienna | E-mail | Web | 20. února 2013 v 17:36 | Reagovat

[18]: Ďakujem krásne za koment ;-)

[19]: Tak som rada, že si sa rozhodla prečítať aj túto poviedku ;-) Čo sa týka pokračovania, ako som už pár krát písala, najprv mám v pláne dokončiť Tajomstvo, to je teraz prvoradé a potom sa zameriam na túto poviedku, určite ju dokončím, mám s ňou ešte celkom veľké plány... Práve preto, že stále píšem v podstate o tom istom - o Záškodníkoch, som chcela aj niečo iné, kde síce sú, ale z iného pohľadu a tiež som chcela skúsiť aj inú dobu, čo v tejto poviedke môžem vďaka Sandre... :-) Ďakujem za komentár, verím, že pokračovanie sa tu objaví už čoskoro ;-)

21 Simča Simča | 26. února 2013 v 12:47 | Reagovat

táto poviedka je super! už dávno som niečo také nečítala a teraz budem len rozmýšľať nad tým čo sa stane ďalej. teším sa na pokračovanie. :) hoci ako vidím dátum pridania... môžem a spýtať či ešte budeš pridávať?

22 Nienna Nienna | E-mail | Web | 26. února 2013 v 16:11 | Reagovat

[21]: Simča, veľmi pekne ti ďakujem za komentár, som naozaj rada, že sa ti táto poviedka páči ;-) Ako som už písala vyššie - k tejto poviedke sa vrátim ihneď ako dopíšem kapitolovku Tajomstvo :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.