Tajomstvo - voľné pokračovanie 7.

7. února 2013 v 16:10 | Nienna |  Tajomstvo
Ahojte, po dlhšom čase sa opäť ozývam s pokračovaním k hádam najobľúbenejšej kapitolovke na tomto blogu :-) Ako som už písala na Facebooku, rozhodla som sa venovať práve Tajomstvu, ktorému už do konca chýba len pár kapitoliek a potom sa vrhnem na Čakanie na život.



A aby som nezabudla, túto kapitolu venujem všetkým, ktorí komentovali predchádzajúcu - menovite ide o tieto osôbky: Lulu, Choki, petusenka, Mišina, Evanska, Bannie, Peťa, LilyE(Ronnie), Janka, Lucy, Danka, Soso177, Mia, NikaRoovy a Shirley (snáď som na nikoho nezabudla) - veľmi pekne vám ďakujem za komentáre ♥

Dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť a prajem vám príjemné čítanie :-)



"Ako dlho tu už stojíš?" opýtal sa tichým hlasom Remus a nahlas preglgol.
"Dosť dlho na to, aby som počul všetko, čo som potreboval vedieť," odvetil priškrteným hlasom James Potter.
Lily vystrašene skákala pohľadom z neho na Remusa a zase naspäť. Prišlo jej na um toľko slov, ktoré by mala Jamesovi adresovať, až sa jej všetky pozliepali do jednej obrovskej neidentifikovateľnej guče a ona zo seba nedokázala vydať ani hláska.
"Paroháč, nie je to tak, ako..." chopil sa slova Remus, no skôr než stihol dopovedať, James sa otočil a zmizol za zatvorenými dverami kamsi na chodbu.
Kým sa Lily s Remusom stihli spamätať, vo dverách sa objavil Sirius.
"Nemôžem Jamesa nikde nájsť...," začal, no keď uvidel výrazy na ich tvárach, zastavil sa. "Len mi nepovedzte, že..."
Lily slabo prikývla. "Spravila som poriadnu hlúposť. Len sme sa rozprávali s Remusom a nevšimli sme si ho. Počul ako hovoríme o tebe a..." prv než stihla dopovedať, po lícach sa jej začali kotúľať slzy a znemožnili jej pokračovať ďalej.
Sirius k nej obratne priskočil a jemne ju objal okolo pliec. "Lily, neplač, to bude v poriadku."
Remus sa na nich prekvapene zahľadel, no vzápätí potriasol hlavou. "Zrejme mi bude ešte chvíľu trvať, než si na vás dvoch zvyknem."
Sirius sa pokúsil o úškrn, no hneď potom venoval svoju pozornosť opäť Lily. "Pôjdem za Jamesom a všetko mu vysvetlím," presviedčal ju rozhodným hlasom.
Červenovláska potichu zavzlykala, no napokon prikývla. "Vyriešili sme to tuto s Námesačníkom, vyriešime to aj s ním, nič sa neboj," žmurkol na ňu lišiacky a prinútil tak jej pery skrútiť sa do jemného úsmevu.
"No vidíš, to sa mi páči," pochválil ju. "Idem ho hneď pohľadať. Remus, dohliadneš na Lily?" obrátil sa ku kamarátovi.
"Iste," prikývol Remus, stále trochu vyvedený z miery. "Tak poďme," obrátil sa k Lily, keď ich Sirius opustil a červenovláska ochotne prijala jeho ruku.
"Ďakujem, Remus. Za všetko," zašepkala a rukávom si utrela uplakanú tvár.
"Vôbec nemáš za čo ďakovať, Lils," pokrútil hlavou Remus a viedol ju von z miestnosti.
"Kam ideme?"
"Na raňajky a potom na vyučovanie, kam inam?" usmial sa Remus.
Lily pokrútila hlavou. "Neviem Remus. Vôbec nie som hladná."
"Lily, musíš niečo zjesť," vyhlásil otcovským tónom a jeho pohľad hovoril "ani sa nesnaž protestovať, lebo ti to aj tak nebude nič platné".
Červenovláska si nahlas povzdychla a poslušne prikývla.
"Skončila si?" nadvihol Remus obočie, keď o niekoľko minút na to uvidel pred Lily prázdny tanier, na ktorý si už nič nenakladala.
Prikývla.
"Skoro nič si nezjedla," pokrútil hlavou Remus.
"Premerlina," zasyčala Lily. "Aj tú trochu som zjedla len preto, aby som mala pokoj od týchto rečí," povedala namosúrene.
"Jedla si niečo?" ozval sa jej za chrbtom ďalší starostlivý hlas.
Lily zomkla pery do úzkej čiarky a keď si k nej Sirius prisadol z druhej strany, poriadne na neho zagánila.
"Čo som povedal?" rozhodil rozhorčene rukami.
Zlhboka sa nadýchla a napokon s neúspešným pokusom o úsmev pomaly vyslovila: "Jedla, ďakujem za opýtanie."
"Tak ako to šlo s Jamesom?" zmenil tému Remus.
Sirius potriasol hlavou. "Zle. Nechce sa so mnou vôbec rozprávať. Nedal mi ale len šancu, aby som mu všetko vysvetlil."
Lily od seba odsunula prázdny tanier.
"Poďme na vyučovanie," vyhlásila pochmúrne a bez ďalšieho slova opustila chrabromilský stôl. Chlapci si vymenili zmätené pohľady, no poslušne ju nasledovali do učebne transfigurácie.
Profesorka McGonagallová už stála na svojom mieste a trieda sa postupne začala zapĺňať. Lily si prisadla ako zvyčajne k Alice a chlapci sa usadili vzadu vedľa seba. O pár sekúnd do miestnosti vkročil James a oči všetkých troch sa upriamili na neho. Sirius rýchlo pokynul rukou a ukázal na prázdnu stoličku po jeho pravici, no James zamieril na opačnú stranu triedy a znechutene klesol na posledné prázdne miesto vedľa plavovlasého Bystrohlavčana.
Lily sa obrátila dozadu a venovala chlapcom nešťastný pohľad.
"To bude v pohode," naznačil perami Sirius a hneď na to ich prerušil hlas profesorky McGonagallovej, ktorý oznamoval začiatok hodiny.
Lily ledva obsedela na mieste, no jej nervozita sa ešte viac vystupňovala vo chvíli keď sa transfigurácia skončila a prv než sa stihla spamätať, James narýchlo opustil učebňu.
Nahlas si povzdychla, Alice povedala, aby ju nečakala a schválne pomaly si začala do tašky pratať veci.
"Musíme to na neho skúsiť nejako inak," ozval sa jej za chrbtom hlas, ktorý očakávala. Sirius sa zamyslene opieral o lavicu a hral sa s lemom svojho školského habitu.
"Ja neviem, Sirius. Mám taký pocit, že ma už nikdy nechce vidieť," pokrčila plecami.
"To skôr mňa," opravil ju okamžite. "Ale neboj sa, nemôže sa mi vyhýbať donekonečna, veď spolu predsa bývame," žmurkol na ňu.
"Ja som zas celkom rada, že s ním nebývam. Trochu ma desí predstava byť s ním osamote. Myslím, že by som sa mu musela priznať, že..."
"... že k nemu niečo cítiš?" zaškeril sa.
Chvíľu zauvažovala, no vzápätí prikývla.
"Slečna Evansová," vyrušila ich profesorka, ktorá práve opúšťala triedu. "Nezabudnite, že dnes máte s pánom Potterom prvú večernú hliadku," oznámila a už jej nebolo.
Lily ako na pokyn zbledla.
"Do čerta," zanadávala. "Úplne mi to vyfučalo z hlavy. Byť s Jamesom osamote? Šesťdesiat minút?!" začala panikáriť a nekontrolovateľne gestikulovať rukami.
"Náhodou, myslím si, že to bude skvelá príležitosť všetko mu vysvetliť," oponoval jej Sirius a snažil sa ju upokojiť.
"Ja neviem," pokrútila hlavou a spoločne sa vydali na ďalšiu hodinu.
James sa správal počas celého vyučovania rovnako ako na transfigurácii a nedal svojim priateľom ani len najmenšiu šancu porozprávať sa s ním.
Lily sa v Siriusovej spoločnosti radšej nezdržiavala a ako sa blížil večer bola čoraz nervóznejšia. Na večeru dokázala do seba dostať len pár súst a hneď na to sa ponáhľala do Chrabromilskej veže, kde sa mala stretnúť s Jamesom ako druhým hlavným prefektom.
Keď vkročila cez potrét do klubovne, srdce jej začalo biť ako o závod. Miestnosť bola celkom preplnená a tak sa začala rozhliadať okolo seba. Ihneď zbadala Siriusa, ktorý sedel v kresle pred kozubom. Pohľadom sa ho snažila zhyponotizovať akási čiernovláska, sediaca kúsok od neho, no na jej rozhorčenie si ju absolútne nevšímal. S Lily sa dohodli, že ako ako náhle sa objaví James, pomôže jej všetko vysvetliť. No po ňom nebolo ani chýru ani slychu.
Lily sa postavila na špicky a snažila sa prejsť očami celú miestnosť, keď ju niekto poklepal po chrbte. Srdce jej vynechalo úder. Napäto sa otočila, očakávajúc pred sebou pár orieškovohnedých očí, skrytých za okuliarmi, no márne.
"Ty si Lily Evansová, však?" oslovil ju vysoký tmavovlasý chlapec.
Opatrne prikývla, na čo jej venoval široký úsmev. "Asi si ma z vlaku nepamätáš. Som prefektský nováčik. Max Sandler, piaty ročník," predstavil sa a podal jej ruku. Zmätene mu ňou potriasla a pokúsila sa o chabý úsmev, no kým sa stihla niečo opýtať, Max opäť prehovoril: "Viem, že si mala mať dnes hliadku s Jamesom Potterom, ale požiadal ma aby som za neho zaskočil. Vraj sa rozhodol začať si odpykávať ten svoj trest u Filcha či čo."
Lily pomaly prikývla. Samozrejme, to si mohla myslieť...
"Tak ideme?" prerušil trápne ticho Max a ukázal na východ.
"Iste," odvetila, venovala ešte posledný pohľad nič nechápajúcemu Siriusovi a vytratila s piatakom na chodbu.
Hliadka prebehla bez problémov a celkom hladko. Väčšinu času rozprával Max a vypytoval sa Lily na nové predmety a učiteľov.
"Myslím, že naša hodina už ubehla," usmiala sa na neho Lily pri pohľade na svoje hodinky.
"Skvelé," opätoval jej úsmev. "Asi ešte skočím do knižnice pozrieť sa na tú knihu z elixírov, ktorú si mi odporučila," pokynul rukou smerom ku schodisku.
Lily prikývla a s úsmevom sa rozlúčili. Chodby už boli prázdne a povieval nimi príjemný chladný vánok. Červenovláska zamyslene kráčala druhým poschodím, keď ju z myšlienok vyrušil čísi hlas, jej tela sa podvedome chopil strach a zastavila sa na mieste.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Peťa Peťa | Web | 7. února 2013 v 17:19 | Reagovat

Úžasná kapitola :-) Tvrdohlavý James ako vo väčšine poviedok,keď počuje niečo,čo nemá :-D Ďakujem za venovanie ;-)

2 Shirley Shirley | Web | 7. února 2013 v 19:59 | Reagovat

Jéé, krásná kappitola, jsem napnutá, co se teď stane :-)  :-D Moc děkuju za věnování :-) Nemůžu se dočkat další kapitoly!!! :-)

3 Mišina Mišina | 7. února 2013 v 20:03 | Reagovat

do PEKLA !! toto mi robíš na schvál :-D ale kapitolka je S-K-V-E-L-Á :-) tvrdohlavý James a ako Remus povedal že si na nich ešte bude musieť zvyknúť :-D to nemalo chybu ;-) ale prečo, vysvetli mi Nienna prečo, to musíš vždy takto ukončiť ?? :-? na konci mám taký neblahý pocit že to je nejaký slizolinčan a že na pomoc jej príde Jamie, ktorý bol na potulkách alebo ju celú hliadku sledoval ... a veľmi ti ďakujem za venovanie :-) a zas a znova som napätá ako strunka :-P ale pri tebe sa inakšie nedá, doslova ma nútiš aby som sem prišla aspoň päť krát za deň a čekla to tu či si niečo nepridala  :-)

4 Soso177 Soso177 | 7. února 2013 v 23:02 | Reagovat

Ako prvé sa  ďakujem za venovanie. Teším sa že po troška dlhšej pauze pokračuješ, túto poviedku mám naozaj rada. Chudáčik James, musí byť zničený takým hrozným, i keď mylným zistením, že jeho najlepší priateľ a dievča jeho snov... Aj keď ani Sirius s Lily to nemajú ľahké. Lily si bude už musieť priznať, že k Jamesovi niečo cíti, to vyzerá zaujímavo. 8-)  A Sirius je starostlivý a skvelý ako vždy. :-)  Remus si musí zvykať... :-P :-D  No proste skvelá kapča, taká predohrávka pred niečim veľkým, typla by som. 8-)  Teším sa, ako si to vymyslela. :-)

5 Janka Janka | 8. února 2013 v 8:49 | Reagovat

JooJ, teším sa ako malé dieťa :-)) Ďakujem za venovanie :D Teším sa, že pribudla ďalšia kapitola a veľmi sa teším aj na Čakanie na život :D

6 Nienna Nienna | E-mail | Web | 8. února 2013 v 10:40 | Reagovat

[1]: Ďakujem Peti ;-)

[2]: Vďaka Shirley, a nie je vôbec za čo ;-)

[3]: :-D Miši, ďakujem ti :-) No vieš tie konce musia byť, inak by to nebola táto poviedka :-D

[4]: Nie je vôbec za čo ;-) Aj ja ju rada píšem, len som sa k nej akosi nevedela dostať :-) A snáď ťa pokračovanie nesklame :-)

[5]: Ja ďakujem za koment ;-)

7 Lucy Lucy | 8. února 2013 v 22:00 | Reagovat

jéééj kapitoloka :) a práve k tejto poviedke :) ako vždycky kapitolka super a krásna.. len James to pochopil trošku zle.. a tie tvoje konce :) no proste...
a ďakujem za venovanie :)

8 Klea Klea | 9. února 2013 v 13:37 | Reagovat

Och, tie tvoje konce. Mohli to byť jej Slizolinský "kamaráti" alebo Severus alebo niekto iný? James to, samozrejme, zle pochopil a teraz si to nechce nechať vysvetliť. Tvrdohlavé trdlo, vážne. ;-)
Pekná kapitola. :-)

9 Bannie Bannie | Web | 9. února 2013 v 22:29 | Reagovat

Krááásne! :-D Vďaka, za venovanie :-)Skončilo to pekne napínavo, teším sa na pokračovanie ;-)

10 Danka Danka | 10. února 2013 v 13:22 | Reagovat

Kurnik ja neviem ako to robíš ale ako vždy dokonalé!!!

11 Nienna Nienna | E-mail | Web | 10. února 2013 v 17:44 | Reagovat

[7]: Ja ďakujem za koment, Lucy ;-)

[8]: Dobre uvažuješ, uvidíme... :-) Ďakujem, som rada, že sa páčilo ;-)

[9]: Ďakujem Bannie, a nie je za čo ;-)

[10]: No to by som nepovedala, ale som rada, že sa ti kapitola páčila :-)

12 Ronnie Ronnie | Web | 16. února 2013 v 11:46 | Reagovat

To bylo skvělé! Nic jiného na to říct ani nelze :D Ale nedivým se, že JAmes je tak naštvaný, když to vypadalo, jako to vypadalo, ale nebyla to pravda :D Je to prostě tvrdohlavec :D Jsem strašně napnutá a těším se na další kapitolu. :D
btw: Díky za věnování :-)

13 Manja Manja | 28. února 2015 v 19:43 | Reagovat

Och, toto nie je pravda... Však to nebude ďalší Slizolinčan?! :D Nech už jej dajú pokoj, chúďatku...
Ide sa ďalej, horím zvedavosťou, kto to bude...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.