8. kapitola

21. září 2016 v 13:08 | Nienna |  Ľúbi ma - neľúbi ma...

Ahojte, viem, že táto poviedka bola pomerne obľúbená a bola už od prvej kapitoly mojou srdcovkou, preto by mi bolo ľúto nechať ju nedopísanú, a tak vám dnes prinášam jej pokračovanie. Pevne verím, že si ho niekto prečíta a zanechá mi tu svoj názor :) Prajem vám príjemné čítanie!





Sirius našiel Jamesa ležať rozvaleného na posteli v ich spoločnej spálni. Nemo hľadel do stropu a neprítomne sa usmieval. Príchod spolubývajúceho tak vôbec nezaznamenal. Sirius si teda nahlas odkašľal, aby zaujal jeho pozornosť.
No keďže sa mu to ani takto nepodarilo a James stále skúmal očami baldachýn nad svojou posteľou, rozhodol sa pre inú taktiku.
"Stretol som Evansovú," vyhlásil.
James sa okamžite posadil. "Lily? Aj ja. V knižnici."
Sirius sa zamyslel. Tak odtiaľ sa tak ponáhľala, keď do nej takmer vrazil na chodbe.
"Bolo to úžasné," básnil James. "Rozprávala sa so mnou ako keby..."
"Viem o tom liste," prerušil ho netrpezlivo Sirius. Už ho nebavilo hrať tieto hry.
James na neho vypleštil oči a rukou si prehrabol strapaté vlasy. Okamžite uprel pohľad na pootvorenú zásuvku písacieho stola.
"Ty si sa mi hrabal vo veciach?!" zrúkol na priateľa nahnevane.
"Pokoj, kamoško," bránil sa Sirius, "len som chcel zistiť, čo sa to s tebou a aj s ostatnými deje. Už sa to nedalo vydržať. A okrem toho, myslel som, že si hovoríme o všetkom. Odkedy máme medzi sebou toľko tajností? Mohol som ti pomôcť s tým listom. Vieš, že mi to s dievčatami ide výborne."
James prevrátil očami. "Bola to súkromná záležitosť. A Lily nie je len tak hocijaké dievča," odvrkol už o čosi miernejším tónom.
"To určite nie je," chlácholil ho Sirius, aby ho úplne upokojil.
"Nie, nie, je to to najneobyčajnejšie stvorenie, aké som kedy stretol," rozprával James zaľúbene a Siriusovi už naozaj začala dochádzať trpezlivosť.
"Rozprával som sa s ňou o tom liste," vypadlo z neho zrazu a na tvári sa mu objavil víťazoslávny výraz.
James šokovane otvoril ústa. "Čože si…?"
Sirius pokrčil plecami. "Na čo chodiť okolo horúcej kaše? Opýtal som sa jej na to priamo."
"A čo ona na to?" dychtivo sa dožadoval odpovede James.
Sirius sa uškrnul a schválne si dal záležať, aby pred odpoveďou urobil dostatočne dlhú odmlku.
"Vyzerala byť z neho nadšená!"
"To vážne?" takmer až zvýskol James.
"Smrteľne vážne," prikývol Sirius, no vzápätí sa trochu zháčil.
"Čo je?" zamračil sa James.
"Je tu… Ešte je tu niečo… zvláštne."
"Čo zvláštne?"
"Evansová rozoberá ten list s McGonagallovou a Slughornom," neochotne zo seba vysúkal Sirius.
"Čože?!" vyprskol James. "Prečo by to premerlina robila?"
Sirius pokrčil plecami. "Vraj sa s nimi radí o všetkom. Rozprával som sa o tom aj s Mcgonagallovou. Trvala na tom, že to mám držať v tajnosti."
"Bavil si sa o mojom ľúbostnom liste pre Lily s profesorkou McGonagallovou?" neveriacky sa spýtal James, ktorému sa táto predstava zdala prinajmenšom absurdná a rezignovane sa chytil za hlavu.
"Áno," prisvedčil Sirius, "a okrem toho Lily o tom napísala aj svojim rodičom."
James sťažka preglgol. "No do..."
Dopovedať však už nestihol, pretože sa náhle otvorili dvere a do izby vošiel Remus Lupin.
Obaja ako na povel stíchli. "Ste v pohode?" premeral si ich podozrievavo priateľ.
"Jasné," pritakal neprirodzene rýchlo James a hlavou naznačil Siriusovi, aby o ich predchádzajúcom rozhovore pred Remusom mlčal.
"A čo ty, Námesačník?" snažil sa zmeniť tému Sirius.
Na Remusovej tvári sa objavil zriedkavý úsmev. "Celkom fajn. Život vie byť niekedy krásny," povedal nadnesene a ľahol si na svoju posteľ, uprene sledujúc strop, takmer rovnako, ako to ešte len pred chvíľou robil James.
Ten si vymenil so Siriusom nechápavý pohľad. Ešte nikdy nevidel Remusa takéhoto zasnívaného.
Sirius zmätene skákal očami z jedného spolubývajúceho na druhého. Remus šalel rovnako ako James. Mohlo to znamenať, že je aj on zamilovaný?
"Idem sa prejsť," vyhlásil z ničoho nič James a kým sa Sirius stihol spamätať, už ho nebolo.
Fľochol pohľadom na duchom neprítomného Remusa, mávol rukou a vybral sa za Jamesom.
Remus len okrajovo vnímal, čo sa okolo neho deje. Jeho myseľ bola úplne inde. Všetko sa točilo len a len okolo Olívie a jej nádherných očí, hľadiacich do tých jeho. Trochu ho mrzelo, že mu ešte neodpísala, to áno, ale to, ako sa k nemu správala… Nemohlo byť pochýb o tom, že jej jeho list zalichotil. Bola o dva roky mladšia a určite aj dosť hanblivá. Napokon spokojne prikývol svojim myšlienkam a oddal sa predstave o tom, aké by to bolo, držať Olíviu Barnesovú v náručí.

*

Lily medzitým dobehla do spoločenskej miestnosti, kde našla aj Alice. Sedela v kúte a s vráskou uprostred čela zanietene čítala hrubú knihu v tmavočervenom obale.
"Alice, tu si," pozdravila ju zadýchaným hlasom.
Čiernovláska trochu neochotne zodvihla hlavu. "Premerlina, Lils, čo sa ti zase stalo? Si červená ako paprika. A kde si bola tak dlho? Myslela som, že ideš poslať len jeden list," zaplavila ju zvedavými otázkami.
"Vlastne…," habkala Lily a snažila sa pritom chytiť dych, "bola som najprv v knižnici. Do soviarne som šla až potom." O Severusovi Snapovi sa jej nechcelo priveľmi rozprávať.
Alice nadvihla obočie. "Bol za mnou Black."
"Black?" vyvalila Lily zelené oči.
Alice prikývla. "Dával mi dosť zvláštne otázky."
"Aké otázky?" rýchlo sa opýtala Lily a v duchu sa rozhodla, že pred Alice radšej nespomenie svoje stretnutie so Siriusom. A to s Jamesom už radšej vôbec nie. Aj tak toho už na dnes bolo dosť.
Alice pokrčila plecami. "Proste zvláštne. Napríklad o tom liste. Odkiaľ o ňom vedel?"
Lily sa na ňu nechápavo zahľadela. "Myslela som si, že od teba, Al."
"Odo mňa?" vyprskla so smiechom Alice. "Prečo by som mu o tom hovorila? A kedy by som to asi tak stihla?"
Podozrievavo zahľadela na Lily. Niečo jej na jej vystupovaní nesedelo.Netvárila sa veľmi prekvapene, keď jej povedala o tom, že Sirius vie o liste. Vlastne… Všetci sa dnes chovali akosi zvláštne.
"Ja neviem," priznala Lily a mozog jej začal pracovať na plné obrátky.
Ako sa Sirius Black mohol dozvedieť o liste od sv. Munga? Že by v tom bola zapletená jeho rodina? Lily vedela, že Blackovci patria medzi tie najvýznamnejšie a najvplyvnejšie rodiny v krajine, ba možno aj v celej Európe. Možno niekto z Blackovcov sedel v správnej rade nemocnice. Ale prečo by sa zaujímali o to koho prijmú na liečiteľský kurz? Išlo im o tom, že je z muklovskej rodiny? Srdce jej vynechalo úder. Počula, že uznávajú len čistú krv. Ale že by skúmali aj obyčajných liečiteľov u Munga?
Tok jej myšlienok prerušil naliehavý Alicin hlas.
"Lily! Haló! Hovorím s tebou."
"Čo si vravela?" vrátila sa červenovláska do reality.
"Len som uvažovala, že nás možno počul, ako sa o tom bavíme. Výskala si tak nahlas, keď došiel ten list od Munga, že to bolo asi počuť až sem dole."
"I… iste," prisvedčila zamyslene Lily. "Asi áno."
"Takže. Môžme už konečne ísť na tú večeru?" opýtala sa trochu namosúrene Alice.
"Jasné," prikývla Lily a spoločne sa vybrali do Veľkej siene.

*

Len Irma Pinceová sa v ten deň na večeru z knižnice nedostavila. Posledné na čo myslela, bolo nejaké hlúpe jedlo. Odvtedy čo naposledy bola s jej milovaným Haroldom ubehlo už pekných pár rokov. Takmer zabudla, aký krásny pocit to je, keď vás niekto drží v náručí, hladí po vlasoch a šepká vám do ucha, že ste jeho jedinou. Opretá o knihovnícky pult sa zahľadela na Haroldovu knihu, ktorú pevne zvierala v ruke a rozhodla sa, že prišiel ten čas. Sebavedomo sa narovnala a s knihou prešla až ku veľkému kozubu uprostred čitárne. Ešte posledný krát sa zhlboka nadýchla a potom už len sledovala, ako vrcholné literárne dielo Harolda Louisa pohlcujú plamene. Minulosť jednoducho musela nechať ísť. Už sa ňou nemohla ďalej nechať zväzovať. Bol čas vykročiť vpred.
Po chvíli sa vrátila do svojej pracovne a posadila sa za stôl. A keď mierne roztrasenými rukami znovu rozprestierala pergamen, ktorý jej dnes prišiel, mala pocit, akoby jej zo srdca spadol obrovský balvan, ktorý tam rástol od momentu, keď ju Harold opustil.
Celý deň premýšľala kto za ňou poslal tu smiešne sfarbenú sovu. A čím viac nad tým dumala, tým si bola istejšia.

"Moja drahá,
priznávam, že som bol nesmierne polichotený, keď som zistil, že o mňa prejavuješ záujem, a čím viac Ťa sledujem, tým viac som si ním istý. A môžem Ťa uistiť, že aj moje city voči Tebe sú rovnaké. Nikdy som nemyslel, že nájdem niekoho, kto sa na mňa bude pozerať tak ako Ty, pretože úprimne, je toho ešte veľa, čo o mne nevieš a je dosť možné, že nie všetko z toho sa Ti bude páčiť, pretože občas si pripadám doslova ako monštrum.
Teší ma, že si ceníš moju pomoc, vieš, že Ti veľmi rád pomôžem s čímkoľvek budeš potrebovať a že tu budem vždy pre Teba.
Vekový rozdiel je minimálny a nepodstatný. Dôležití sme len my dvaja a naše pocity. Verím, že si nájdeme k sebe cestu a ďalej budeme v nej pokračovať už len spoločne.
Naveky tvoj obdivovateľ"


Pri čítaní záverečných riadkov sa pristihla pri úsmeve. Bolo to od neho také milé. Tou pomocou musel myslieť to, ako jej minule prišiel opraviť regál na knihy v piatej uličke, keď bol Filch zaneprázdnený. Nikdy nerozmýšľala koľko mohol mať rokov, bol až taký starý? Písal o minimálnom vekovom rozdiele, takže asi nie… Ale ako zistil, že má o neho záujem? To mu až tak okato prejavovala svoju náklonnosť, keď spolu občas prehodili zopár slov? Do knižnice často nechodieval… A to že je monštrum. Dlaňou si zakryla ústa. Nemohol to predsa myslieť vážne. Len preto, že vyzeral trochu… neobyčajne. Definitívne sa rozhodla. Odpíše.
Vzala z úhľadne uloženej kôpky čistý pergamen, do ruky vzala brko a začala písať.
"Milý Hagrid..."
Zadívala sa na ozdobné písmená a trochu sa zamračila. Nemala by ho nazývať menom. Všetko ponechá v anonymite. Zhužvala kus pergamenu do klbka a vytiahla čistý.
Po pol hodine usilovného písania ešte raz očami prebehla po texte. A keď sa uistila, že je s jeho obsahom úplne spokojná, starostlivo pergamen zložila a vložila ho do obálky. V momente, keď sa postavila a chcela sa vybrať do soviarne, za oknom začula tlmené húkanie. Vonku sa už medzitým zotmelo a tak musela poriadne zaostriť, aby na parapetnej doske rozpoznala sovu s malým bielym fliačikom nad okom. Bola to tá istá, ktorá jej priniesla onen list. To musí byť osud, pomyslela si a ochotne sovičku vpustila dovnútra.
Jemne ju pohladila po perí na hlave, za čo sa jej sova odmenila láskavým ďobnutím do prsta. Vždy mala rada zvieratá. Rovnako ako aj Harold a… Hagrid. Pri myšlienke na jeho meno jej srdce vzrušene poskočilo.
Rýchlo sa zohla ku sove a pri pripevňovaní listu jej jemne zašepkala: "Tento list odnesieš Rubeusovi Hagridovi, dobre, maličká?"
Sova znovu zahúkala na znak súhlasu a cez otvorené okno vletela do tmy.

No namiesto toho, aby sa vybrala smerom k Hagridovej hájovni, zabočila úplne opačným smerom. Zamierila ku chodbe, smerujúcej ku slizolinským žalárom a keď uvidela tmavú siluetu chlapca, okamžite zobákom ďobla do skla. Regulus Black sa v tú noc veľmi zľakol. Bolo už dávno po večierke, a on vonku nemal čo robiť. Keď už bol na dosah slizolinského internátu, do ticha sa ozvalo klopkanie na okno a on takmer na chodbe vypustil od ľaku dušu. Keď však zbadal za sklom malú sovu, pootvoril okno a neveriacky sa na ňu zadíval. Bola trochu zvláštna, no o nohu mala priviazanú obálku. "To je pre mňa?" opýtal sa pošepky a zviera na znak súhlasu radostne zahúkalo.


7. kap. | 9. kap.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Janka Janka | 27. října 2016 v 23:20 | Reagovat

Juj, kapitola bola úplne super, teším sa na ďalšiuv :-D

2 L L | 12. února 2017 v 18:16 | Reagovat

super poviedka :-) prosím pokračovanie strašne zlaté som zvedavá ako sa to rozuzlí :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)

3 L L | 14. května 2017 v 20:34 | Reagovat

Čakám na ďalšiu kapču :-) dúfam, že budeš pokračovať - poviedky nekomentujem len túto jednu tak to je pre teba veľké plus odo mňa :-) :-)  :-)  :-)  :-)  :-)

4 Zacharypet Zacharypet | E-mail | 31. prosince 2017 v 4:45 | Reagovat

Hello. And Bye.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 





Disclaimer:All publicly recognizable characters, settings, etc. are the property of their respective owners. The original characters and the plot are property of the author. The source of all used pictures will be disclosured after clicking on the image. No money is being made from this work. No copyright infrigment is intended.